práce
2. pracovnej kvalifikácie a vzdelenia
3. podielu na vlastníctve výrobných prostriedkov, na disponovaní týmito prostriedkami a na privlastňovaní výrobných hodnôt
4. podielu, ktorý pripadá skupinám pri rozdeľovaní národného dôchodku, prípadne životnej úrovne, vrátane podielu na rôznych nemateriálnych hodnotách
5. účasti na riadení výroby a celej spoločnosti
6. úlohy skupiny v duchovnom živote spoločnosti
7. utváranie duchovného života spoločnosti
8. preferencií v systéme spoločenskej interakcie
Miera zhody alebo nezhody týchto kritérií rozhoduje o tom, či a do akej miery je spoločnosť stratifikovaná, aké veľké je rozpätie stratifikácie, či ide o spoločnosť, ktorá je rozdelená polárne alebo usporiadaná graduálne, či ide o stratifikáciu viac alebo menej uvedomovanú, uvedomelú, organizovanú a pod.
Rôzne spoločenské útvary, najmä však rôzne epochy vo vývoji spoločnosti, prípadne sociálno – ekonomické formácie alebo fázy ich vývoja sa navzájom líšia tým, že rôznemu stupňu vývoja základných životných procesov, najmä však úrovni materiálnej a duchovnej produkcie a z nich vyplývajúcej vnútornej štruktúre základných sfér života spoločnosti a vzťahu medzi tymito sférami zodpovedá rôzna dôležitosť a rôzne rozmery horizontálnej a vertikálnej diferenciácie, rôzna dôležitosť jednotlivých uvedených kritérií vertikálnej diferenciácie vo vytváraní a fungovaní sociálnej štruktúry, ako aj rozdielna miera súladu rôznych kritérií.
Pre epochu triedno – antagonistických formácií je typické, že úplne prevláda pomerne veľká a ostro polárne vyhrotená, diskontinuitná a antagonistická diferenciácia podľa vzťahu k výrobným prostriedkom a – v závislosti od toho – podľa podielu, ktorý pripadá rôznym skupinám pri rozdeľovaní, účastí na organizácií a riadení spoločností a roly v duchovnom živote spoločnosti. V súlade s tým základnými spoločenskými skupinami sú spoločenské triedy, vzťahy triedneho boja sa stávajú základnými vzťahmi fungovania spoločenského systému.
Marxistická teória sociálnej štruktúry vychádza z existencie spoločenských tried a triedneho boja, no predovšetkým sa sústreďuje na analýzu procesu vývojových premien triednej štruktúry na nový typ sociálnej štruktúry, zbavený triednych antagonizmov. Tento však neznamená nevyhnutne – najmä nie vo svojich prvých fázach – prekonanie akejkoľvek vertikálnej diferneciácie či stratifikácie.





























Použitá literatúra:

Sociologický slovník, Epocha, Bratislava 1970
Zborník: Sociální struktura socialistické společnosti, Praha 1967
Sociologie pro ekonomy, Ivan Nový a kol., GRADA 1997.