referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Dana, Danica
Piatok, 16. apríla 2021
Sociálna štruktúra a jej riešenie predstaviteľmi sociologického myslenia
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: rasto21
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 512
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.7
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 11m 10s
Pomalé čítanie: 16m 45s
 
Sociálna štruktúra

1. v širšom zmysle sieť relatívne stálych, podstatných vzťahov socialného systému ako celku a jeho elementov, ako aj elementov navzájom, charakteristická pre daný sociálny systém v danej etape vývoja
2. v užšom zmysle sieť relatívne stálych, podstatných vzťahov spoločnosti ako celku, zoskupení a indivíduí, z ktorých sa skladá ako charakteristická pre daný sociálny systém v danej etape vývoja

Karol Marx, nadväzujúc jednak na klasické ekonomické učenia, jednak na klasickú nemeckú filozofiu, prvý vypracoval sústavnú teóriu sociálnej štruktúry, ponímanú predovšetkým ako dialektikum triednej štruktúry a jej zániku. V tejto súvislosti vypracoval cennú teóriu sociálno – ekonomickej formácie. V nemarxistickej sociologickej teórii zdôraznil objektívny charakter spoločenskej štruktúry a funkčný charakter sociálnych vzťahov, ako aj myšlienku rozličných typov sociálnej štruktúry založených na deľbe práce Émile Durkheim. Staticky koncipovanú štrukturálno – funkčnú teóriu na kultúrno – antropologickej báze vypracovali najmä Bronislaw Malinowski a A. R. Radcliffe – Brown. Talcott Parsons, ovplyvnený sociológiou konania Maxa Webera, rozvinul ju v dôkladne rozpracovaný sociologický systém, ktorý čiastočne revidoval Robert K. Merton. Pokus o originálnu dialektickú koncepciiu sociálnej štruktúry obsahuje dielo Georgesa Gurvitcha. K štrukturalistom v sociológii u nás patrí A. Bláha a J. L. Fischer. Z rôznych foriem štrukturalizmu napriek mnohým kritikám a polemikám, nedostakom dynamizmu a konzervatívnymi črtami štrukturálneho funkcionalizmu (Ch. Wright Mills) vychádza veľká väčšina modernej sociológie, pravda, okrem pozitivisticky orientovaných sociológov. Zo štrukturalizmom otvorene polemizuje konfliktná škola (napr. Ralf Dahrendorf).
K prvkom každého spoločenského systému patria rozličné spoločenské javy: ľudia ako spoločenské jednotky, ich činnosti, ktoré vyvíjajú vzhľadom na ostatné spoločenské dianie a prírodné prostredie, spoločensky ovplyvnené zložky životného prostredia, najmä kultúrne výtvory, spoločenské zoskupenia a inštitúcie. Relatívne stabilné vzájomné pôsobenie spločenských javov nazývame spoločenským vzťahom. Z tohto hľadiska je spoločenský systém komplexom spoločenských javov, ktoré sú v určitých vzájomných vzťahoch. Už definovaná sociálna štruktúra vyjadruje charkater vnútorných relácií systému, je jeho kvalitatívnym určením.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.