referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Eugénia
Sobota, 18. septembra 2021
Nové vývojové trendy v organizačnej štruktúre podnikov
Dátum pridania: 22.11.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: anjela1
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 976
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 9.3
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 15m 30s
Pomalé čítanie: 23m 15s
 
Základným poslaním autonómnych podnikaterských jednotiek je efektivne vytvárať a priebežne udržiavať priaznivé predpoklady na rozvoj vonkajšej a vnútornej podnikateľskej činnosti.

Vonkajšou podnikavosťou sa tu rozumie schopnosť objaviť alebo zámerne vytvoriť a efektivne využiť priležitosti, ktoré podnikateľskému subjektu (podniku, závodu, odboru) vznikajú z aktivnej súčinnosti s okolitým svetom (trhom, zákazníkmi, vonkajšimi partnermi). Predpokladá sa pritom, že sa vedia zhodnotiť disponibilné zdroje (vlastné či úverované finančné prostriedky, pracovnici, stroje, zariadenia, materiál, plochy, vybavenie budov a pod.), a to v podmienkach podnikateľskej dynamiky zmien a súťaže s konkurentmi.

Vnútorná podnikavosť zahmuje aktívne, iniciativne a efektivne využívanie vnútroorganizačných (vnútropodnikových, vnútrozávodných a pod.) príležitosti.

Autonómne podnikateľské jednotky vo svojich teoretických koncepciách predpokladajú rozvijať integračné väzby medzi vonkajšou a vnútornou podnikateľskou činnosťou a z toho vyplývajú synergické efekty.

Teória a prax autonómnych podnikateľských jednotiek sa snažia poznať a rozvijať pozitivne stránky korelačných väzieb v trojuholníku „autonómnosť - podnikavosť - pružné organizačné štruktúry". Prax v západných podnikoch ukázala, že autonómne podnikateľské konanie vyžaduje nielen primeranú decentralizáciu riadenia daných činnosti, ale aj veľkú pružnosť použivaných organizačných štruktúr, ktoré umožňujú potrebnú rýchlosť reakcie.


3.2 Kritériá vytvárania strategických
podnikateľských jednotiek

Rozhodujúcimi kritériami na realizáciu autonómnosti sú:

-pomerne uzavretý spôsob vnútorného hospodárenia, založený na zodpovednosti za výsledky svojej podnikaterskej činnosti a na výraznom použivaní ekonomických (finančných) metód a samofinancovania. Možnosť uplatnenia zainteresovanosti na zisku z hľadiska kritérii objektivizácie výkonov a skutočných nákladov. Ďalšim dôležitým kritériom je miera zisku, veľkosť administrativy a réžia.

-jasne štrukturovaná výrobná náplň, výrobková resp. servisná pribuznosť vykonávaných činnosti, technologická nadväznosť, oddelenie výrobných činností od servisných činností a pod.

-veľkostný rozsah primeraný nárokom na jednoduché a pružné integrované riadenie, a to včitane jednoduchých organizačných štruktúr s malým riadiacim štábom.

3.3 Výhody a nevýhody strategických podnikateľských jednotiek

K prednostiam procesu autonómnosti podľa doterajších skúsenosti patria:

- priama zodpovednosť za hospodárske výsledky, snaha o hospodárnosť a efektívnosť v činnosti,
- zvyšovanie produktivity práce hlavných činnosti, vytvorenie konkurenčného prostredia v oblasti služieb s možnosťou dosahovania výhodnejších cenových relácii,
- priehradnosť v hospodáreni mensích celkov, vytváranie podnikateľského prostredia v menšich kolektivoch, lepšia prispôsobivosť požiadavkám odberateľov. Možnosť postupnej diverzifikácie d'alšich činnosti,
- zviditeľnenie a sprehľadnenie rezerv v nákladovej i výkonovej oblasti, zvýšenie podnikateľských aktivít v záujme dosiahnutia lepšieho hospodárskeho výsledku,
- pomerne jednoduchá, prehľadná a pružná organizačná štruktúra a jej nízka náročnosť na dimenzovanie aparátom administrativneho charakteru.

K nevýhodám autonómnych podnikaterských jednotiek zvyčajne patria:

- možnosť a tendencia neúmerných odklonov od celkovej strategickej politiky firmy, a to najmä v procese realizácie vlastného podnikateľského konania,
- neúmerné precenenie vlastných záujmov na úkor ostatných organizačných jednotiek firmy (napr. vonkajšie súťaženie o rovnakých externých zákaznikov, neochota ku kooperácii v rámci firmy),
- nebezpečenstvo kompetenčných sporov pri presadzovaní potrieb integrovaného riadenia firmy, resp. jej organizačnej časti, kde autonómna jednotka patri, možné problémy v komunikačných a kontrolných procesoch riadenia zo strany vrcholného vedenia fírmy (napr. veľký počet autonómnych jednotiek, a tým veľké riadiace rozpätie pre niektorých liniových vedúcich, nebezpečenstvo vzniku d'alšej hierarchickej úrovne riadenia),
- môže vzniknúť nekoordinovanosť právnych vzťahov a zodpovednosti za záväzky voči externým partnerom z hľadiska firmy ako celku.

Rozbor skúsenosti praktického fungovania autonómnych podnikateľských jednotiek v rade amerických a západoeurópskych firiem poukazuje na výraznú koreláciu predovšetkým k poziívnemu celkovému hodnoteniu. Stránky výhod obyčajne prevažujú nad zápormi. Z tohto dôvodu v súčasnosti rastie počet organizácii uplatňujúcich túto organizačnú formu.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.