Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Systematické a selekčné jazyky
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Alana | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 210 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 4.8 |
Priemerná známka: | 2.99 | Rýchle čítanie: | 8m 0s |
Pomalé čítanie: | 12m 0s |
jazyka a len ťažko sa
dajú určiť pravidlá, kt. by sa mohli použiť vo všetkých nár. jazykoch
- pri tvorbe predmetového hesla sa prihliada na poradie podstatného a prídavneho mena,
v tom zmysle, že podstat. meno musí byť na prvom mieste a príd. meno nasleduje za ním
- spojenie podstat. a príd. mena plní funckiu názvu, pomenovanie kt. označujeme predmet
dokumentu
- podstat. aj príd. mená musia byť v 1. páde, j.č. alebo mn.č. navzájom oddelené pomlčkami
- pri tvorbe predmetového hesla nepoužívame také slová z názvu, ako sú napr: spojky,
predložky, gram. členy
Deskriptory a tezaury
Deskripcia – opis, tezaurus – slovník výrazov
Deskriptory – patia k postkoordinovaným SJ, sú podobné predmetovým heslám
Vystupujú v rôznych inf. systémoch ako predpísané formalizovné heslá na indexovanie,
ukladanie a vyhľadávanie inf. Moderné deskriptorové SJ si vyžadujú existenciu tezauru, to
znamená riadeného slovníka lexikálnych jednotiek
Tezaurus je definovaný ako riadený a meniteľný slovník lexikálnych jednotiek, kt. sa opiera o slovnú zásobu jedného prirodzeného jazyka, vyjadruje sématické vzťahy medzi lexikálnymi jednotkami a je určený na spracovanie a vyhľadávanie jednotlivných inf.
- tezaury nebývajú všeobecné, týkajú sa 1 odboru.
Lexikálna jednotka tezauru je postupnosť písmen, číslic a zvláštnych symbolov používaných v prirodzenom jazyku na označenie urč. pojmu. Môžu to byť termímy, kombinácie termínov, vlastné mená, značky…
Deskriptor je lexikálna jednotka tezauru používaná na spracúvanie a vyhľadávanie inf.
Nedeskriptor je lexikálna jednotka tezauru, kt. sa při spracúvaní a vyhľadávaní inf. nahrádza deskriptorom.
Vzhľad tezauru
- tezaurus sa skladá z úvodnej časti a zo slovníkovej časti.
Úvodná časť tezauru musí obsahovať titulný list a vlastný úvod.
Titulný list musí obsahovať – názov org., kt. tezaurus vypracovala, názov vydavateľa, miesto a rok vyd., názov tezauru, označenie jazyka, v kt. je tezaurus vypracovaný, poradové číslo vydania tezauru, znak MDT, ISBN.
Úvod tezauru musí obsahovať – vymedzenie účelu a oblasti použitia tezauru, bibliogr. citácie prameňov, stručný popis postupu pri vytváraní t., popis štruktúry t., kvantitatívne charakteristiky t., spôsob využívania a dopĺňania a zmien t.
V každom ďalšom vydaní t. musí byť zdôvodnenie vytvorenia novej verzie t., a charakteristika vykonaných zmien.
Slovníková časť sa skladá zo súpisu lexikálnych jednotiek t. usporiadaných podľa rôznych hľadísk.