Systematické a selekčné jazyky

Systematické a predmetové selekčné jazyky

Selekčný jazyk – odvodené od podstat. mena selekcia tj. výber alebo vyhľadávanie.
- je to výrazový alebo vyjadrovací prostriedok, určený na usporadúvanie inf. a na formulovanie identifikačných /menných/ údajov o dokumentoch.
Selekčné jazyky delíme na - PREDMETOVÉ – slúžia na uspodiadanie inf. podľa obsahu
dokumentu
- VECNÉ – vecné usporiadanie inf.
Vecné aj predmetové selekčné jazyky /s.j./ sú systematickými s.j.

Systematické selekčné jazyky
Delíme ich na:
1. prekoordinované - /vopred usporiadané/ vyznačujú sa slovníkom, ktorý neobsahuje len jednotlivé slová, príp. vety, ktoré sú usporiadané až v priebehu indexovania dokumentu, pred jeho uložením /napr. MDT, alebo selekčný jazyk predmetových hesiel/
2. postkoordinované - /dodatočne priradené/. Požívajú sa pri indexovaní dokumentu. Používajú sa navzájom izolované slová /1.pád, j.č., plnovýz. slová/ napr. Ranganathanova dvojbodková klasifikácia
3. univerzálne – umožňujú indexovať a vyhľadávať inf. zo všetkých odborov ľudského poznania a praxe.
4. špeciálne – umožňujú indexovať a vyhľadávať inf. z jedného konkrétneho odboru

Selekčný jazyk – formalizovaný jazyk, ktorý sa používa pre vyjadrenie údajov, alebo obsahu
dok. za účelom uchovávania, vyhľadávania a sprostredkovania obsahu.
Prirodzený jazyk – vyvíja sa, a je to jazyk, ktorým hovoríme
Dotazovací jazyk – s.j. alebo jeho kombinácia s príkazmi prislúchajúcimi príslušnému
programu.

Systematické selekčné jazyky a klasifikácia vied

- SSJ majú veľmi úzky vzťah ku klasifikácii vied a vedných odborov.
- rôzne druhy dok. sú vlastne len písomným alebo audiovizuálnym zachytením poznatkov, ku
ktorým ľudstvo dospelo, to znamená, že ak klasifikujeme alebo zatrieďujeme zároveň aj
poznatky a inf. obsiahnuté v nich.
- na rozdiel od klasifik. vied, kt. je jednoduchým usporiadaním vedných odborov, SSJ majú aj
určité nevýhody.

Nevýhody:
- SSJ pomerne ťažko vyjadrujú vzťahy medzi vedami
- dok. sa témou zaoberajú z určitého hľadiska v určitej forme a podávajú tému pre konkrétny
okruh čitateľov v priestorových a časových súvislostiach – toto sa pomocou SSJ vyjadruje
veľmi ťažko
- problematické je pochopenie jednotlivých výrazov SSJ rôznymi osobami.

Sústava znakov umelého SJ, kt.

je vyjadrený obsah dokumentu sa nazýva notácia /hlavné znaky/
A/ numerická – číselná
B/ alfabetická – písmenná
C/ alfanumerická – písmenočíselná
Pomocné znaky – pomáhajú začleniť dokumenty do priestoru, vymedziť ich časovo,
formálne, vyjadriť hľadisko z kt. sa o predmete hovorí, jazyk.
Spojovacie symboly – pomáhajú vyjadriť zložené témy

Použitie SSJ je veľmi široké a dok. môžu byť systematicky usporiadané v skladoch, čitárňach a knižniciach. Záznamy o dok. môžu byť uložené v katalógoch, bibliograf. kartokékach, registrujúcich nár. bibliog.
SSJ sa môžu vyžívať pri tvorbe rešerší alebo pri adresnom rozširovaní inf. Najznámejšie sú MDT, Ranganathan, Deweyho DT

Tabuľky MDT

Aby sa SSJ mohli používať musia sa zverejniť v zodpovednej podobe. Zvyčajne sa vydávajú tlačou v podobe systematických tabuliek s abecedným registrom k nim. Systematické usporiadanie tabuliek ukazuje /odráža/ hierarchiu klasifikačného systému tak, že v logickom slede, teda s prihliadnutím na rodovo-druhové vzťahy. Medzi pojmami nasledujú znaky zastupujúce jednotlivé pojmy. Abecedný register zoraďuje v abecednom poradí jednotlivé výrazy použité v tabuľkách a pripája k nim príslušný znak, pod kt. je slovný výraz zaradený do tabuliek.
Tabuľky bývajú často viaczväzkové.
Delia sa na : ☻ úplné
☻ stredné
☻ odborové, odvetvové
☻ výťahy z tabuliek

Predmetové selekčné jazyky
- Predmetové triedenie inf. je druh vecného usporiadania inf., pri kt. sa slovne pomocou hesiel
vyjadruje obsah, téma či predmet dok., jeho časti alebo jednotlivých inf. obsiahnutých
v ňom. Heslá sú vyjadrované alebo napísané na lístkoch v katalógoch, v registroch.
- Heslá sú usporiadané abecedne. - Predmetové SJ sú výrazové a vyjadrovacie prostriedky na predmetové usporadúvanie inf. Pri
predmetovom usporadúvaní inf. sa obsah dokumentu alebo inf. požiadavky použivateľa
stručne formuluje pomocou jedného slova alebo skupiny slov. Vyjadrenie témy dokumentu pomocou predmetového hesla
- v praxi treba rozlišovať medzi hlavnou a vedľajšími témami dokumentu, ktoré môžu byť
vyjadrené viacerými heslami.
- jeho cieľom je slovené vyjadrenie predmetu dok. pri indexovaní a pri vyhľadávaní.
- v súvislosti s predmetovými SJ sú významné najmä javy :
☻symonymia – je používanie dvoch alebo viacerých označení pre 1 predmet
☻homonymia – je používanie 1 názvu pre viaceré predmety
☻vágnosť – je taká vlastnosť prir. jazyka, pri kt. sú niektoré jeho výrazy nepresné a
na spresnenie ich treba bližšie definovať

- štruktúra predmetového hesla je stätá s charakterom prirodzeného nár.

jazyka a len ťažko sa
dajú určiť pravidlá, kt. by sa mohli použiť vo všetkých nár. jazykoch
- pri tvorbe predmetového hesla sa prihliada na poradie podstatného a prídavneho mena,
v tom zmysle, že podstat. meno musí byť na prvom mieste a príd. meno nasleduje za ním
- spojenie podstat. a príd. mena plní funckiu názvu, pomenovanie kt. označujeme predmet
dokumentu
- podstat. aj príd. mená musia byť v 1. páde, j.č. alebo mn.č. navzájom oddelené pomlčkami
- pri tvorbe predmetového hesla nepoužívame také slová z názvu, ako sú napr: spojky,
predložky, gram. členy

Deskriptory a tezaury
Deskripcia – opis, tezaurus – slovník výrazov
Deskriptory – patia k postkoordinovaným SJ, sú podobné predmetovým heslám
Vystupujú v rôznych inf. systémoch ako predpísané formalizovné heslá na indexovanie,
ukladanie a vyhľadávanie inf. Moderné deskriptorové SJ si vyžadujú existenciu tezauru, to
znamená riadeného slovníka lexikálnych jednotiek
Tezaurus je definovaný ako riadený a meniteľný slovník lexikálnych jednotiek, kt. sa opiera o slovnú zásobu jedného prirodzeného jazyka, vyjadruje sématické vzťahy medzi lexikálnymi jednotkami a je určený na spracovanie a vyhľadávanie jednotlivných inf.
- tezaury nebývajú všeobecné, týkajú sa 1 odboru.

Lexikálna jednotka tezauru je postupnosť písmen, číslic a zvláštnych symbolov používaných v prirodzenom jazyku na označenie urč. pojmu. Môžu to byť termímy, kombinácie termínov, vlastné mená, značky…
Deskriptor je lexikálna jednotka tezauru používaná na spracúvanie a vyhľadávanie inf.
Nedeskriptor je lexikálna jednotka tezauru, kt. sa při spracúvaní a vyhľadávaní inf. nahrádza deskriptorom.

Vzhľad tezauru
- tezaurus sa skladá z úvodnej časti a zo slovníkovej časti.
Úvodná časť tezauru musí obsahovať titulný list a vlastný úvod.
Titulný list musí obsahovať – názov org., kt. tezaurus vypracovala, názov vydavateľa, miesto a rok vyd., názov tezauru, označenie jazyka, v kt. je tezaurus vypracovaný, poradové číslo vydania tezauru, znak MDT, ISBN.
Úvod tezauru musí obsahovať – vymedzenie účelu a oblasti použitia tezauru, bibliogr. citácie prameňov, stručný popis postupu pri vytváraní t., popis štruktúry t., kvantitatívne charakteristiky t., spôsob využívania a dopĺňania a zmien t.
V každom ďalšom vydaní t. musí byť zdôvodnenie vytvorenia novej verzie t., a charakteristika vykonaných zmien.
Slovníková časť sa skladá zo súpisu lexikálnych jednotiek t. usporiadaných podľa rôznych hľadísk.

Musia v nej byť označené deskriptorové a nedeskriptorové odseky.

Automatické indexovanie

Je to postup, pri kt. do počítača vstupuje úplný text dokumentu, potom ho počítač spracuje takým spôsobom, že podľa príslušných programov vykonáva analýzu textu a vyberá z neho slová, kt. majú z hľadiska vystihnutia obsahu dok. význam.
Výber sa uskutočňuje porovnávaním slov deskriptormi alebo znakmi tezauru.
V súč. je ale oveľa úspešnejšie automatické vyhľadávanie dok. selekcia alebo rešerš jako indexovanie.
Inf. jazyky v podmienkach nových inf. technológií

Využívajú sa v podmienkach dialógového prieskumu ako súčasť on-line katalógu. Umožňujú vecný prístup k bibl. báze dát a prieskumovú stratégiu zameranú na on-line prístup v čitateľ. katalógu. V strojom čitateľnej forme sa selekčné jazyky využívajú pri vydávaní a publikovaní najnovších verzií systemat. tabuliek v rôznych formách.
Selekčné jazyky majú úzky vzťah k expertným systémom. Ich aplikácia v expert. systémoch spočíva vo využití systemat. taubliek v triedení poznatkov a v schopnosti expert. systémov rozšíriť alebo zúžiť požiadavku použivateľa pri inf. prieskume.

Expertné systémy
- sú počítačové systémy hľadajúce riešenie problémov v rozsahu určitého súboru tvrdení alebo rozsahu znalostí, kt. boli formulované expertmi pre danú špecifickú aplikačnú oblasť.
- druhy expertných systémov – 1. Diagnostické – odhaľujú problémy na základe údajov a navrhujú alernatívne riešenie.
2. Prognostické – plánovacie, majú za úlohu zostaviť cieľovú hypotézu na základe daných znalostí.
Okrem kníh sa môžu aplikovať v medicíne /micín/, v geológii /prospector/, v chémii, v drevárstve /dendral/.