Zmeny vzdelávacieho procesu si vyžadujú riešiť najmä tieto oblasti:
 informačno-komunikačné technológie pre vzdelávanie,
 pedagogické postupy rešpektujúce použitie informačno-komunikačných technológií,
 sociálno-kultúrne problémy vzdelávania.
Nevýhody klasickej formy výučby
– nie všetci študenti vnímajú učiteľa pri kontaktnej výučbe rovnako, nie všetci sa vedia v danom okamihu sústrediť na prednášané učivo,
- s podporou e-vzdelávania si študenti majú možnosť určiť vlastné tempo, spôsob prechádzania učebnými materiálmi, vybrať si z niekoľkých možností výkladu, majú možnosť priebežne zisťovať, či uvedenej problematike porozumeli.

E-learning rozširuje priestor na prechod riadenia poznávania k jeho podnecovaniu, usmerňovaniu i kontrole. Dáva viac možností učiteľovi i študentovi. Nevylučuje však možnosť kombinovaného vzdelávania (blended learning), ktoré využíva prezenčné aktivity a e-vzdelávanie cez internet, pričom je snaha prezenčné aktivity zredukovať na čo najnižšiu mieru.

Pred zavedením elektronického výučbového prostredia je potrebné:
- prijať strategické rozhodnutie, ktoré výučbové prostredie sa bude používať,
- kritériom nemusí byť iba cena, ale najmä kvalita a akceptovateľnosť učiteľmi a študentmi. - treba počítať s tým, že bude potrebné zaškoliť veľké množstvo pedagógov pre prácu v tomto prostredí,
- k dispozícii je pomerne veľké množstvo produktov v tejto oblasti. Mnohé je možné získať bezplatne, väčšinou je však potom používanie obmedzené na nekomerčné aktivity,
- v prípade dostatočných programátorských kapacít je možné vyvinúť vlastné prostredie šité na mieru.

Obsah vyučovacieho predmetu ponúkaného v e-vzdelávaní je špecifický a vychádza z požiadaviek a potrieb študentov. Text určený pre e-vzdelávanie nemôže obsiahnuť celý obsah predmetu, preto je sústredený iba na nevyhnutný obsah.

Elektronický text má svoje špecifiká. Takéto študijné programy by mali byť koncipované ako flexibilné (pružné prispôsobenie sa formy a v určitej miere aj obsahu výučby tak, aby stanovený obsah, kvalita i ciele výučby boli dosiahnuté čo najefektívnejším spôsobom), otvorené (dostupnosť pre rôzne cieľové skupiny, v rôznom priestore a čase, pre rôzne možnosti integrácie s inými študijnými programami a pod.), modulárne (je snaha vytvárať relatívne malé moduly, s minimálnymi závislosťami, s jasne vymedzeným vstupom aj výstupom, pri tvorbe modulov je použitá jednotná metodika i štruktúra, zahŕňajúca základné parametre modulu – názov, kód, anotáciu, učebné ciele,...), on-line (využitie možností nových informačných a komunikačných technológii, najmä internetu a www) a dištančné (študijné materiály realizované metodikou dištančného vzdelávania, ktorá umožní ich univerzálne a flexibilné využitie nielen pre predpokladanú cieľovú skupinu, ale aj efektívnu adaptáciu pre iné cieľové skupiny.

Metodika prípravy učebných materiálov pre dištančné vzdelávanie
- vkladaný učebný materiál musí byť čo najviac členený, odporúča sa 1 kapitola a 2 úrovne podkapitol,
- vhodná implementácia mimotextových zložiek, predovšetkým orientačného aparátu,
- množstvo textu na stránke/obrazovke menšie než v tlačenom študijnom materiále,
- pri tvorbe materiálu je potrebné dodržiavať dohodnuté značky,
- text musí byť vyjadrený jasnými formuláciami v jednoduchých vetách,
- dobrá „čitateľnosť“,

Čo sa týka obsahu:
- v texte je vhodné umiestniť odkazy na materiály na inom mieste, resp. iných www serveroch odkazy na index kľúčových slov,
- jasne stanovené dlhodobé i špecifické ciele a ich dôsledná korelácia s obsahom,
- využívanie a nadväzovanie na predchádzajúce vedomosti frekventantov,
- zohľadnenie rôznych potrieb frekventantov,
- animácia a simulácia dejov,
- dostatok praktických zadaní na precvičenie a upevnenie osvojeného,
- dostatok vysvetľujúcich príkladov,
- otázky a cvičenia na sebahodnotenie,
- zaujímavosť a príťažlivosť materiálu (obsah i forma).

Dôvody na implementáciu e-vzdelávania do vyučovacieho procesu:
• nárast množstva informácií, v ktorých je potrebné sa zorientovať,
• potreba rozsiahlejšieho vzdelávania, aké je možné získať v školských laviciach,
• aktívna úloha študenta vo vzdelávacom procese,
• rýchlejšie a kvalitnejšie získavanie informácií,
• individuálny časový harmonogram výučby,
• možnosť zvýšenia počtu študentov bez nárokov na rozširovanie výučbových priestorov,
• zníženie potreby zabezpečovania ubytovania, zníženie cestovných nákladov,
• konkurenčný tlak zahraničných univerzít, najmä univerzít v USA.