V dôsledku chorôb spôsobených fajčením umiera vo svete ročne tri milióny osôb. Predpokladá sa, že vďaka prudkému rozšíreniu fajčenia v rozvojových krajinách a vďaka stúpajúcemu trendu spotreby cigariet vzrastie toto číslo v roku 2020 na hrozivých 10 miliónov...

Pred objavením Ameriky sa tabak v písomných dejinách vôbec nespomína. Až domorodci v Karibskej oblasti ho prvýkrát ponúkli moreplavcovi Krištofovi Kolumbusovi. Cestovateľ určite ani sám netušil, akú pliagu priniesol ľudstvu z ďalekých ciest. Export tabaku zaistil prežitie Jamestownu a jeho predaj financoval americkú revolúciu. Obľubu v pestovaní tabaku si našli aj prví americkí prezidenti - George Wasinghton a Thomas Jefferson. Americkí vojaci dávali cigarety ľuďom, ktorých stretávali v krajinách, kde bojovali. Po 2. svetovej vojne sa cigarety stali hlavným platidlom od Paríža po Peking.
Neskôr používal Hollywood cigarety ako symbol mužnosti, romantiky a šarmu. Cigaretovej vášni napokon podľahli aj ženy, ktoré namiesto klasických cigariet našli obľubu vo fajkách. Celý svet prepadol mánii, ktorá si hovorí závislosť na cigaretách. V súčasnej dobe fajčí stále viac a viac mladých ľudí, dokonca aj deti...
Fajčenie je naučené správanie, ktoré sa roky „cvičilo“. Nedá sa preto odnaučiť len tak zo dňa na deň, pretože po niekoľkých minútach či hodinách po dofajčení poslednej cigarety sa začnú objavovať abstinenčné príznaky. Ak sa však fajčiar rozhodne prestať s touto svojou životnou pliagou, mal by začať okamžite a s rozhodnutím nečakať. Ukončenie fajčenia má totiž za následok okamžité zlepšenie zdravotného stavu.
Dofajčením poslednej cigarety si predĺžite život o 8 - 10 rokov. Nechcete predsa pribudnúť k 20 000 osobám, ktoré ročne zomierajú na Slovensku na následky fajčenia, alebo áno?

Čo sa stane, ak dofajčite poslednú cigaretu?
·po 20 minútach - krvný tlak a pulz sa vráti k normálu, tiež teplota rúk a nôh
·po 8 hodinách - hladina CO v krvi klesne k normálu a vráti sa normálna hladina kyslíka
·po 24 hodinách - znižuje sa pravdepodobnosť infarktu
·po 48 hodinách - nervové zakončenia opäť začínajú rásť, zlepšuje sa čuch a chuť
·po 2 týždňoch - zlepšuje sa krvný obeh, funkcie pľúc sa zlepšia o 30%
·po 1 - 9 mesiacoch - ustúpi kašeľ, únava, dýchavičnosť, uvoľnia sa dutiny, v pľúcach opäť začnú rásť riasy, ktoré znížia riziko infekcie a vyčistia pľúca
·po 10 rokoch - riziko vzniku rakoviny u fajčiarov a nefajčiarov je približne rovnaké

JE FAJČENIE ŠKODLIVÉ?
Nielen aktívne, ale aj pasívne fajčenie v podobe vdychovania tabakového dymu má vplyv na zdravie. Okrem krátkodobého vplyvu, napr. podráždená sliznica, bolesti hlavy, ťažkosti pri dýchaní, kašľanie, dusenie, spôsobuje tak ako pri aktívnom fajčení mnohé rovnaké ochorenia, samozrejme v závislosti na dávke.
Tabakový dym rozptýlený v prostredí spôsobuje rakovinu pľúc, zápaly horných dýchacích ciest, zápaly stredného ucha, zníženie pľúcnych funkcií u detí, zvýšený výskyt nových ochorení i recidív astmy, má aj súvislosť so syndrómom náhleho úmrtia kojencov a vykazuje účinky na plod fajčiacej matky, napr. znížená pôrodná váha, vrodené vady končatín, vrodené chyby respiračného systému...
Na začiatku tohto desaťročia fajčila najmenej jedna tretina celosvetovej dospelej populácie, teda 1,1 miliardy ľudí. I keď sa v mnohých priemyselne rozvinutých krajinách celkové množstvo vyfajčeného tabaku znížilo, došlo k jeho zvýšeniu vo väčšine rozvojových krajín. Odhaduje sa, že v tomto období fajčilo v rozvojových krajinách 48 % mužov a 7 % žien; v priemyselne rozvinutých krajinách to bolo v rovnakom období 42 % mužov a 24 % žien, čo ukazuje na výrazné zvýšenie percenta fajčiarok. Fajčenie tabaku sa takisto epidemicky šíri medzi deťmi. Väčšina fajčiarov tabaku začína v detstve a dospievaní.

RIZIKÁ Z FAJČENIA
Závislosťou na nikotíne je ohrozený každý, kto fajčí (pokiaľ prijíma alebo užíva tabakový výrobok). Je ohrozený tým, že sa z neho stane nikotínový narkoman (osoba závislá na nikotíne). Začínajúci fajčiari majú väčšinou dosť nepríjemné skúsenosti - nežiadúce účinky nikotínu, napríklad bolesti hlavy alebo závrate. Pri pokračujúcom fajčení sa však u nich skoro vytvorí tolerancia - znášanlivosť. Ľudia potom fajčia viac, aby si udržali požadovaný účinok a vdychujú zároveň omnoho vyššiu koncentráciu ostatných toxických cigaretových prísad, akoby vdychovali, keby sa u nich nevytvorila tolerancia. Neskoršie, akonáhle sa objavia prvé abstinenčné príznaky je možné u danej osoby diagnostikovať závislosť na nikotíne.

TABAK ZABÍJA
Osoba s dlhodobou spotrebou tabaku má 50% pravdepodobnosť, že zomrie predčasne na chorobu spôsobenú fajčením tabaku. Každým rokom spôsobí tabak približne 4 milióny predčasných úmrtí, z ktorých 1 milión pripadá na krajiny, ktoré si zo všetkých najmenej môžu dovoliť vynakladať prostriedky na zdravotnú starostlivosť. Prognózy hovoria o tom, že táto epidémia zabije 250 miliónov detí a dospievajúcich z tých, ktorí dnes žijú, z nich jedna tretina žije v rozvojových kraj+inách. Je pravdepodobné, že do roku 2030 bude tabak celosvetovou príčinou úmrtia číslo jedna, a bude ročne zabíjať 10 miliónov ľudí, čo bude viac než HIV (AIDS), tuberkulóza, materská úmrtnosť, dopravné nehody, samovraždy a vraždy dohromady.

TABAKOVÉ VÝROBKY SÚ VYSOKO NÁVYKOVÉ
Vzhľadom k tomu, že tabakové výrobky sú úmyselne vyrábané tak, aby podkopávali snahu prestať fajčiť, nie je zanechanie fajčenia v prípade väčšiny fajčiarov tabaku len vecou slobodného rozhodnutia. Naopak, prestať fajčiť väčšinou znamená usilovný boj o prekonanie závislosti. Tabak je väčšinou pevnou súčasťou každodenného života, a jedná sa o činnosť, ktorá je posilňovaná fyziologicky, psychicky a spoločensky. So schopnosťou tabaku maximálne sťažiť snahu o prekonanie závislosti na ňom je spojených mnoho faktorov, ku ktorým patrí obraz fajčiara v oznamovacích prostriedkoch a kultúrne a spoločenské prijímanie fajčenia tabaku.
Prestať fajčiť kedykoľvek v živote znamená okamžité výhody i dlhodobé zlepšenie zdravotného stavu. Pri fajčení tabaku neexistuje žiadne takzvané bezpečné množstvo. Pre maximalizáciu zdravia a minimalizáciu rizika je nevyhnutné zdržať sa fajčenia úplne a vyhýbať sa úplne i tzv. pasívnemu fajčeniu, t.j. vdychovaniu tabakového dymu (napríklad zapálená cigareta fajčená inou osobou). Účinné liečenie závislosti na tabaku by v priebehu niekoľkých rokov významným spôsobom zlepšilo celkový zdravotný stav obyvateľstva.