VPLYV NA ZDRAVIE
Nespočetné výskumy nezvratne dokázali, že jestvuje príčinná súvislosť medzi fajčením a vznikom viacerých chorôb, najmä pľúcnej rakoviny.
U fajčiarov sa vyskytujú najčastejšie a vo väčšej miere tieto ochorenia, pričom na jedného chorého nefajčiara pripadá značný počet ochorení fajčiarov: rakovina pľúc (na jedného nefajčiara pripadá 10,8 ochorení fajčiarov), bronchitída a emfyzém (6,1), rakovina hltana (5,4), rakovina ústnej dutiny (4;1), rakovina pažeráka (3,4), žalúdočné a dvanástnikové vredy (2,8), rozličné choroby krvného obehu (2,6), cirhóza pečene (2,2), rakovina močového mechúra (1,9), koronárna choroba (1,7), rozličné srdcové choroby (1,7), choroby srdca zapríčinené vysokým tlakom (1,5), všeobecná arterioskleróza (1,5), rakovina obličiek (1,5), ostatné druhy rakoviny (1,4). Priemer (všetky príčiny) je spolu 1,7. To znamená, že priemerná úmrtnosť fajčiarov bola o 70 % vyššia na všetky choroby ako úmrtnosť nefajčiarov.
Nikotín pôsobí na vegetatívnu nervovú sústavu. V malých dávkach pôsobí povzbudivo, Vo väčších dávkach nikotín pôsobí ako tlmič (inhibítor), ba ako jed, ktorý ochrnuje nervovú sústavu a vyvoláva kŕče hladkého svalstva, najmä svalov a ciev.

Zvýšenie úmrtnosti fajčiarov oproti nefajčiarom sa 'najvýraznejšie prejavuje medzi 40, a 50. rokom a klesá s postupujúcim vekom.
Zvýšenie úmrtnosti sa prejavuje výrazne u fajčiarov, ktorí dym vdychujú.
Najčastejšou chorobou z fajčenia cigariet je rakovina pľúc, ktorá postihuje fajčiarov cigariet takmer jedenásťkrát častejšie ako nefajčiarov. Všeobecne možno povedať, že pravdepodobnosť ochorenia a smrti; na koronárnu -chorobu sa zvyšuje tým viac, čím viac cigariet človek vyfajčí a čím hlbšie vdychuje dym.
V súčasnosti umiera na rakovinu pľúc šesťkrát viac mužov ako žien. Zvyšuje sa úmrtnosť mladších ročníkov obyvateľstva, rakovina pľúc sa vyskytuje častejšie ako v minulosti. Výskumy dokázali, že fajčiari cigariet ochorejú na rakovinu pľúc častejšie ako iní fajčiari, že počet ochorení na rakovinu pľúc sa zvyšuje úmerne s počtom vyfajčených cigariet, že výskyt rakoviny pľúc u bývalých fajčiarov je nižší ako u fajčiarov, ale vyšší ako u nefajčiarov. O onkogenite nikotínu svedčia aj pokusy so zvieratami.

Fajčenie zhubne pôsobí najmä na mladistvých fajčiarov obidvoch pohlaví, intenzívnejšie na dievčatá ako na chlapcov, spomaľuje rast (podľa výskumov až o pätinu), zhoršuje školský prospech žiakov, pretože nikotín negatívne pôsobí na duševnú činnosť, čo dokázali aj starostlivo vedené výskumy. Čím je fajčiar mladší, tým zhubnejšie a skazonosnejšie následky zanecháva fajčenie na jeho organizme.
U starších náruživých fajčiarov vyvoláva fajčenie chronickú otravu nikotínom, ktorá sa navonok prejavuje psychickými poruchami, nepokojom, neschopnosťou duševne pracovať, úzkosťou, závratmi, strachom z pohybov, precitlivenosťou sluchových a čuchových nervov, poruchami prispôsobivosti a zníženou schopnosťou rozlišovať farby. Zisťuje sa príčinná súvislosť medzi silným fajčením a duševnými chorobami.
Skúma sa súvislosť medzi fajčením ťarchavých žien a následnými potratmi, defektmi novorodených detí a rozličnými psychickými poruchami, ako aj súvis medzi fajčením dojčiacej_ matky a vývinovými poruchami dojčaťa.

SPOLOČENSKÁ OBLASŤ
Spoločensky sa fajčenie zaraďuje medzi neželateľné javy, ktoré nefajčiari bezmocne tolerujú iba preto, že fajčenie je masovo rozšírené. Fajčiari obťažujú nefajčiarov tým, že ich nútia vdychovať dym, ktorý vypúšťajú, vyvolávajú zápach v miestnostiach. Dymom napáchnu aj šaty, fajčenie vyvoláva zápach z úst, znečisťuje prostredie, zanecháva v rodinách neželateľné a odporne zapáchajúce hŕby popola a prepálené obrusy:
Fajčiari spôsobujú z nedbalosti mnoho požiarov, keď ľahkomyseľne a neuvážene odhadzujú celkom nezahasenú cigaretu. Zo štatistík sa môžeme presvedčiť o obrovských spoločenských škodách, ktoré nemuseli vzniknúť, keby neexistovala fajčiarska vášeň a nedisciplinovanosť. Fajčiari sú nepríjemní spoločníci nefajčiarov. I keď ich nefajčiari z rozličných dôvodov tolerujú, neradi sú v ich spoločnosti a usilujú sa im vyhnúť. Aj v doprave sa už fajčiari oddeľujú a v rámci boja proti fajčiarskej toxikománii sa počet vozňov pre fajčiarov znižuje.

FINANČNÁ A MATERIÁLNA OBLASŤ
Pri silnom fajčení a vysokom počte skonzumovaných cigariet fajčenie stojí mnoho zbytočne vyhodených peňazí; ktoré doslova "idú do vzduchu" bez protihodnoty a ktoré by sa dali na zveľadenie rodiny v inom smere veľmi vhodne použiť a v rodinnom rozpočte veľmi často chýbajú.

PSYCHOLOGICKÁ OBLASŤ
Intenzívne fajčenie vyvoláva návyk, túžbu po droge - nikotíne. Oslabuje vôľu fajčiara, robí ho otrokom vášne a afektov. Mnohí fajčiari potvrdzujú, že nie sú schopní zriecť sa fajčenia, lebo na to nemajú dosť síl. Iní sa chlapia, že sa môžu fajčenia kedykoľvek zrieknuť, ale že na to nemajú dôvod, lebo žijú len raz a chcú si dožičiť, čo sa im žiada. Tým sa pokúšajú zakryť slabosť svojej vôle, neschopnosť rozkázať si a ovládať sa. Nikotín je považovaný za drogu, od ktorej je človek psychicky aj somanticky závislý.

VÝSKUM ZÁVISLOSTI NA NIKOTÍNE
Podľa jednej novej štúdie, ktorá bola čiastočne financovaná Národným inštitútom pre drogové závislosti (NIDA - National Institute on Drug Abuse), Národnými zdravotnými ústavmi a publikovaná 25. júna v časopise Nature, sa u niektorých z nás vyskytuje zvláštny gén. Niektoré osoby majú takú variantu tohoto génu, ktorá ich môže chrániť pred vznikom závislosti na nikotíne. Štúdia zistila, že jedinci s geneticky podmienenou variantou určitého enzýmu odbúravajú nikotín pomalšie než tí, ktorí túto formu enzýmu nemajú. Majú väčšie odolnosti proti závislosti na nikotíne, a keď fajčia, fajčia menej cigariet než osoby, ktoré toto „poškodenie“ nemajú.
Nikotín, t.j. tá súčasť tabakových výrobkov, ktorá vyvoláva závislosť, je metabolizovaný alebo odbúravaný predovšetkým jedným pečeňovým enzýmom, ktorý sa nazýva CYP2A6.

V tejto štúdii pozorovali vedci z University of Toronto pod vedením dr. Rachel F. Tyndalovej, že rôzne varianty génu pre enzým CYP2A6 majú vplyv na to, ako rôzne osoby metabolizujú nikotín. Ľudia so zníženou funkciou enzýmu CYP2A6 majú nižšiu pravdepodobnosť, že sa u nich vytvorí závislosť na nikotíne.
Vedci z University of Toronto tiež zistili, že poškodený enzým by mohol takisto mať vplyv na nikotín z iného zdroja ako sú cigarety, čo by mohlo prispieť k lepšiemu využitiu väčšiny voľne predajných prípravkov pre náhradnú nikotínovú terapiu (náplasti, žuvačky, spray). Vedci dospeli k záveru, že ochranný účinok nulových aliel CYP2A6 ukazuje na možnosť vývoja liekov, ktoré tento enzým tlmia, ktoré by bolo možné použiť pre nové prístupy k prevencii a liečeniu závislosti na nikotíne.