Cestná doprava a cestné komunikácie na Slovensku 


Základné informácie o osobnej cestnej doprave na Slovensku

Len tak na zopakovanie začneme krátkym zostručnením cestnej dopravy na Slovensku. Na diaľniciach sa platia diaľničné známky, ktoré sa zakupujú na hraničných priechodoch, na väčších poštách a u čerpacích staníc, ktoré platia jeden kalendárny rok. Osobné automobily s obsahom valcov do 1600 cm vrátane platia 400 Sk, osobný automobil s obsahom valcov nad 1600 cm platí 800 Sk. Nákladné vozidla a autobusy platia viac. Najvyššia povolená rýchlosť je 60 km/h v obci, 90 km/h mimo obec a 130 km/h na diaľniciach a cestách diaľničného typu. Povinné je používanie bezpečnostných pásov. Pred jazdou je zakázané konzumovať alkohol. Automobil musí byť lekárnička, vlečné lano, výstražný trojuholník a rezerva. Vodiči sú povinní zastaviť pred prechodom pre chodcov a dať im prednosť (nesmú ich ani ohroziť). Behom jazdy nie je povolené používať v automobile neupevnený mobilný telefón. V centrách miest je možné parkovať len na vyhradených miestach. Vo veľkých mestách sa používajú parkovacie karty, ktoré sa musia umiestniť na viditeľné miesto v aute. Benzínové stanice sú v každom meste, na všetkých hlavných ťahoch a na mnohých ďalších diaľniciach. 


História cestnej dopravy

Pohľadom do minulosti zistíme pôvod automobilového šialenstva v tomto storočí. Nicolas Cugnot skonštruoval samohybný stroj poháňaný parou už v roku 1769. Jeho parný motor však bol priťažký a pomalý, a teda nepraktický. O storočie neskôr iný Francúz Etienne Lenoir vyvinul ľahký a výkonný spaľovací motor podobný tým, ktoré sa používajú v dnešných autách. Lenoir namontoval svoj motor na starý kočiar tak, že poháňal kolesá pomocou reťaze. Nápad sa ujal a čoskoro boli zostrojené prvé experimentálne vozidlá. Mnohé, podobne ako Lenoirovo, boli založené na kočiaroch, preto prvé autá dostali pomenovanie „kočiare bez koní“. V roku 1885 sa prvé autá z dielne Karla Benza v nemeckom Mannheime začali predávať verejnosti. 

 
Rozdelenie cestnej dopravy        

V súčasnosti môžeme cestnú dopravu rozdeliť do niekoľkých podskupín. Sú to automobilová doprava, nákladná cestná doprava, mestská a medzimestská hromadná doprava. Mestská hromadná doprava (MHD) je druh verejnej pravidelnej hromadnej dopravy, najvýhodnejší a najekonomickejší spôsob prepravy ľudí, pomerne rýchly,  pričom trolejbusy a električky ekologickejšie nahradzujú autobusy. Autobusové linky sú veľmi husté a autobusom sa teda dá dostať do všetkých veľkých i menších miest. Využívať môžete kvalitné diaľkové spoje i lokálne autobusové linky.

Medzi 3 najhlavnejšie spôsoby prepravy patria:

1)povrchová prepr. osôb(trolejbusy, autobusy, električky)
2)mimoúrovňová podpovrchová prepr. osôb, ktorá momentálne sa u nás ešte neaplikovala (metro, električka)
3)mimoúrovňová nadzemná prepr.osôb (lanovky)

Technická základňa MHD na Slovensku má 3 základné články:


1) Dopravné prostriedky

a) Nezávislé od dopravnej cesty (autobusy)
-výhody sú kapacita prepravených osôb, možnosť nahradiť spoj, pomerne rýchly
-nevýhody sú znečistenie životného prostredia

b) Polozávislé (trolejbusy)
-výhody sú ekologickosť, veľká kapacita prepravených osôb
-nevýhody sú závislosť na trolejách (výpadok elektriny), ich drahšia výroba

c) Závislé (električky)
- výhody sú ekologickosť
- nevýhody hlučnosť