Jún má pre deväť- desať ročné katolícke deti slávnostný charakter. Stanú sa filmovými hviezdami – a to predsa nie je každodenná príležitosť! Ako? Kde? Pristúpia predsa k prvému svätému prijímaniu a tento okamih zveční nielen jedna, ale naraz niekoľko kamier. A preto musia byť – najmä dievčatá – oblečené ako princezné, ako vystrihnuté z módneho časopisu. Veď ako by to vyzeralo, ľudia by nás ohovorili, keby práve naša dcéra bola oblečená ako popoluška...
Dieťa skrýva v sebe nádherný Boží dar – dar úprimnej radosti z veľkej slávnosti. Jeho srdce je čisté, nevinné a úprimne túži po Ježišovi – svojom najväčšom priateľovi. No čím je vysnívaný okamih bližšie, tým viac sa stupňuje napätie, nervozita a zháňanie v rodine. Začína to rôznymi módnymi časopismi, bielymi látkami, závojmi, topánkami. A samozrejme – aj chlapci musia mať nový oblek.
A tak sa pomaly náš syn alebo dcéra zžíva s týmto zhonom v rodine, ich vzťah k prvému sv. prijímaniu sa materializuje, stráca sa jeho duchovný rozmer, ktorý bol, je a navždy má pre deti zostať tým najdôležitejším a najpodstatnejším! A často práve v dôsledku týchto vonkajších príprav na slávnosť neostáva prvoprijímajúcim deťom dostatok času na ich osobnú prípravu na prijatie Ježiša do ich srdca.
O to sa naše milé mamičky často menej starajú. Spytujme si svedomie. Ako plníme svoje rodičovské úlohy, ktoré sme sľúbili pri krste nášho dieťaťa – zodpovedne, alebo ich prenechávame kňazom a katechétom? Chodievame pravidelne so svojimi deťmi v nedeľu a v prikázaný sviatok na sv. omše? Alebo nemáme čas? Radšej si pospíme, pretože sme v sobotu dlho pozerali televízor.. alebo ideme robiť do záhrady a na kostol neostane čas.. alebo ideme na návštevu k starým rodičom a tam nemajú kostol? Potom sa nedivme, že to s kresťanskou výchovou detí v rodine vyzerá zle až katastrofálne!
A ďalej – čo s hostinou pre príbuzných? Do jej prípravy musia byť zapojení aj starí rodičia, príp. širšia rodina. Preto nám v sobotu neostane čas prísť pomôcť do kostola upratať a vyzdobiť ho nedeľnú slávnostnú sv. omšu. Veď nech idú iní, my nemáme čas, musíme variť, piecť...
A dary prvoprijímajúcim deťom – ale prečo? Veď pre ich srdcia a ďalší duchovný život je najväčším darom Ježiš – v Eucharistii! Nie hodinky, bicykel, počítač, peniaze.. V dôsledku týchto darov mnohé deti budú po celý život spájať svoje prvé prijímanie s takým či onakým darom.. Biele šaty, prvý oblek.. a čo ďalej? Odpoveď si už každý rodič musí dať sám. .