Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Bardejovské kúpele

Kúpeľná liečba má u nás vďaka využívaniu minerálnych vôd na liečebné účely dlhú, stáročnú tradíciu. Využívaním prírodných minerálnych zdrojov, klimatického prostredia, vytváraním priaznivých podmienok pre aktívny oddych a zdravý pohyb, sa môžu účinnejšie liečiť psychosomatické choroby, ktoré v súčasnej hektickej dobe nadobúdajú medzi dlhotrvajúcimi a chronickými chorobami prevahu. To všetko  vďaka prostrediu chránenému od rušivých zdrojov pôsobiacich na osobnosť a psychiku ľudí.

V kúpeľoch sa môže úspešne uplatniť aj rehabilitácia a regenerácia po zvládnutí akútnych nemocí, pri doliečovaní, ale aj prevencia pred hroziacimi chorobami. 

Tieto kúpele sú našimi najvýchodnejšími a zároveň najsevernejšími kúpeľmi. Majú krásne okolie, s nenarušenou, vzácnou prírodou, ktorá uchováva hodnoty ľudového svojrázu. Toto všetko sa zachovalo a prechováva dodnes, aj napriek vyše sedemstoročnej rušnej histórii, ktorú majú kúpele spoločnú s Bardejovom- jedným z našich najvýnimočnejších stredovekých miest.

VÝVOJ KÚPEĽOV A DEJINY OKOLIA 
Územie severného Šariša bolo sporadicky osídlené už v praveku od staršej doby kamennej. Pre toto obdobie je významné osídlenie pastiersko- roľníckych, tzv.ľudom východoslovenských mohýl, ktoré dnes nachádzame na horských chrbtoch, napríklad pri Kľušove, Kurime, Marhani a inde.

Nálezy z obdobia spracovania kovov, kontakty s keltskou (napr. nález zlatej barbarskej mince v Kurime) a laténskou (rímska minca z Bardejova) kultúrou nasvedčujú, že údolím Tople viedli v tej dobe komunikačné trasy do Zakarpatska.

Príchod Slovanov znamenal postupné trvalé osídľovanie územia a jeho pretváranie na hospodársko- kultúrnu oblasť.

V 13.st. sa rozširuje zemianska kolonizácia, intenzívne, najmä po tatárskom vpáde sa zakladajú osady a dediny, z trhovej a kláštornej osady sa rozvinul Bardejov, ktorý svojím významom prekonal ostatné osady a v 14.st. dostal výsady slobodného kráľovského mesta. 

Bardejov sa vyvinul pri starom slovanskom osídlení nad vtokom Lukavice do Tople. Asi začiatkom tretieho desaťročia 13.st. sa usadili v Bardejove cisteriánski rehoľníci z Poľska, neskôr kolonizovali mesto nemeckí osadníci. Postupne mesto získavalo rôzne slobody, výsady a úľavy, až sa vyvinulo jedno z najvýznamnejších miest Uhorska. Za svoj hospodársky rozkvet, ktorý dosiahol vrchol v 15. a 16. st., vďačil najmä rozvinutým remeslám.

V 15.st. žilo v meste asi 150 remeselníkov, ktorí vykonávali vyše 60 rôznych remesiel. Neskôr v 16.st. dosiahlo mesto i najväčší kultúrny rozmach. Významnou humanistickou vzdelávacou ustanovizňou sa stala mestská škola pod vedením bardejovského rodáka L. Stockla, v meste pôsobili dve tlačiarne, knižnica, rozmach dosiahlo divadlo aj hudba. Súbežne s hospodárskym blahobytom sa mesto rozvíjalo aj stavebne. 

Opisované územie sa v 15.st. dostalo pod vplyv bratríkov, ktorí mali opevnený útočiskový hrádok na vrchu Busov a pod ich priamym vplyvom vznikla ozbrojená vzbura poddaného ľudu na makovickom panstve.

Do hospodárskeho vývoja rušivo zasiahli aj vojenské akcie poľských Jagelovcov, keď spustli mnohé obce.

Od 16.st. sa začínajú na území Uhorska najprv boje o trón medzi Habsburgovcami a Jánom Zápoľským, súčasne vzrastá turecké nebezpečenstvo, ktoré znamená aj pre odľahlejší horný Šariš zvýšené finančné bremeno, potom nastupujú náboženské nepokoje a stavovské povstania hornouhorskej šľachty.

Všetky tieto udalosti sa priamo dotýkalo kraja, ich sprievodným javom boli zvýšené dane, poplatky, ktoré spôsobovali trvalý i hlboký úpadok mesta a zbedačeného vidieka.

K tomu sa pridali aj požiare v Bardejove v rokoch 1680, 1686 a 1876, ďalej mor roku 1710, sucho a neúroda...

V dôsledku veľmi zlých hospodárskych a sociálnych pomerov dochádza začiatkom 18. st. k masovému vysťahovalectvu obyvateľstva na Dolnú zem.

Až v posledných desaťročiach 19.st. začína kraj obsadzovať kapitalistické podnikanie. Od polovice 20. st. sa do popredia dostávajú v hospodárskom živote Bardejova židia, ktorí tvorili až tretinu obyvateľstva. Oblasť priamo zasiahli vojnové udalosti na začiatku 20.st. (v zime 1914/15), keď sa ruské vojská dostali až do doliny Tople a Bardejova.

Kúpele v Bardejove, prípadne minerálne pramene, sa prvýkrát spomínajú v listine Belu IV. Z roku 1247, v ktorej sa vymedzuje chotár Bardejova. O existencii prameňov existujú pomerne skoré informácie a to vďaka faktu, že minerálne pramene ležali v bezprostrednej blízkosti významnej osady, akou Bardejov určite bol, a neďaleko významnej „veľkej kráľovskej cesty“ spájajúcej Stredomorie s Baltom.

Taktiež už v roku 1426 mesto rozšírilo svoje kúpele a o 6 rokov neskôr zriadilo aj druhé kúpele. Zaujímavosťou je správa z roku 1505, ktorá uvádza, že už v tej dobe sa za kúpanie vyberal poplatok, čo potvrdzuje existenciu kúpeľných zariadení. Vďaka poznaniu liečivej sily prameňov sa kúpele zachránili v období, keď obchodný, hospodársky a politický význam mesta upadal.

Z konca 17. st. existuje v bardejovských mestských knihách záznam, že mesto postavilo pri prameňoch hostinec..

V 18.st. mali kúpele už svoje kúpeľné objekty s vaňami a boli vyhľadávaným objektom po celý rok. Najprv ich navštevovala najmä poľská šľachta, neskôr okrem domácich mešťanov aj uhorská šľachta. Koncom tohto storočia to teda zákonite vyvolalo stavebný ruch. Tiež sa vykonal chemický rozbor minerálnej vody, stanovili sa liečebné indikácie, navrhol sa spôsob využitia prameňov pre kúpele a distribúciu minerálnej vody.

Začiatkom 19.st. sa kúpele zaradili medzi najvyhľadávanejšie v Uhorsku. Okrem návštevníkov z blízkeho okolia, ktorí navštevovali kúpele krátkodobo, bola väčšina hostí na pobyt tri až šesť týždňov. Medzi významné osobnosti, ktoré v tej dobe navštevovali kúpele patria napríklad : rakúsko- uhorský cisár Jozef II., Mária Lujza- neskoršia manželka cisára Napoleona, ruský cár Alexander I.

Hostia boli ubytovaní v hoteli so 60 izbami a taktiež v súkromných domoch. Mnohé šľachtické rodiny tu totiž mali svoje vlastné vily a letohrádky. V spomínanom hoteli tu bol murovaný kúpeľný dom s 34 kabínami, pece na ohrievanie minerálnej vody na kúpanie, vodoliečebný ústav, jedálne, herne, tanečná sála, či letné divadlo. V polovici 19. storočia kúpele dosahovali návštevnosť takmer 1000 rodín ročne.

Rýchly vzostup kúpeľov vystriedalo postupné chátranie objektov, k čomu prispel aj požiar v roku 1856, pri ktorom zhorelo mnoho domov. V čase kapitalistického podnikanie sa nakoniec našli finančné prostriedky na opravu objektov i zlepšenie kúpeľného prostredia. V tomto období postavili novú dvoranu, honosný drevený pavilón nad Hlavným prameňom, zakryli i ďalšie pramene, vybudovali vodovod, elektrické osvetlenie, upravili park, vybudovali nové modernejšie hotely s kapacitou 195 izieb.

V renomovanom kúpeľnom dome bolo 85 kabín s kovovými vaňami. Koncom 19. storočia už mali kúpele k dispozícii 1200 izieb a v sezóne ich navštívilo okolo 4000 hostí.

Roku 1895 sa tu liečila cisárovná Alžbeta, manželka Františka Jozefa I., ktorej pobyt pripomína socha pred liečebným domom z roku 1903.

Návštevnosť kúpeľov vzrástla po vybudovaní železničnej trate do Bardejova so stálym prípojom kočiarmi do kúpeľov. Takto boli kúpele spojené nielen s Prešovom a Košicami, ale aj s Pešťou a Viedňou. Súbežne s rozvojom kúpeľov sa zdokonaľovali i liečebné procedúry, zavádzal sa kúpeľný režim. Okrem pitných kúr a vaňových minerálnych kúpeľov, podávali sa kúpele z jedľového ihličia, slatinné kúpele, masáže, elektroliečba, odporúčali sa vychádzky.

Hneď začiatkom 20.st. mali kúpele okolo 1600 dobre zariadených hosťovských izieb, kompletné kúpeľné liečebné a spoločenské vybavenie, kolonádu, ktorá spájala Hlavný a Lekársky prameň, tenisové dvorce i vlastnú informačnú kanceláriu v Budapešti. Voda z Lekárskeho a Alžbetinho prameňa sa plnila do fliaš, kým prostému ľudu bol prístupný len Ľudový prameň.

Za 1.sv.vojny kúpele spustli a aj po jej skončení sa zariadenia neobnovovali, kúpele začali upadať. Po výmene nájomných hospodárov nastalo nepatrné zlepšenie stavu, oživil sa najmä kultúrny život.

2.svetová vojna opäť nepriaznivo zasiahla do rozvoja kúpeľov. Po roku 1948 boli všetky hotely prispôsobené na celoročnú prevádzku a tri najväčšie hotely sa prebudovali na liečebné domy. Súčasne sa uskutočnil rozsiahly hydrogeologický výskum, ktorý spresnil údaje o minerálnych vodách a sprístupnil ich nové zdroje. 

PRÍRODNÉ  PROSTREDIE

Poloha
Kúpele ležia v Nízkych Beskydách na styku Oravskej vrchoviny a Busova, 5 km na sever od mesta v doline Bardejovského potoka. Nadmorská výška doliny sa pohybuje od 279 m pri vyústení po 690 m pri prameňoch Bardejovského potoka.

Sadová úprava a lesopark, ktorý obkolesuje kúpele, má rozlohu 1000 ha, ďalších 5000 ha okolitých ihličnatých a zmiešaných lesov dáva prostrediu intimitu izolovanú od rušivých vplyvov civilizácie.

Z geologickej stránky patrí širšie okolie Bardejovských Kúpeľov do flyšového pásma, budovaného z hornín, ktoré sa usadzovali v druhohornom mori. Kúpele ležia na rozhraní dvoch horopisných celkov, ktoré sa zvrásnili v treťohorách a patria  k vonkajšiemu, beskydskému oblúku Karpát.

Vodstvo
Oblasť odvodňuje Topľa, južnú časť Sekčov so svojimi pramennými prítokmi a z malej časti územia odvádzajú vody pramenné toky Ondavy.

Vo vonkajšom flyšovom pásme sa vyskytujú aj minerálne pramene, pod ktorými rozumieme vody, ktoré obsahujú určité množstvo rozpustených pevných látok alebo plynov, alebo majú určitú teplotu.

Pri klasifikácii a názvosloví minerálnych vôd sa berie do úvahy obsah rozpustených pevných látok, plynov, rádioaktivita. Vo flyšových pohoriach sa vyskytujú minerálne vody, ktoré vznikli presakovaním zrážkových vôd do priepustných vrstiev flyšu, pričom sa voda na svojej ceste obohacovala o minerálne látky, prípadne sa zmiešala so zachovanými podzemnými zvyškami vody morského pôvodu pri súčasnom preplyňovaní kysličníkom uhličitým, ktorý sa tam dostal z hlbších častí zemskej kôry po hlbokých geologických zlomoch.

Z minerálnych vôd flyšového pásma na území Slovenska najznámejšia je práve minerálna voda vyvierajúca v bardejovských Kúpeľoch. Je to zásaditá slaná bórová železnatá uhličitá voda.

Podnebie
Bardejovské kúpele majú mierne teplú, mierne vlhkú vrchovinovú klímu. Širšie okolie kúpeľov, údolie Tople na západ od Bardejova a severné časti Nízkych Beskýd patria rovnako ako kúpele do mierne teplej oblasti s podoblasťou vlhkou až veľmi vlhkou. Dolina Tople od Bardejova na východ patrí do teplej oblasti s podoblasťou mierne vlhkou. Pohraničný chrbát Nízkych Beskýd a vysoké polohy Čergova patria do chladnej oblasti.

Rastlinstvo
Rastlinný kryt flyšového pásma je rovnorodý, málo pestrý, značne pozmenený hospodárskou činnosťou človeka. Lesy v Nízkych Beskydách sú značne degradované vplyvom negatívnych zásahov v minulosti, rúbaním, odlesňovaním, vypaľovaním, pastvou. Predovšetkým boli vyrúbané lužné lesy. Pre nízke polohy sú charakteristické dubové hrabiny, pričom preniká do nich borovica, breza, časté sú zárasty liesky. Malá nadmorská výška Nízkych Beskýd a otvorené doliny severo- južného smeru umožnili prenikanie teplomilnej vegetácie, ktorá sa rozšírila až do doliny Tople povyše Bardejova, i pomerne vysoko do hôr. Typickým krovinatým spoločenstvom teplých svahov sú ružovo- trnkové kry s častou borievkou, hlohom, svíbom. 

Živočíšstvo
Bohatá členitosť terénu, komplexy listnatých a ihličnatých lesov, pomerne málo osídlené pohraničie i ďalšie priaznivé činitele pôsobia, že opisované územie tvorí bohatú zoografickú oblasť. Žije tu maša bežná lesná i stepná zver a vtáctvo. Z poľovníckej zveri je to diviak a srnec, v Čergove aj jeleň, v kultúrnej stepi zajac. Z dravcov sa trvalo usadil vlk, rys, divá mačka i líška. Zdržiava sa tu aj kuna lesná a kuna skalná. Z ostatných stavovcov to je veverička, plch hôrny a z reliktných druhov piskor horský a hraboš zemný.

V bukových lesoch žije karpatský endemit sova dlhochvostá uralská, z ostatných sov najmä myšiarka ušatá, pôtik kapcavý a kuvik obyčajný.

Topľa a jej horské prítoky patria do pstruhového pásma a sú obhospodarované Štátnymi lesmi.

PRÍRODNÉ LIEČIVÉ ZDROJE A KÚPEĽNÁ LIEČBA 
V snahe vybudovať kúpele Bardejov na moderné zdravotnícke zariadenie, urobilo sa veľa pre ich obnovu a prestavbu. V prvej etape sa vybudovali inžinierske siete, kanalizácia, kotolňa pre celú budúcu kapacitu a tepelné rozvody, centrálna práčovňa, nové bytovky, slobodáreň, jasle, materská škola, čo umožnilo postupne uvoľňovať obývané liečebné domy a tieto po rekonštrukcii prinavracať zdravotníckym účelom, pribudlo druhé letné kúpalisko, ďalšie tenisové dvorce, minigolf, lyžiarsky vlek.

V roku 1972 dali do prevádzky modernú kolonádu s hudobným pavilónom, ktorá je vyše sto metrov dlhá a pätnásť metrov široká, má výbornú klimatizáciu a dostatok priestoru na prechádzky pacientov pri pitných liečebných kúrach. V tom istom roku dokončili päťpodlažný hotel Minerál, ktorý poskytuje ubytovanie ambulantným pacientom a rekreantom.

Strediskom liečebných procedúr je Kúpeľný dom, v ktorom možno denne podať vyše 2400 procedúr. Do prevádzky ho dali v roku 1974, je architektonicky účelne riešený. Každé oddelenie balneoterapie je organizované ako samostatná jednotka.

Na prízemí terasovite riešenej budovy je okrem vstupnej haly s bufetom i časovanie procedúr, vodoliečba, sauny a kúpeľná poliklinika s centralizovanými vyšetrovacími zariadeniami (laboratóriá, röntgen, endoskopická vyšetrovňa a iné). Na prvom poschodí je elektroliečebné a vaňové oddelenie minerálno- uhličitých kúpeľov, na druhom oddelenie parafínových zábalov a rehabilitačné oddelenie s bazénom, telocvičňami, prevádzkou reflexných masáží a elektroliečbou II. Na treťom poschodí je inhalačné oddelenie, parafínové zábaly II. a plynové injekcie.

Vybavenie balneoterapie a kúpeľnej polikliniky umožňuje poskytovať liečebné procedúry a diagnostické vyšetrenia n a vysokej odbornej úrovni. Balneoterapiu s kúpeľnou poliklinikou spájajú kryté zasklené spojovacie chodby s liečebnými domami Alžbeta, Astória a Ozón.

V lete roku 1976 dali do prevádzky sedempodlažný liečebný dom Ozón.

Okrem ubytovacích a prevádzkových priestorov, ordinácií a ošetrovní, stravovacieho strediska, má priestrannú spoločenskú sálu, herne, klubovne, čitáreň. Jeho vonkajšia architektúra je v súlade s architektúrou kúpeľného domu a kolonády.

Príjemné prostredie vrátane dobrého ubytovania, spoločenských miestností a ich vybavenia majú aj ostatné liečebné domy, ktorým slúžia stavebne staršie objekty. Niektoré z nich ( Alžbeta, Dukla, Astória) s väčšou ubytovacou kapacitou tvoria akési ústredné jednotky. Iné, menšie a situované pri okraji lesoparku vznikli rekonštrukciou starších objektov a obľubujú ich najmä pacienti, ktorí si želajú zvlášť pokojné prostredie. 

Vstupný objekt do kúpeľov tvorí budova panoramatického kina s hľadiskom pre 390 divákov a javiskom, knižnicou, čitárňou a denným barom, do prevádzky bolo uvedené v roku 1977. V roku 1983 bolo dobudované nové stredisko obchodu a služieb.

Medzičasom boli obnovené na liečebné i hospodársko- prevádzkové účely zostávajúce staršie objekty. Plánuje sa výstavba ešte jedného liečebného domu s kapacitou 200 lôžok a s kongresovou halou so 400 stoličkami, výstavba detskej liečebne, čím sa kapacita pre liečenie detí do 15 rokov podstatne zvýši. Koncepcia urbanisticko- architektonického riešenia dostavby kúpeľov počíta s cieľovou kapacitou 1500 postelí a primeraným vybavením pre 3000 osôb. Rešpektuje členenie územia na vstupnú zónu so zariadeniami slúžiacimi voľnému cestovnému ruch, na prechodnú zónu pre príjem pacientov, občiansku vybavenosť a hospodárske zariadenia kúpeľov, v kúpeľnej zóne sa budú nachádzať iba zariadenia kúpeľnej starostlivosti. 

Základným bohatstvom a hlavným liečebným prostriedkom kúpeľov je prírodná minerálna voda. Vo vnútornom areáli kúpeľov sa nachádza osem využívaných prameňov, ktoré sú technicky dokonale podchytené. Širokej verejnosti je voľne prístupný Ľudový prameň s minerálnou vodou Hlavného a Lekárskeho prameňa.

Jednotlivé pramene sa líšia obsahom minerálií a kysličníka uhličitého. Najviac mineralizovaný je prameň Herkules, najmenej Anna a Klára. Škálu medzi týmito tvoria pramene: Lekársky, Kolonádový, Alžbeta, Napoleón a Hlavný. Na základe chemických analýz minerál.vôd z jednotlivých prameňov, vedeckého zdôvodnenia a dlhoročných praktických skúseností využívajú sa tunajšie liečivé vody podľa druhu a charakteru choroby –buď vnútorne (pitná kra, inhalácia, výplachy horných dýchacích ciest), alebo zvonku (obklady, vaňové kúpele). Pitná kúra sa absolvuje pri vývode prameňa v kolonáde podľa predpisu ošetrujúceho lekára. Dennú dávku, teplotu, spôsob aj čas pitnej kúry stanoví lekár na základe vyšetrenia.

Dlhodobé pitie minerálnych vôd môže mať aj nežiadúce účinky- subjektívne obtiaže pacienta a poruchy trávenia. Preto je širokej verejnosti prístupný len Ľudový prameň, kým kolonáda je zariadením určeným výlučne pre kúpeľných pacientov.

Liečebné postupy komplexnej kúpeľnej liečby sú vedecky zdôvodnené, rozpracované a v dlhodobej praxi overené. Stanovujú ich odborní lekári- balneológovia a internisti v úzkej spolupráci so špecialistami centrálnych vyšetrovacích zariadení. Pracoviská sú vybavené najmodernejšou diagnostickou a terapeutickou technikou.

Súčasťou liečby okrem balneofyziatrických a balneohydroterapeutických procedúr a medikamentov je aj diétne stravovanie, pohybová liečba, klimatické podmienky prostredia, liečebný režim. Počas liečby sa dbá na úpravu a fixáciu správnej životosprávy pacientov a na vytváranie zdravých návykov, ktoré by pretrvávali aj po skončení liečebného pobytu. Tomu napomáha aj organizovaná kultúrna starostlivosť (koncerty, recitály, divadelné a filmové predstavenia, lekárske prednášky atď.), možnosti záujmovej činnosti (čitárne, knižnice, televízia, rozhlas, spoločenské hry, tematické zájazdy na pamätné miesta, za historickými pamiatkami a pod.), ale i dobré podmienky na rekreačné športovanie v letnom aj zimnom období (volejbal, tenis, minigolf, plávanie, lyžovanie, korčuľovanie, vychádzky a túry lesoparkom a iné).

Zdravotné problémy, ktoré sa v Bardejovských Kúpeľoch liečia, si vyžadujú komplexnú starostlivosť, preto má kúpeľná liečba prednosť pred inými spôsobmi liečby. Minerálne zloženie jednotlivých prameňov predurčilo ich terapeutické využitie a stalo sa základom širokej indikačnej škály chorôb, ktoré sa tu liečia. Ide predovšetkým o tri skupiny ochorení: 

1) choroby tráviaceho ústrojenstva
-funkčné poruchy pažeráka a žalúdka
-vredová choroba dvanástnika a žalúdka
-pooperačné stavy žalúdka a dvanástnika
-motoricko- vyprázdňovacie poruchy čriev
-funkčné poruchy žlčníka, žlčových ciest a ich chronické zápaly a pooperačné stavy
-stavy po infekčnom zápale pečene a vleklé ochorenia pečene
-stavy po akútnom zápale slinivky brušnej
-chronické ochorenia slinivky brušnej 

2) choroby látkovej premeny
-cukrovka bez komplikáciií aj s komplikáciami
-poruchy tukového metabolizmu 

3) nešpecifikované choroby dýchacieho ústrojenstva
-zápaly priedušiek
-priedušková astma
-stavy po opakovaných zápaloch pľúc
-stavy po operáciách dolných dýchacích ciest
-zápaly so zdurenou sliznicou horných ciest dýchacích
-alergické katary nosa
-chronické zápaly prínosných dutín
-stavy po operáciách na horných cestách dýchacích 

KULTÚRNE A SPOLOČENSKÉ ZARIADENIA 
V jednotlivých kúpeľných liečebných domoch sú pacientom k dispozícii spoločenské miestnosti s rádiom, televízorom, čitárne, požičovne kníh, herne, klubovne. Spoločenský a kultúrny život pacientov, divadelné, hudobné, estrádne vystúpenia amatérskych i profesionálnych umelcov, vernisáže a výstavy obrazov, fotografií, plastík, vlastivedno- náučné zájazdy a podobne, organizuje kultúrne oddelenie kúpeľov.

V kúpeľnom parku sa nachádza hudobný pavilón, kde sa konajú promenádne koncerty v rámci Hudobného leta.

Kolonáda slúži v prvom rade na liečbu pitnými kúrami. Svojou rozlohou, architektonickým riešením i výzdobou sa však stáva po celý rok obľúbeným miestom spoločenských stretnutí pacientov.

Šarišské múzeum už od založenia roku 1903 zameralo svoju činnosť na zbernú oblasť historického regiónu Šariš, dnes plní funkciu historického múzea. Historické územie s exponátmi z praveku, ale najmä s bohatými zbierkami gotického a renesančného umenia, cechovými pamiatkami, cenným archívom, mestskými účtovnými knihami, prvotlačami bardejovskej tlačiarne zo 16. st. je umiestnené v historickej bardejovskej radnici.

BARDEJOVSKÉ  KÚPELE Z POHĽADU SPRIEVODCOVSKÉHO 
Bardejovské Kúpele patria medzi najvyhľadávanejšie kúpeľné strediská Slovenska. Majú priaznivé prírodné podmienky, sú stúlené v úzkej doline, chránené okolitými kopcami, situované na dostatočne preslnených svahoch a obkolesené rozsiahlymi lesmi. Ponúkajú nenáročné prechádzky kúpeľným lesoparkom a po chodníkoch v najbližšom okolí, kde sa možno pristaviť na zaujímavých miestach s romantickými pomenovaniami ako Čerešňa, Zbojnícka studňa, Zimná, Kamenná hora, Zborovská vyhliadka a pod., posedieť na lavičkách, po besiedkami, pri ohniskách, či početných horských prameňoch.

Širšie turistické zázemie, ktoré núka možnosti peknej, v málo navštevovanom prostredí často objavnej turistiky, tvoria západné časti Nízkych Beskýd a severné chrbty Čergova. Nachádzame tu mnohé minerálne pramene, lesy a hole štedré na lesné plody, prírodné zákutia. V zime poskytuje najbližšie i širšie okolie kúpeľov vďačné možnosti na rekreačné lyžovanie.

Obnovený stredoveký Bardejov je mestskou pamiatkovou rezerváciou so starou a slávnou tradíciou, z ktorej je čo dodnes obdivovať. Súčasný moderný Bardejov je neustále stavebne, hospodársky i kultúrne sa rozvíjajúcim strediskom horného Šariša, ktoré poskytne návštevníkovi príjemné rozptýlenie i pobavenie.

ZAUJÍMAVOSTI V OKOLÍ 

  • Becherovská tisina- štátna prírodná rezervácia v katastri obce Becherov. Na strmých pieskovcových svahoch Javoriny v Ondavskej vrchovine rastie v bukovo- javorovo- jedľovom spoločenstve krovitý aj stromovitý tis obyčajný ako pozostatok niekdajších rozsiahlejších porastov. Prístup do rezervácie je chodníkom od bývalej horárne v doline Riečka. 
  • Bukový vrch- najvyšší vrch vo vedľajšom chrbte Čergova. Južne pod sedlom poľovnícka chatka. Vrcholom prechádza červene značkovaná cesta Hrdinov SNP a žlto značkovaný turistický chodník z Hertníka.
  • Busov- homoľovitý zalesnený pieskovcový vrch na J od Cigeľky. Na južnom svahu nazývanom Ostrá hora a na vyššie položených Pivničkách boli v neskorej dobe kamennej výšinné sídliská a v 15. st. bratrícke opevnenie. Prístup k nim je od kostola v Nižnom Tvarožci poľnou cestou okolo kríža. Na vrchol Busova vedie zeleno značkovaný chodník z Cigeľky a Gaboltova.
  • Čergov- vrch v hlavnom hrebeni horstva, ktoré je podľa neho pomenované. Pod vrcholom, na jeho južnom svahu sú turistické a podnikové chaty prístupné v lete po tvrdej lesnej ceste z obce Hertník.
  • Dubinné- v obci, ktorá leží pri Topli na JV od Bardejova, je chránený najmohutnejší dub na Slovensku, má obvod kmeňa vyše 13 m a jeho vek je vyše 500 rokov.
  • Javorina- vrchol na štátnej hranici, s pekným rozhľadom najmä na poľské Beskydy. Výstup z juhu poľnou cestou z obce Regetovka, zo severu z doliny Riečky cez Becherovskú tisinu.
  • Kamenná hora- zalesnený chrbát v masíve Busova, obkolesuje zo západu a juhu dolinku Bardejovského potoka, v ktorej ležia Bardejovské Kúpele. Na Kamennú horu vedú z kúpeľov upravené vychádzkové chodníky označené smerovkami, prechádza ňou aj diaľková červeno značkovaná trasa.
  • Livovská Jelšina-  navrhovaná prírodná rezervácia botanicky ceneného porastu jelše sivej s pervníkom pštrosím na poriečnej nive Tople.
  • Zborovský hradný potok- štátna prírodná rezervácia na ochranu bukových a hrabových porastov s primiešanou jedľou. Niekoľkoročné duby vysadené popri niekdajšej príjazdovej ceste k hradu pripomínajú históriu rovnako ako zrúcaniny hradu, ktoré tvoria krajinársku dominantu.

MINERÁLNE PRAMENE 
Početné minerálne vody (okrem vôd v Bardejovských Kúpeľoch a Cigeľke) majú iba miestny význam a slúžia domácemu obyvateľstvu a prechádzajúcim turistom na pitie. V minulosti boli pri niektorých zo žriediel vybudované kúpele miestneho významu, napr. v Cigeľke – zanikli v roku 1951, Dlhej Lúke, Snakove, Lukove a i.)

Podľa charakteru vyskytujúcich sa vôd:

  • Bardejovské Kúpele: hydrouhličitanová chloridová železnatá uhličitá
  • Bardejovské Kúpele: (Lekársky prameň): záasaditá slaná železnatá uhličitá
  • Cigeľka (prameň Ľudovít, Štefan),Dubová: zásaditá slaná uhličitá jódobrómová
  • Cigeľka (prameň Gloria, Apollo): zásaditá uhličitá
  • Abrahamovce, Koprivnica, Oľšavce, Raslavice, Tročany, Vyšná Polianka: jednoduchá sírna
  • Frička, Gerlachov, Hažlín, Petrová, Varadka: jednoduchá železnatá
  • Becherov, Dlhá Lúka, Gaboltov, Nižný Tvarožec, Vyšný Tvarožec: železnatá uhličitá
  • Hrabské, Snakov: uhličitá

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk