Sekta ( z latinskeho secta, od slovesa sequi, tj. sledovat, nasledovat), povodne znamenalo toto slovo nieco ako "skola"," ucenie", "smer", "prikaz"…,neskor, samostatne nabozenske spolocenstvo odtrhnute od oficialnych cirkvi,…dnes si pod slovom sekta vacsina z nas predstavi nejaku svetonazorovu skupinu pochybnej povesti…

Co teda znamena slovo sekta? Vyznam pojmu sekta sa v poslednych desatrociach posuva od svojej povodnej podoby; prevazna cast sucasnych siekt sa totiz neodstiepila od velkych nabozenstiev, ale naopak zdruzuje privrzencov zmiesanych alebo uplne novych nabozenskych, okultistickych, alebo spiritualnych smerov.
Co je v skutocnosti na sektach take zavrhnutia hodne? Preco su sekty pre vacsinu spolocnosti nepripustne? Nie je to nahodou tak, ze velke cirkve im zavidia uspechy v misionarskej cinnosti, a preto zatracuju neziaducu konkurenciu? Alebo maju strach z toho, ze im tieto nove popularne hnutia "odvadzaju zo stada ovecky ". V dejinach ludstva bolo predsa prenasledovanie novych myslienok a smerov beznym javom, dokonca aj krestanstvo bolo kedysi sektou. Kto teda rozhoduje o tom ci sa z urcitej sekty stane nabozenstvo alebo bude nadalej musiet celit opovrhovaniu zo strany spolocnosti?

Pravdou je, ze sekty maju urcite znaky velkych cirkvi, ako su napriklad: uctievanie prorokov, spasitelov a vykupitelov; existencia roznych ritualov, zvykov a prikazani; snaha o sirenie svojej viery medzi neveriacimi a inak zmyslajucimi atd., dolezite je vsak uvedomit si prave urcite podstatne rozdiely, ktore zo siekt robia prinajmensom pochybne ak nie scasti ilegalne spolky. Kym nabozenstva v tradicnom zmysle sprostredkuvaju etos a davaju doraz na ludsku zodpovednost pred Bohom a bliznymi, snazia sa tieto skupiny o dosiahnutie totalnej podriadenosti svojich clenov voli a rozkazom vodcu sekty. V pocetnych pripadoch clenovia pretrhnu vsetky svoje dovtedajsie socialne vazby a su vystavovani viacmenej silnemu psychickemu natlaku, ktory moze viest ku strate osobnosti a sebazniceniu. Okrem toho su clenovia casto vyuzivany ako bezplatne pracovne sily na zveladovanie majetku sekty, co nezriedka vedie k zanechaniu pracoviska alebo skoly. Veduci cinitelia siekt sa castokrat ohanaju heslami a pravami ako su sloboda nabozenskeho vyznania alebo tolerancia odlisnych nazorov, sami vsak toleranciou voci svojim kritikom rozhodne neoplyvaju. Vsetci ludia mimo prislusnikov sekty su oznacovani za "nekrestanskych", "neveriacich", "demonickych" atd. a treba sa od nich odvratit. Na svete existuje len jedna pravda - ich pravda.

V tomto bode sa nam logicky naskyta otazka, ci je oznacenie tychto spolkov slovom sekta vzhladom na povodny vyznam tohoto pojmu spravne. Ak nie, ako by sa teda mali nazyvat skupiny vyvolavajuce pozornost autoritarskym chovanim, nepriehladnym hospodarenim a bezohladnym zaobchadzanim s kritikou? Nazvy ako "nove nabozenstva mladeze" uz davno nie su vystizne, vzhladom k tomu, ze v dnesnej dobe neoslovuju len mladez, ale ludi vsetkych vekovych kategorii. V Amerike preto vznikol pre tieto hnutia viac opodstatneny nazov: "destruktivne kulty " (destruktivny znaci rozvratny, rozkladny), ktory zdoraznuje rozkladne posobenie skupiny na svojich clenov. Dalsim zauzivanym nazvom je aj oznacenie "psychokulty", ktory zvyraznuje zasahy tychto zdruzeni do psychiky osobnosti a jej castokrat trvale poskodenie. Slovom kult sa vyjadruje, ze vsetky tieto hnutia sprosredkuvaju svojim privrzencom duchovnu skusenost prostrednictvom kultovych prvkov, ako obrady, uctievanie osob, utonutie v meditacii atd.

Oba nazvy vyplyvaju viac menej z toho ako sa clenovia siekt stavaju obetami rafinovanej manipulacie, ako je teda mozne, ze sucasna legislativa, s dorazom dnesnej doby na ludske prava, dopusti existenciu takychto kultov? Neda sa povedat, ze by si prislusne zodpovedne istancie uz davno neuvedomili destruktivnost mnohych siekt. Nielenze im nedovolia vystupovat v masmediach, ale naopak, prinasaju odstrasujuce vypovede byvalych clenov ako aj rodin postihnutych. Boj proti nim sa uz prestava chapat ako nedostatok demokracie, ale ako obrana spolocnosti, podobne ako boj proti drogam. Kto by tento postup snad pokladal za nedemokraticky, pripadne by poukazoval na slobodu vyznania, dal by tym najavo, ze nepochopil rozdiel medzi skutocnym krestanskym alebo inym nabozenstvom a psychodrogou (tj. medzi pravou vierou a skodlivym psychickym zasahom do osobnosti cloveka a jeho dusevnym zotrocenim).

Je teda viac ako prekvapujuca skutocnost, ze sa pocet tychto zdruzeni len v stredoeuropskom priestore odhaduje na viac ako 600, v USA ich posobi okolo 3000. Dnes uz si ani odbornici nedokazu udrzat prehlad o jednotlivych skupinach a skupinkach, ktore ponukaju svoj tovar v "bozom supermarkete." Podla istej psychologicky je asi 15% strnast- az patnast rocnych deti velmi ohrozenych programom niektorej extremisticej nabozenskej skupiny. A dokonca, jedna sucasna statistika uvadza, ze uz asi polovica nemeckej mladeze prisla urcitym sposobom do kontaktu s niektorou takouto skupinou, ci jej myslienkami. To, kolko ludi sa vsak stane skutocnymi obetami podobnych destruktivnych kultov sa da len tazko odhadnut, pretoze niektori novi stupenci zostavaju v skupine len niekolko mesiacov a potom ju, viac ci menej poznamenani, opustaju. Podla Dr. Friederiky Valentinovej z katolickeho odboru pre svetonazorove otazky vo Viedni "vraky uz nikto nepocita"…

ZNAKY PODLA KTORYCH JE MOZNE ROZPOZNAT NEBEZPECNU AUTORITARSKU SEKTU
- spolok ma veduceho alebo skupinu veducich, ktori su povazovani za neomylnu autoritu pricom clenovia su vedeni k prejavom bezvyhradnej zavislosti voci tomuto "prorokovi", ktoreho ucenie a vola su vydavane za hlas bozi alebo absolutny zakon,
- existuje prisny zakaz akejkolvek kritiky a pochybnosti o uceni sekty,
- clenovia sekty su cielenymi technikami zbavovani svojpravnosti a musia sa uplne podrobit pravidlam skupiny,
- sukromny zivot prislusnikov je do najmensich detailov naprogramovany; prisnym pravidlam podliehaju najma stravovanie, sexualita a odpocinok,
- na prvom mieste v zivote clenov stoji praca a zhromazdovanie financnych prostriedkov pre skupinu,

- skupina potlacuje a znevazuje zivotne dolezite potreby cloveka, napriklad brani rozvoju jeho osobnosti a autonomie, alebo vytvaraniu vlastnych nazorov,
- skupina vyzaduje slepu a bezpodmienecnu poslusnost a vyznacuje sa autoritativnym, diktatorskym a dogmatickym chovanim,
- zivot jedinca sa pred vstupom do kultu povazuje za celkom neuspesny,
- clenovia su vyzivany aby vsetok svoj majetok venovali skupine; kult vybera neumerne poplatky za seminare, kurzy a podobne aktivity skupiny,
- prislusnici kultu su uplne izolovani od okoliteho sveta; niektore skupiny ziju v komunitach alebo sa uchyluju do odlahlych koncin,
- dba sa na to aby sa clenovia sekty odlisovali od ostatneho "zleho" sveta; existuju napriklad predpisy tykajuce sa oblecenia, ucesu, ozdob, pricom sa vyzaduje urcite poznavacie znamenie,

- clenovia skupiny medzi sebou hovoria jazykom, ktory je pre ostatnych ludi nezrozumitelny, pretoze pozostava z velkeho mnozstva novych slov a pojmov; caste je aj vyhradne vyuzivanie biblickych argumentov, co uplne vylucuje akukolvek volnu komunikaciu; pouzivaju sa aj rozne deklasujuce fraze,
- mnohe organizacie udrzuju svoje skutocne ucenie v tajnosti, takze novi clenovia sa dozvedaju do coho sa pustili az pri zasveteni, kedy uz byva spravidla neskoro,
- skupina rozdeluje ludi na priatelov a nepriatelov; osoby zijuce mimo skupiny su povazovane za moralne spustle, dusevne zaostale, primitivne, neosvietene a neschopne vyssieho poznania,
- skupina sa domnieva, ze jedine ona hlasa pravdu, zatial co vsetci ostatni ziju v klamstve a nevedomosti,

- vacsina skupin sa vyhraza, ze to bude mat pre jedinca nedozierne nasledky ak do skupiny nevstupi alebo z nej naopak vystupi; ten kto sa sektu nakoniec aj rozhodne opustit, byva casto vystavovany obrovskemu psychickemu natlaku, sekta tvrdi, ze musi pocitat so strasnymi trestami; odpadlici byvaju casto prenasledovani, niekedy to i hranici s psychickym terorom; v tejto suvislosti sa hovori aj o urcitom pocte vrazd a samovrazd.
Ak je skupina, s ktorou ste prisli do kontaktu aspon scasti charakterizovana niektorymi z tychto znakov, mozete si byt takmer uplne isti, ze sa jedna o autoritarsku sektu, alebo tzv. destruktivny kult. Vyraz autoritarska svetonazorova skupina sa pouziva v suvislosti s tym, ze sa vseobecne priklada ovela mensi vyznam obsahu ucenia (kazdy predsa moze vyznavat akukolvek vieru, ktora sa mu paci), ako sposobu, akym skupina zasahuje do zivota svojich clenov. Tym chceme vyjadrit, ze dana skupina nepodporuje zrelost a osobny rozvoj svojich veriacich, ale naopak zachadza s nimi ako s malymi detmi a snazi sa ich uplne ovladnut. Autoritarsku svetonazorovu skupinu najdeme vsade tam, kde su ludia hladajuci pravdu udrziavani v nevedomosti, kde su fanatizovani, vystaveni socialnemu bezpraviu, strachu a ohrozeniu.

Ak su vsak pravdive vsetky hore uvedene charakteristiky, preco potom tolko ludi, predovsetkym mladistvych, hlada utocisko u tychto samozvanych spasitelov a v ich scasti bizarnom uceni?
Ako sa teda moze stat, ze mladi ludia prerusia odborne vzdelanie alebo studium, pretrhnu socialne vztahy, a vsetok svoj majetok a svoje sily daju do sluzieb nejakeho kultu, ktoreho ucenie poznaju vacsinou iba ulomkovite a forma organizacie a jej hierarchia je im neznama?