Rímska kurzíva
Rímska kurzíva bola písaná zbežne na materiáloch paleografických, na papiruse, pergamene, voskových tabuliach, prípadne nanášaním farbou alebo kresbou uhlom a rudkou do čerstvej omietky na stenách, jej vývojové premeny podliehali individuálnej tvorbe písmárov, a preto častá deformácia rýchlopisu a niekedy zasa prílišná snaha po dekorativizme bola na úkor čiteteľnosti.
Polokurzívna latinková minuskula zo 7. storočia je písaná široko zrezaným perom. Jej formy nadobúdajú kaligrafické hodnoty, sklon kurzívy je spriamenejší a prejavuje sa snaha písať rovnako veľké písmená v minuskulovej osnove.

Gotické písmo
Vplyvom gotickej architektúry nadobúdalo karolínske písmo od XIII. storočia lomené, hranatejšie tvary a prevládal zvislý smer.
V neskorej gotike nadobúdalo písmo ornamentálny charakter. Iniciálky často vybiehali svojimi ozdobnými časťami do voľného priestoru okolo textu. Čitateľnosť zatlačila túžba po ornamentálnosti. Vynálezom kníhtlače (Ján Gutenberg 1400-1468) sa tento druh písma veľmi rozšíril, najmä v nemeckých krajinách.

Slovanské písmo
Najstaršie slovanské písmo zostavil Konštantin (Cyril) – filozof a učenec pôvodom zo Solúna, ktorý pôsobil na Veľkej Morave so svojím bratom Metodom. Zostavil tzv. písmo hlaholika, ktorej pôvod nie je zatiaľ vyriešený. Cyrilika je písmo neskoršie, zostavené podľa gréckeho unciálneho písma.
Hlaholikou bol písaný prvý preklad biblie do slovanského jazyka. Na tomto základe budovali slovanské národy svoju písomnú a jazykovú kultúru. Po zániku Veľkomoravskej ríše preniklo k nám latinské písmo a nadobudlo prevahu.

Renesančné písmo
Na konci XV. storočia sa Taliani vrátili k zaokrúhľovaným tvarom polounciály, utvorili tak písmo renesančné. Toto písmo sa stalo základom tvorby typografických druhov písma.

Antikva
ANTIKVA-MEDIAVAL sa vyznačuje tým, že hrúbka vertikálneho ťahu je málo rozdielna, os zosilnených oblých tvarov je naklonená a tvary pätiek sú rozličné.
ANTIKVA PRECHODOVÁ je skupina písiem z XVIII. storočia, ktorá je prechodom od rukopisne stavaných skupín k rýdzo konštruovaným grafickým písmam.
ANTIKVA MODERNÁ (klasická) je skupina písiem z 18. a 19. storočia, v ktorých kresbe sa dosiahla krajná miery odklonu od rukopisného tvaru písmen. Má výrazné rozdiely medzi vertikálnymi a horizontálnymi ťahmi. Os zosilnených oblých tvarov je kolmá na základňu, pätky má vlasové.
Renesančné písmo ITALIKA čiže kurzíva je písmo sklonené.

Baroková klasicistická kurzíva
Novosť písmárskej techniky kaligrafov 17. storočia spočívala predovšetkým v zámene širokozrezaného pera za pero mäkké, hlboko rozštiepené a ostro do hrotu zarezané. Ďalším vážnym faktorom bol objav novej reprodukčnej techniky medirytiny, ktorá umožňovala reprodukciu akéhokoľvek zoslabeného, zosilneného alebo vykrúženého ťahu.

Písma 19. a 20. storočia
Estetická stránka v tomot období ustupuje do pozadia za prevažujúce záujmy obchodnej prosperity. V tejto dobe vznikajú písma zvané akcidenčné. Sú učené na náhodnú príležitostnú sadzbu. Písmo bolo rozdelené na dve hlavné skupiny, a to základné písmo akcidenčné a ornamentálne akcidenčné písmo.
Základné akcidenčné písmo vyskytuje sa buď v svojej holej podobe, alebo býva dekorované plošným alebo plastickým, čiže trojrozmerným spôsobom.
Písmo ornamentalizované je ornamentom vlastne konštrukčne deformované.

Egyptienka
Je charakteristická tým, že má jednoduchú kresbu bez výrazného tieňovania so silnými pätkami. Vyznačovali sa veľkou technickou exaktnosťou, takže sa zdalo, že egyptienka sa stane písmom techniky. Jej prílišná šírka však zabránila, aby sa mohla všestranne presadiť.

Italienka
Charakteristickou formou je zväčšenie výšky plôch serifov, ktoré sa stali najvýraznejším elementom písmového znaku. Nepochybne sa tu zámerne prihliadalo na snahu utvoriť písmo mimoriadne nápadné a dekoratívne.