Každé obdobie v dejinách umenia malo svoj štýl a muselo sa vyrovnať so všetkými tvorivými problémami. Tak to bolo aj v písme.
Rímska kapitála je písmo asi 2000 rokov staré. Krása, jej formy a dokonalosť svetelnej vyváženosti písmen za celé stáročia neboli prekonané.
Úspešné formy boli len tie, ktoré sa od pôvodných len málo odklonili. Naša abeceda pochádza od Rimanov, ktorí ju prebrali od Grékov a Gréci zas od Feničanov.

Fenické hláskové písmo
Feničania nevytvorili písmo. Dávno pred nimi Egypťania i Číňania si vytvorili znaky, ktorými vyjadrovali svoje myšlienky. Tieto prvé znaky však boli ideografické, tzn. že každý znak predstavoval pojem- myšlienku a nie hlásku.
Feničania, známi obchodníci a cestovatelia staroveku, potrebovali rýchle písmo, aby mohli vystavovať účty. Od Egypťanov preberávali nielen umenie, ale prijali od nich aj prvky písma. Z veľkého počtu hieroglyfov si však vybrali iba niekoľko znakov, ktoré znamenali články reči. Keď tieto znaky zjednodušili, dostali prvú fenickú abecedu.
Svoje znaky pomenovali menom rôznych obrazov, napr. býk , klinček, palica, oko, zub, kríž a pod.. Písali iba spoluhlásky. Samohlásky sa museli domyslieť. Písali vždy sprava doľava.

Grécke písmo
Keď Gréci prijali písmo Feničanov, zaviedli v ňom postupne zmeny, ktoré vychádzali predovšetkým z ich zmyslu pre umenie:.
Napriamenie znakov
Gréci narovnali písmená, kreslili ich s väčším zmyslom pre geometriu. Vypúšťali všetko, čo presahovalo riadok hore alebo dole.
Utvorenie samohlások
Gréčtina bola reč zvučná, bohatá na samohlásky. Fenická abeceda bola bohatá na hrdelné hlásky a polohlásky. Keďže Gréčtina tieto hlásky v reči nemala, utvorili z nich samohlásky.
Písanie zľava doprava
Smer zľava doprava je prirodzenejší, lebo ruka nezakrýva písmo.
Zaokrúhľovanie foriem písma
Príčina zaokrúhľovania je v nástroji, ktorý písmená utváral. Spočiatku sa písmo rylo
do kamenných alebo drevených platní. Do tvrdého materiálu sa lepšie ryli hranaté- rovné písmená. Neskoršie však používanie štetca na papieri a potreba písať rýchlo viedli pisára k zaokrúhľovaniu rohov.
Na celom polostrove neprebiehal vývoj greckého písma rovnako, bolo niekoľko rozličných abecied.

Chalkidské písmo
Prví grécki osadníci prišli z Chalkidiky a priniesli so sebou aj svoju sústavu písma (grécke západné písmo asi z 8.-7. stor. pred n. l.). Z tejto západogréckej abecedy vznikol celý rad abecied.
História latinky sa viaže s históriou mesta Rím. Západogrécku abecedu prevzali Rimania ešte nestabilizovanú a nevyvinutú z primitívnej formy. Pri písaní sprava doľava mali znaky písma zrkadlovo obrátený tvar. Z toho dôvodu aj archaická latinka má príbuznosť s archaickým gréckym písmom.

Rímska abeceda
Rimania prispôsobili abecedu svojmu jazyku. Po dobytí Grécka mali Rimania veľký záujem o grécku literatúru, keďže bola vyspelejšia ako ich vlastná. Preto prekladali grécke knihy do latinčiny a asi v 1. stor. pred n. l. sa opäť zaviedli znaky Y a Z do abecedy. Keďže ich pôvodné miesta už boli zaplnené, zaradili ich Rimania na koniec. Preto sa dnešné abecedy končia písmenami Y a Z.
Od 1. stor. pred n. l. až do stredoveku ostala táto latinská abeceda bez zmeny.
Rozmery rímskej Kapitály
( Majuskala, veľká abeceda)
Od rímskych dôb dodnes sa rímska abeceda podstatne nezmenila. Menili sa len proporcie. Vynálezom kníhtlače sa proporcie písmen ustálili a utvorili sa rozličné typy písma základných tvarov užších, širších a rozlične hrubých ťahov písmena.
Veľkú rímsku abecedu (kapitálu) charakterizujú široké pätky na konci nožičiek, ktoré dodávajú písmenu monumentálny vzhľad.
Rustika – knižné písmo je rímska kapitála písaná plochým písadlom so zúženými proporciami.

Unciála
Rímska kapitála sa postupne menila v rukopisoch. Rohy sa ďalej zaokrúhľovali. Takto koncom IV. storočia vzniklo písmo zvané unciálne. Unciála sa odlišuje od kapitály len zaokrúhleným tvarom písmen. Niektoré zvislé ťahy začínajú presahovať normálnu výšku buď hore alebo dolu. Unciála znamená krok k utvoreniu minuskuly – tvarov malej abecedy.
Historické unciálne písmo aj v súčasnej dobe inšpiruje mnohých pismárov vytvárať nové typy unciály pre grafickú a typografickú potrebu. Unciála je slávnostný, obradný typ, ktorý dáva pismárovi možnosť rôznych obmien jednotlivých znakov i celkového rázu písma.

Runy
Podľa latinského písma vytvorili Germáni nové runové písmo, ktoré sa skladalo z 24 rún a niektoré písmena označovali aj niekoľko hlások. Zostava rún sa nazývala „FUTHARK“ podľa prvých šiestich rún
Rímska kurzíva
Rímska kurzíva bola písaná zbežne na materiáloch paleografických, na papiruse, pergamene, voskových tabuliach, prípadne nanášaním farbou alebo kresbou uhlom a rudkou do čerstvej omietky na stenách, jej vývojové premeny podliehali individuálnej tvorbe písmárov, a preto častá deformácia rýchlopisu a niekedy zasa prílišná snaha po dekorativizme bola na úkor čiteteľnosti.
Polokurzívna latinková minuskula zo 7. storočia je písaná široko zrezaným perom. Jej formy nadobúdajú kaligrafické hodnoty, sklon kurzívy je spriamenejší a prejavuje sa snaha písať rovnako veľké písmená v minuskulovej osnove.

Gotické písmo
Vplyvom gotickej architektúry nadobúdalo karolínske písmo od XIII. storočia lomené, hranatejšie tvary a prevládal zvislý smer.
V neskorej gotike nadobúdalo písmo ornamentálny charakter. Iniciálky často vybiehali svojimi ozdobnými časťami do voľného priestoru okolo textu. Čitateľnosť zatlačila túžba po ornamentálnosti. Vynálezom kníhtlače (Ján Gutenberg 1400-1468) sa tento druh písma veľmi rozšíril, najmä v nemeckých krajinách.

Slovanské písmo
Najstaršie slovanské písmo zostavil Konštantin (Cyril) – filozof a učenec pôvodom zo Solúna, ktorý pôsobil na Veľkej Morave so svojím bratom Metodom. Zostavil tzv. písmo hlaholika, ktorej pôvod nie je zatiaľ vyriešený. Cyrilika je písmo neskoršie, zostavené podľa gréckeho unciálneho písma.
Hlaholikou bol písaný prvý preklad biblie do slovanského jazyka. Na tomto základe budovali slovanské národy svoju písomnú a jazykovú kultúru. Po zániku Veľkomoravskej ríše preniklo k nám latinské písmo a nadobudlo prevahu.

Renesančné písmo
Na konci XV. storočia sa Taliani vrátili k zaokrúhľovaným tvarom polounciály, utvorili tak písmo renesančné. Toto písmo sa stalo základom tvorby typografických druhov písma.

Antikva
ANTIKVA-MEDIAVAL sa vyznačuje tým, že hrúbka vertikálneho ťahu je málo rozdielna, os zosilnených oblých tvarov je naklonená a tvary pätiek sú rozličné.
ANTIKVA PRECHODOVÁ je skupina písiem z XVIII. storočia, ktorá je prechodom od rukopisne stavaných skupín k rýdzo konštruovaným grafickým písmam.
ANTIKVA MODERNÁ (klasická) je skupina písiem z 18. a 19. storočia, v ktorých kresbe sa dosiahla krajná miery odklonu od rukopisného tvaru písmen. Má výrazné rozdiely medzi vertikálnymi a horizontálnymi ťahmi. Os zosilnených oblých tvarov je kolmá na základňu, pätky má vlasové.
Renesančné písmo ITALIKA čiže kurzíva je písmo sklonené.

Baroková klasicistická kurzíva
Novosť písmárskej techniky kaligrafov 17. storočia spočívala predovšetkým v zámene širokozrezaného pera za pero mäkké, hlboko rozštiepené a ostro do hrotu zarezané. Ďalším vážnym faktorom bol objav novej reprodukčnej techniky medirytiny, ktorá umožňovala reprodukciu akéhokoľvek zoslabeného, zosilneného alebo vykrúženého ťahu.

Písma 19. a 20. storočia
Estetická stránka v tomot období ustupuje do pozadia za prevažujúce záujmy obchodnej prosperity. V tejto dobe vznikajú písma zvané akcidenčné. Sú učené na náhodnú príležitostnú sadzbu. Písmo bolo rozdelené na dve hlavné skupiny, a to základné písmo akcidenčné a ornamentálne akcidenčné písmo.
Základné akcidenčné písmo vyskytuje sa buď v svojej holej podobe, alebo býva dekorované plošným alebo plastickým, čiže trojrozmerným spôsobom.
Písmo ornamentalizované je ornamentom vlastne konštrukčne deformované.

Egyptienka
Je charakteristická tým, že má jednoduchú kresbu bez výrazného tieňovania so silnými pätkami. Vyznačovali sa veľkou technickou exaktnosťou, takže sa zdalo, že egyptienka sa stane písmom techniky. Jej prílišná šírka však zabránila, aby sa mohla všestranne presadiť.

Italienka
Charakteristickou formou je zväčšenie výšky plôch serifov, ktoré sa stali najvýraznejším elementom písmového znaku. Nepochybne sa tu zámerne prihliadalo na snahu utvoriť písmo mimoriadne nápadné a dekoratívne.
Toskánka
Názov tohto písma je náhodný a neodôvodnený. Pozornosť ozdobiť písmo bola zameraná na serify ako na najvyššiu možnosť grafických variácií. Vychádzalo sa od vlasových serifov tučnej antikvy klasického typu a došlo sa cez doskovité serify egyptienky a vysoké kvádre serifov italienky až k rozštiepeným serifom s bohatým zdobením typickej toskánky.

Secesné písmo
Koncom 19. storočia čím ďalej, tým viac nadobúdajú prevahu rôzne secesné písma, ktoré nerešpektujú pravidlá klasickej tvorby písma. Italienka – staršia forma 19. stor. sa vyznačuje svojvoľným zanedbaním zákonitostí formy a skladby latinkovej majuskuly.

Grotesk
Na sklonku 19. stor. sa strácala základná forma a funkcia písma – čitateľnosť. Napokon vzniklo písmo bezpätkové – grotesk. Vytvorilo sa v snahe o jednoduchosť a v snahe vyhnúť sa tak presýtenej dekoratívnosti. Vyznačuje sa tým, že jeho kresba nemá výrazné tieňovanie a je bez pätiek (neodborne nazývané paličkové písmo)

Azbuka
Od doby reformy Petra Veľkého prekonala Azbuka veľa ďalších vývojových zmien. Ovplyvnil to do značnej miery veľký európsky rozmach typografických knižných druhov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Vývoj písma