Každé obdobie v dejinách umenia malo svoj štýl a muselo sa vyrovnať so všetkými tvorivými problémami. Tak to bolo aj v písme.
Rímska kapitála je písmo asi 2000 rokov staré. Krása, jej formy a dokonalosť svetelnej vyváženosti písmen za celé stáročia neboli prekonané.
Úspešné formy boli len tie, ktoré sa od pôvodných len málo odklonili. Naša abeceda pochádza od Rimanov, ktorí ju prebrali od Grékov a Gréci zas od Feničanov.

Fenické hláskové písmo
Feničania nevytvorili písmo. Dávno pred nimi Egypťania i Číňania si vytvorili znaky, ktorými vyjadrovali svoje myšlienky. Tieto prvé znaky však boli ideografické, tzn. že každý znak predstavoval pojem- myšlienku a nie hlásku.
Feničania, známi obchodníci a cestovatelia staroveku, potrebovali rýchle písmo, aby mohli vystavovať účty. Od Egypťanov preberávali nielen umenie, ale prijali od nich aj prvky písma. Z veľkého počtu hieroglyfov si však vybrali iba niekoľko znakov, ktoré znamenali články reči. Keď tieto znaky zjednodušili, dostali prvú fenickú abecedu.
Svoje znaky pomenovali menom rôznych obrazov, napr. býk , klinček, palica, oko, zub, kríž a pod.. Písali iba spoluhlásky. Samohlásky sa museli domyslieť. Písali vždy sprava doľava.

Grécke písmo
Keď Gréci prijali písmo Feničanov, zaviedli v ňom postupne zmeny, ktoré vychádzali predovšetkým z ich zmyslu pre umenie:.
Napriamenie znakov
Gréci narovnali písmená, kreslili ich s väčším zmyslom pre geometriu. Vypúšťali všetko, čo presahovalo riadok hore alebo dole.
Utvorenie samohlások
Gréčtina bola reč zvučná, bohatá na samohlásky. Fenická abeceda bola bohatá na hrdelné hlásky a polohlásky. Keďže Gréčtina tieto hlásky v reči nemala, utvorili z nich samohlásky.
Písanie zľava doprava
Smer zľava doprava je prirodzenejší, lebo ruka nezakrýva písmo.
Zaokrúhľovanie foriem písma
Príčina zaokrúhľovania je v nástroji, ktorý písmená utváral. Spočiatku sa písmo rylo
do kamenných alebo drevených platní. Do tvrdého materiálu sa lepšie ryli hranaté- rovné písmená. Neskoršie však používanie štetca na papieri a potreba písať rýchlo viedli pisára k zaokrúhľovaniu rohov.
Na celom polostrove neprebiehal vývoj greckého písma rovnako, bolo niekoľko rozličných abecied.

Chalkidské písmo
Prví grécki osadníci prišli z Chalkidiky a priniesli so sebou aj svoju sústavu písma (grécke západné písmo asi z 8.-7. stor. pred n. l.). Z tejto západogréckej abecedy vznikol celý rad abecied.
História latinky sa viaže s históriou mesta Rím. Západogrécku abecedu prevzali Rimania ešte nestabilizovanú a nevyvinutú z primitívnej formy. Pri písaní sprava doľava mali znaky písma zrkadlovo obrátený tvar. Z toho dôvodu aj archaická latinka má príbuznosť s archaickým gréckym písmom.

Rímska abeceda
Rimania prispôsobili abecedu svojmu jazyku. Po dobytí Grécka mali Rimania veľký záujem o grécku literatúru, keďže bola vyspelejšia ako ich vlastná. Preto prekladali grécke knihy do latinčiny a asi v 1. stor. pred n. l. sa opäť zaviedli znaky Y a Z do abecedy. Keďže ich pôvodné miesta už boli zaplnené, zaradili ich Rimania na koniec. Preto sa dnešné abecedy končia písmenami Y a Z.
Od 1. stor. pred n. l. až do stredoveku ostala táto latinská abeceda bez zmeny.
Rozmery rímskej Kapitály
( Majuskala, veľká abeceda)
Od rímskych dôb dodnes sa rímska abeceda podstatne nezmenila. Menili sa len proporcie. Vynálezom kníhtlače sa proporcie písmen ustálili a utvorili sa rozličné typy písma základných tvarov užších, širších a rozlične hrubých ťahov písmena.
Veľkú rímsku abecedu (kapitálu) charakterizujú široké pätky na konci nožičiek, ktoré dodávajú písmenu monumentálny vzhľad.
Rustika – knižné písmo je rímska kapitála písaná plochým písadlom so zúženými proporciami.

Unciála
Rímska kapitála sa postupne menila v rukopisoch. Rohy sa ďalej zaokrúhľovali. Takto koncom IV. storočia vzniklo písmo zvané unciálne. Unciála sa odlišuje od kapitály len zaokrúhleným tvarom písmen. Niektoré zvislé ťahy začínajú presahovať normálnu výšku buď hore alebo dolu. Unciála znamená krok k utvoreniu minuskuly – tvarov malej abecedy.
Historické unciálne písmo aj v súčasnej dobe inšpiruje mnohých pismárov vytvárať nové typy unciály pre grafickú a typografickú potrebu. Unciála je slávnostný, obradný typ, ktorý dáva pismárovi možnosť rôznych obmien jednotlivých znakov i celkového rázu písma.

Runy
Podľa latinského písma vytvorili Germáni nové runové písmo, ktoré sa skladalo z 24 rún a niektoré písmena označovali aj niekoľko hlások. Zostava rún sa nazývala „FUTHARK“ podľa prvých šiestich rún