Projektové vyučovanie

Čo je výchovno vzdelávací projekt?

Motto: „ Zo školy by mal človek odísť ako harmonická osobnosť, nie ako špecialista.“
(A.Einstein)
Výchovno vzdelávací projekt je integrované vyučovanie, ktoré stavia pred žiakov jeden alebo viac konkrétnych, zmysluplných a reálnych úloh. Ich cieľom je napr. napísať knihu alebo časopis, usporiadať výstavu, akciu, prednášku, vyrobiť vyučovaciu pomôcku alebo inú užitočnú vec. K splneniu k tejto úlohy potrebujú vyhľadať veľa nových informácii, spracovať a použiť dosiahnuté poznatky z rôznych odborov, naviazať spoluprácu s odborníkmi, vedieť organizovať svoju prácu v čase a priestore, zvoliť iné riešenie v prípade chýb, formulovať vlastný názor, diskutovať, spolupracovať, atď.

Miesto aby žiaci „preberali“ hotové poznatky z jednotlivých odborov ( mnohokrát naviac bez hlbšieho pochopenia významu a zmyslu), objavujú pri projektovej výučbe tieto poznatky sami, a to z dôvodov potreby.
Okrem osnov predpísaného učiva majú žiaci možnosť poznať viac aj samých seba, svoje možnosti, schopnosti, svoju cenu. Ich práca v škole nie je samoúčelná, pretože výsledky projektov majú konkrétnu užitočnú podobu. Škola sa stáva súčasťou reálneho života, ponúka žiakom zážitok nových situácii a životných rolí.

Plánovanie projektov
Sťažujúcim bodom plánovania býva správny výber tém, ktoré musia spĺňať niekoľko dôležitých podmienok:
-významnosť pre život a záujem dieťaťa
-možnosť integrácie rôznych odborov (vyučovacích predmetov)
-priemernosť veku žiakov a ich možností
-prirodzenosť a pravdivosť

Taktiež formulácia úloh je pre motiváciu a záujem detí i pre zmysluplnosť projektu veľmi podstatná. Úloha by mala byť vždy:
-konkrétna
-reálna
-zaujímavá
-užitočná
-významná

Ťažko by sme provokovali záujem dieťaťa úlohou „naučiť sa poznávať nerasty“ alebo dokonca „splniť danú kapitolu osnov“. Dieťa by malo vedieť PREČO a mať silný pozitívny dôvod sa do takejto práce pustiť. Ideálne je, keď úloha, ktorú dieťa rieši, vychádza zo života a vyriešený, obohatený novými poznatkami sa do neho znova zmysluplne vracia.
K premysleniu všetkých možných súvislostí, ciest riešenia a možných výsledkov projektu sa veľmi dobre osvedčuje tento postup:

1.Mapovanie tém
Bezprostredné zachytávanie všetkých myšlienok, ktoré sa nám vybavujú v súvislosti so zvolenými témami. Pokiaľ mapovanie realizujeme v skupine, je dobré zvoliť si jedného zapisovateľa. Podmienkou je potom zapísať skutočne všetky vyslovené myšlienky a nápady. Na ich triedení, usmerňovaní a vyberaní prichádza rad až v ďalších fázach.

2.Triedenie reálnych nápadov
do oblasti motivácie, obsahu a organizácie. Jednotlivé námety potom „otvárame“, upresňujeme a rozpracúvame.
3.Redukcia
pôvodné námety je nutné redukovať úmerne časovým a iným podmienkam. Chceme deťom dopriať samostatné hľadanie a objavovanie vlastných riešení či postupov, vyžaduje si to od učiteľov byť pripravení na všetky možné situácie riešenia projektov. Široký záber početného mapovania tém má preto svoj obrovský význam, iba keď pôvodné námety je nutné redukovať úmerne k časovým a iným podmienkam.
4.Plán projektu
jedna z možných foriem je rámcový plán. Ďalšou možnosťou je upravená mapa mysli, v nich jednotlivé nápady členíme do kategórie motivácie, organizácie, obsahu úloh, atď...

Konečnou podobou plánu býva podrobný scénar, v ktorom nesmie chýbať:
-premyslené logické usporiadanie jednotlivých krokov
-premyslená organizácia a pravidlá
-rozvrhnutie v čase
-alternatívne varianty, postupy, riešenia

Organizácia a typy projektov

A.)CELOŠKOLSKÉ PROJEKTY
Motto: „Nie je múdry ten, kto vie veľa, ale ten, kto vie, čo je potrebné.“ (Ezop)

Celoškolské výchovno vzdelávacie projekty patria medzi tie najnáročnejšie po stránke obsahovej i organizačnej. I cez to sa začínali práve s nimi. Ich predpokladom je totiž spolupráca všetkých, ktorých sa škola týka. Spoločné snaženie a spoločná radosť z výsledkov je potom presne tým, čo dáva ľudí dohromady, vedie ich k vzájomnému rešpektovaniu, tolerancii a chápaniu. Už k príprave takéhoto projektu je potrebné zjednotiť sily a utvoriť tvorivý pracovný tím. Každý má šancu sa v ňom realizovať podľa svojich možností, objaviť a využiť svoje jedinečné schopnosti, byť prospešný. Realizácia dlhodobých výchovno vzdelávacích projektov prebieha v jednotlivých vyučovacích hodinách, výukových blokov alebo v jednodenných projektoch. Vyvrcholenie je potom záležitosťou celej školy a blízkej verejnosti.

autorka: Mgr. Jitka Kašová
typ projektu: dlhodobý, február-máj 1992
úloha: oživenie tradície jarmokov ako obchodnú,
kultúrnu a spoločenskú udalosť obce
výchovno vzdelávacie ciele:
1.)poznať históriu obce, regiónu, remeselníckej
výroby
2.) oživiť kultúrny a spoločenský život v obci
3.)posilniť zdravý patriotizmus
4.)zapojiť deti aktívne do života obce a školy

1.Motivácia
-diskusia nad miestnymi kronikami
-v rámci výučby občianskej výchovy poznávanie histórie svojej obce
-diskusia nad zistenými aktivitami ľudí v minulosti a v súčasnosti
-zrodenie nápadu oživiť spoločenský život v obci akciou, tradičnou v svojom regióne – Jarmok
-na takúto úlohu jedna trieda nestačí – získať záujem a účasť celej školy

2. Rámcový plán, Realizácia
Február -> občianska náuka, dejepis, prvouka, vlastiveda
-listovanie v kronikách obce, besedy s miestnymi pamätníkmi, návšteva miestneho múzea
cieľ: - prebudiť záujem o históriu obce
- vytvoriť skupiny na samostatné pátranie po histórii so zameraním na: život ľudí, spôsob obživy, bývanie, obliekanie, varenie, na vývoj remesiel
Marec -> dejepis, zemepis, vlastiveda, estetická výchova
-exkurzia do prírodného múzea – skanzenu
ciel: - zoznámenie sa so spôsobom bývania, dedinskými tradíciami, výtvarné spracovanie poznatkov z návštevy skanzenu, z besied s pamätníkmi – kresby a modely obydlí, ľudových zvykov, krojov,....
- úcta k ľudovej architektúre, umeniu a remeslu

slovenský jazyk, prírodopis, chémia

-literárne spracovanie výsledkov z pátrania – fejtóny, reportáže, básne
cieľ: - porovnanie minulosti so súčasnosťou, úcta k životu a k práci predkov
- ekologické varovania, výzvy a aktivity

Apríl -> matematika, pracovné vyučovanie
-historické jednotky merania a váženia, vymeriavanie školského pozemku, nákres pozemku, premena historických jednotiek do súčasnosti
cieľ: čo musí vedieť dobrý hospodár, vynaliezavosti, remeselnícke zručnosti

občianska náuka, dejepis
-pátranie po historických predmetoch a dokumentoch, zbieranie informácii o získaných materiáloch, ich triedenie a zaraďovanie do súvislostí
cieľ: - priblíženie histórie súčasnosti, systémová práca historikov

dejepis
-beseda o histórii jarmoku a trhu
cieľ: - spojenie ľudovej zábavy s obchodom, program jarmoku

estetická výchova
-pátranie po ľudových krojoch, spôsobu obliekania
cieľ: - prehliadka ľudových krojov a ich opis, skladanie jarmočných priesní,..

telesná výchova
-nácvik ľudových tanečných hier
cieľ: - možnosť aktívnej zábavy vo voľnom čase a školských prestávkach

B.) PROJEKTY – 1. STUPEŇ ZŠ

Motto: „To čo deti robia, má pre ne oveľa väčší význam, než to, čo vidia a počujú.“

Organizačne sú tieto projekty najjednoduchšie. Nevyžadujú si zvláštnu úpravu rozvrhu alebo nutnú spoluprácu s ostatnými vyučujúcimi. Čas, ktorý je denne k dispozícií sa nečlení na jednotlivé vyučovacie predmety, ale trávia ho riešením spoločnej tematickej úlohy. Cennejšie sú vždy témy, ku ktorým dospejú deti sami. Uvedomujú si oveľa výraznejšiu zmysluplnosť a významnosť svojej práce, získané poznatky sa im uchovávajú hlbšie v pamäti. Významnú rolu pre získanie si žiakov na tému zohráva vhodná motivácia. Celodenné projekty v trvaní štyroch vyučovacích hodím si vyžaduje od vyučujúceho značnú dávku flexibility. Je nutné pohotovo reagovať na momentálne naladenie, únavu a záujem detí premyslieť si zabezpečenie ich základných potrieb, stanoviť jasné pravidlá pre mimoriadny režim. Presná a premyslená organizácia je prevenciou a zárukou úspešného splnenia stanovených cieľov. V rámci organizačnej prípravy projektu vymedzuje sa aj priestor pre voľný pohyb žiaka, ponuka rôznych informačných zdrojov. Projektové vyučovanie je rušnejšie, tvorivejšie a živšie než tradičná výuka. Nesmie sa však vytvoriť situácia nezvládnuteľná učiteľom a neprehľadná pre žiaka. V pozitívnej nálade, atmosfére sa práca pre dieťa stáva zábavou, čerpá nielen poznatky ale i radosť a uspokojenie.

autorka: Mgr. Jitka Kašová
typ projektu: dlhodobý
veková skupina: 3.ročník ZŠ
vyučovacie predmety: slovenský jazyk, literárna a
estetická výchova, vlastiveda
téma – úloha: napísať spoločne knihu o strašidlách
výchovno vzdelávacie ciele:
1.rozvoj literárnej a výtvarnej tvorivosti, fantázie, slovnej zásoby
2.zoznámenie sa so základmi informatiky a literárnej tvorby
3.vlastivedné poznávanie, orientácia na mape, prírodné zákonitosti
4.odstránenie psychických zábran a strachu z neznámeho
1.Motivácia
Počiatkom r. 1993 vyšla kniha Víťazoslavy Klimtovej „ Lexikón ohrozených druhov strašidiel.“ Obsahuje stručné popisy rusaliek, vodníkov a iných milých postavičiek s ilustráciou a popisom miesta výskytu. Človek 20. stor. sa hanbí priznať sa k viere na víly, čarodejnice,.... a pripadal by si ako blázon, keby ho oslovil napr. strom. Naši predkovia tisíce rokov bežne komunikovali s rastlinami, zvieratami,... Naše storočie naučilo ľudí veriť len tomu, čo sa dá vypočítať, čoho sa môže človek dotknúť. Táto racionalizácia je zdanlivá a človeku je tak škodlivá, ako znečistená voda, nedýchateľný vzduch,... Keď dopustíme, aby sme na tejto planéte zostali osamotení, bez víl, vodníkov,.... zavládne na Zemi obdobie pustého rozumu. I škola býva niekedy príliš racionálna a zabúda na priestor pre detskú fantáziu, tvorivosť.

2. Realizácia
-zmena budovy školy na zámok
-čítanie kníh a tvorba svojich vlastných „zámkových strašidiel“
-pre inšpiráciu sa vybrať hľadať strašidlá na školský dvor
-poskytnúť žiakom rôzny výtvarný materiál a nechať ich svoje strašidlá namaľovať, vymodelovať, popisovať, pantomimické predvádzanie strašidiel a odhadovanie ich vlastností a ich pomenovanie
-abecedné a tematické usporiadanie, zoznam-> nenápadné pripravovanie detí na vznik novej vlastnej knihy
-zháňanie informácii o tom ako taká kniha vzniká a vyzerá
-zoznamovanie sa s novými pojmami (ilustrátor, vydavateľ, nakladateľstvo, výtlačok, prológ)
-na výtvarnej výchove vzniknú návrhy obálok
-sťažená náplň projektu sa odohráva na vyučovacích hodinách slovenského jazyka, slohu, výtvarnej a pracovnej výchove, vlastivedy - zhotovenie mapy SR s označením „Výskyt strašidiel na Slovensku“ – opakovanie orientácie na mape, vznikne priestor na diskusiu o otázkach ekológie a stavu prírody

3. Rámcový plán

Január – Prebudenie fantázie
Č – spoločné čítanie ukážok z Lexikónu strašidiel
Pr – hľadanie strašidiel na pôde, prekonanie strachu z neznámeho
Lv – film-> Nekonečný príbeh
Vv – výtvarné spracovanie vlastných nápadov
Pv – výzdoba triedy, školskej chodby motívmi strašidiel

Február – Literárna a výtvarná tvorba
Č – rozprávanie, popis, dramatizácia
Vv – prehliadka strašidiel
Pr – perzonifikácia strašidiel – diskusia o ľudských vlastnostiach, vzťahoch k ľuďom , prírode

Marec – Triedenie materiálu
Č – literárne stvárnenie vlastných nápadov, abecedné triedenie, tematické triedenie na
kapitoly, obsah, názvy kapitol
-návšteva knižnice, bibliografické údaje

Apríl – Tvorba knihy
Č – oprava textu s použitím Pravidiel slovenského pravopisu
-napísanie úvodného slova
Vv – vyfarbovanie a retušovanie kópií

Máj – Ďalšie využitie témy
Vl – orientácia na mape, charakteristika jednotlivých oblastí, ekológia
M – kalkulácia ceny za jeden výtlačok

Jún – Ukončenie projektu
– hodnotenie a sebahodnotenie
- verejné čítanie ukážok na slávnosti k zakončeniu školského roka

C.) PROJEKTY – 2. STUPEŇ ZŠ

Organizovanie výchovno vzdelávacíieho projeku na 2 stupni ZŠ, kde do výuky jednotlivých tried vstupuje viac vyučujúcich, je trochu náročnejšie.
Dlhodobé témy sa spracuvávajú do bežných vyučovacích hodín. To je však náročnejšie na udržiavanie trvalej motivácie a záujmu žiakov. Riešenie môže byť priebežné zaraďovanie väčšej časovej dotácie – zvyčajne jednotlivých projektov, ktoré uzatvárajú a zhrňujú určitú etapu dlhodobého projektového zadania napr. celoročný VVP výučby nemeckého jazyka v 5. triede je zameraný na písanie denníka („Ja a môj svet“) je pre žiakov trvalou témou realizovanou na bežných vyučovacích hodinách. Po ukončení jedného tematického okruhu sa organizuje však tzv. „nemecký deň“ – jednodenný projekt => napr. vytvoriť dvojjazyčný kalendár, jedálny lístok,....

V dlhodobom projekte je dôležité priebežne zverejňovať postup v riešení úloh.
Krátkodobý výchovno vzdelávací projekt – jednodenný. Realizujú sa väčšinou v rámci tzv. „projektových týždňoch“. Žiaci v nich absolvujú postupne štyri rôzne projekty v rámci svojej triedy a posledný týždeň si sami podľa svojho záujmu volia projektovú skupinu vekovo zmiešanú – majú možnosť rozvíjať sa v oblasti svojho záujmu, stretnúť sa s odbornou problematikou. Deti sa lepšie poznajú, učia sa tolerancii.

Význam projektového vyučovania ako metóda poznávania

Z pohľadu pedagóga a psychológa, význam projektového vyučovania možno hodnotiť takto:
-ide o prirodzený a nenásilný spôsob poznávania, približuje sa „škole hrou“
-rešpektuje individuálne potreby a možnosti dieťaťa, nezaťažuje jeho prsychiku
-pomáha k pozitívnemu vývoju osobnosti dieťaťa
-umožňuje získavať poznatky spojené so zážitkom a zmyslovým vnímaním

Z pohľadu dieťaťa býva oceňované najmä to, že:
-dieťa nachádza zmysel poznávania a vzdelávania
-neskáče z témy na tému, ale má čas dokončovať myšlienku, reagovať na chybu
-dotýka sa skutočných vecí, má možnosť zasahovať do skutočného života
-nachádza sám seba, svoje možnosti, svoju hodnotu, sebadôveru
-škola sa pre neho stáva podnetným prostredím, kam chorí rado, pretože tu prežíva dobrodružstvo spojené s poznávaním sveta