referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Viktor
Streda, 26. februára 2020
Sociálna deviácia
Dátum pridania: 01.02.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Ivan(k)a
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 407
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 5.9
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 9m 50s
Pomalé čítanie: 14m 45s
 
V procese socializácie sa spoločnosť usiluje svojim členom vštepovať hodnoty, normy a vzory, ktoré majú usmerňovať ich správanie v súkromí i na verejnosti podľa očakávaní spoločnosti. Ak má proces socializácie dobré výsledky, jednotlivci sa tak naozaj správajú. V každej spoločnosti sa však nájde dosť ľudí, ktorí sa nesprávajú v súlade so spoločenskými či skupinovými očakávaniami.

Definícia sociálnej deviácie
Všeobecne je to úchylka, odchýlka, odklon, vybočenie. Spôsob konania, ktorý nie je v súlade so všeobecne prijatými normami a hodnotami konkrétnej spoločnosti. Významovo sa spája aj so sexuálnou abnormalitou a pohlavnou úchylnosťou (sadizmus, homosexualita). Pohlavná úchylka sama o sebe nezbavuje trestnej zodpovednosti. Sociálna deviácia je odchýlka od očakávaného štandardizovaného a inštitucionalizovaného správania, ktoré určuje sociálna norma v určitom sociálnom útvare. Správanie môže byť tak konformné, záleží na tom, podľa akej sociálnej normy správanie hodnotíme, ktoré normy naň uplatňujeme. Všeobecne prijaté normy (majoritná populácia) sú v rozpore s minoritnými normami. Umenie sociálneho pracovníka spočíva v nájdení kompromisu pri hodnotení správania klienta a prijateľného usmerňovania. (Štefan Strieženec, Slovník sociálneho pracovníka, s. 43)

Jedným z príkladov je napríklad konzumácia alkoholu mladými. Ak rodičia, učitelia, prípadne iní dospelí pristihnú mladých ľudí piť alkohol, ich zvyčajnou reakciou je nesúhlas a odsúdenie tohto správania, po ktorom nasleduje buď potrestanie pristihnutých, aby si druhý raz niečo podobné nedovolili, alebo prednáška o nevhodnosti alkoholu pre mládež s cieľom dosiahnuť, aby sa pristihnutí vyhýbali alkoholu až do dovŕšenia 18 rokov.
Nie všetci dospelí by však reagovali takto. Niektorí by tomu nevenovali väčšiu pozornosť, ba nájdu sa aj takí, ktorí zákaz pitia alkoholu mládeži do 18 rokov pokladajú za nesprávny. Určite by sa čudovali, že v niektorých štátoch je táto veková hranica ešte vyššia, pričom štát sa usiluje nákup alkoholu obmedzovať, ba existovali a dodnes existujú štáty, ktoré výrobu, predaj a konzumáciu alkoholu trestajú ako zločin. (Ján Sopóci, Bohumil Búzik, 1995, s. 45)
Deviácia je teda také správanie jednotlivcov, ktoré spoločnosť či sociálna skupina pokladá za porušenie spoločenských či skupinových noriem, a preto vyvoláva reakcie jednotlivcov, sociálnych skupín alebo spoločnosti v podobe izolácie, liečenia, prevýchovy, nápravy alebo potrestania.

Táto definícia rozlišuje tri zložky deviácie:
-osobu (osoby), ktorá sa správa určitým spôsobom,
-normy čiže pravidlá a vzory správania, ktoré spoločnosť či sociálna skupina uplatňuje pri posudzovaní určitého správania,
-iné osoby, sociálne skupiny či organizácie reprezentujúce spoločnosť, ktoré istým spôsobom reagujú na toto správanie.
(Sopóci, Búzik, 1995, s. 46)

Tieto tri zložky sa objavujú v prvom spomenutom príklade sociálnej deviácie. Iným príkladom deviantného správania je krádež, kde deviantnou osobou je zlodej, nastalo porušenie zákona – nedovolené privlastnenie si cudzej veci a na správanie zlodeja reagujú okradnutí, prípadne svedkovia krádeže, polícia, súd atď.
Pojem deviácia neoznačuje len správanie porušujúce platné zákony štátu, ale každé správanie, ktoré porušuje spoločenské, skupinové normy (či už ide o normy vyjadrené v podobe zákonov, alebo nepísané normy správania).
Opačným javom k deviácii je konformita. Je takisto ako aj deviácia prirodzeným javom v spoločnosti. Znamená zhodnosť, súhlas, poslušnosť či prispôsobenie sa sociálnym normám. Teda konformným je ten, kto sa správa v súlade s normami spoločnosti, resp. sociálnej skupiny, ktorej je členom. A takisto existuje v spoločnosti aj medzistupeň medzi konformitou a deviáciou, ktorým je nonkonformita.

Nonkonformita je také správanie jednotlivcov, ktoré sociálna skupina alebo spoločnosť síce pokladá za odchýlku (porušenie)od svojich noriem, ale nepresahuje hranice tolerancie skupiny či spoločnosti, a preto nevyvoláva reakcie zamerané na nápravu a prispôsobenie. Príkladom nonkonformity je výstredné obliekanie, nezvyčajný štýl života a podobne. (Sopóci, Búzik, 1995, 46)
Sociológia zdôrazňuje, že deviácia závisí od sociálneho definovania deviantného správania. Znamená to, že deviácia nie je absolútna, ale relatívna. Inými slovami, to, či sa určité správanie pokladá za deviantné, závisí od času, miesta a sociálnych okolností. Keďže v rôznych kultúrach, spoločnostiach a sociálnych skupinách i v rôznych obdobiach ich vývoja a za rôznych okolností platia (platili) rozdielne normy a vzory správania, odlišujú sa aj ich definície deviantného správania. (Sopóci, Búzik, 1995, s. 47)

Deviácia nemusí byť pre spoločnosť vždy len dysfunkčná, v niektorých prípadoch býva aj funkčná. Napríklad ľudí prichádzajúcich s novými myšlienkami spoločnosť často pokladá za deviantov, zosmiešňuje ich , ba aj trestá, a akceptuje ich až po čase, keď sa (najmä zásluhou týchto ľudí) zmenia spoločenské normy a vzory správania. Niektoré druhy deviácie môžu prispieť k zmene sociálnych noriem a vzorov správania aj nepriamo. Napríklad zvyšovanie počtu narkomanov spoločnosť núti, aby hľadala príčiny tohoto javu a prijala opatrenia na jeho minimalizáciu, ako aj upresnila, či zmenila normy, ktoré sa vzťahujú na narkomániu. (Sopóci, Búzik, 1995, s. 47)
Je nevyhnutné objasniť si aj pojem sociálnej normy, keďže normy tak významne ovplyvňujú naše správanie. Normy vo všeobecnosti môžeme chápať ako konkretizáciu a inštitucionalizáciu hodnôt. Sociálne normy môžeme definovať i ako pravidlá pre vedomé konanie, predpisy pre správanie, očakávané správanie alebo dokonca vyžadované správanie. (Anna Tokárová a kol. 2003, s. 343)

A keď existuje požiadavka na správanie sa podľa normy, musí existovať aj mechanizmus, ktorý dokáže presadiť orientovanie sa na príslušnú normu v správaní. Tento mechanizmus, ktorý má slúžiť najmä presadzovaniu normy, je nazývaný sociálna kontrola. Termínom sociálna kontrola vo všeobecnosti označujeme všetky mechanizmy, ktorých úlohou je zabezpečiť poriadok a stabilitu spoločnosti. Vyjadruje teda úsilie spoločnosti o sebareguláciu. Sociálnu kontrolu môžeme presnejšie a konkrétnejšie definovať ako proces, ktorým si sociálne skupiny alebo spoločnosť vynucujú konformitu – prispôsobovanie sa svojich členov skupinovým či spoločenským očakávaniam a požiadavkám, resp. uznávanie a dodržiavanie spoločenských noriem. (Sopóci, Búzik, 1995, s. 49)
Ako synonymum k sociálnej kontrole býva v sociológii používaný termín sankcia. Môžu byť pozitívne – odmena; negatívne - trest. (A. Tokárová a kol., 2003, s. 343)
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.