Charakteristika nezamestnanosti
Skôr ako sa začnem zaoberať nezamestnanosťou ako takou, je potrebné si vysvetliť pojem nezamestnanosť a nezamestnaný.
Definovať pojem nezamestnanosť je dosť zložité.
Nezamestnanosť je sociálno – ekonomický jav spojený s trhom práce. Definícia nezamestnanosti je založená na tom, že osoba schopná práce je z možnosti pracovať v platenom zamestnaní vyradená. Je to vážny ekonomický a zároveň i sociálny problém. Nezamestnanosť je spojená s takými spoločenskými javmi ako napríklad zlé mentálne a fyzické zdravie, zvýšená rozvodovosť, zločinnosť a podobne.
(http://195.49.189.66/CASOPIS/2001/0702zc.htm)
ILO – Medzinárodný úrad práce definuje tri podmienky nezamestnanosti:
1.osoba je schopná práce – vekom, zdravotným stavom, osobnou situáciou
2.osoba má záujem pracovať – táto podmienka eliminuje tých, ktorí volia alternatívnu životnú stratégiu: sú zabezpečení inými príjmami, napr. zisk, výnos, renta, štipendium
3.sú aj napriek snahe nájsť si zamestnanie v daný okamih bez práce. Snahou sa myslí pravidelná návšteva úradu práce, v rôznych krajinách, rôzne často, podľa legislatívy.

Nezamestnaní
Ak hovoríme o nezamestnanosti, predstavíme si na jednej strane nezamestnaných, teda evidovaných na úradoch práce a na strane druhej pracovníkov úradov práce plniacich si povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákonov. Okrem toho k politike nezamestnanosti patria inštitúcie. Prostredníctvom nich úrady práce uplatňujú rekvalifikácie. Rekvalifikácie sú nástrojmi aktívnej politiky zamestnanosti. V poslednom čase sem patria aj organizácie. Tie sa zaoberajú poradenskou činnosťou pre nezamestnaných.
(Zborník referátov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou, Ľubica Šimková, Práca s nezamestnanými u nás a vo svete)

Nezamestnaní sa môžu rozdeliť do nasledovných skupín:
1)5-7% nezamestnaných nechce pracovať a nikdy pracovať nebude. V každej krajine nájdeme takýchto „nezamestnateľných“ ľudí, ktorým vyhovuje sociálna sieť a stačia sociálne dávky. Občas si niečo privyrobia alebo ich živí niekto iný.
2)Skupina nezamestnaných, ktorá je evidovaná na úradoch práce preto, lebo úrad práce za nich platí v prvom rade zdravotné poistenie a ostatné platby do poistných fondov. Je to pre nich istým spôsobom výhodné. Napríklad, ak sa chcú starať o nezaopatrené deti. Úrad im nemôže zabezpečiť zamestnanie, preto sú naďalej evidovaní ako nezamestnaní.
3)Skupina tých, ktorí pracujú a pritom sú v evidencii úradov práce. Sú to pracujúci načierno – v zahraničí alebo u nás doma. Ich počet nie je známy.
4)Do tejto skupiny radíme asi polovicu z celkového počtu nezamestnaných, ktorí sú naozaj nedobrovoľne bez práce, majú záujem pracovať, ale niet kde.
(Jozef Vančo, 2000, str. 5)
Príčiny nezamestnanosti

Stav v našej spoločnosti by sa dal charakterizovať ako druh kapitalizmu, ktorý v západnej Európe existoval asi pred 100 rokmi. Tí, čo rýchlo zbohatli, si veľmi rýchlo zvykli na peniaze a nezvládli bohatstvo, ku ktorému prišli.
(J. Vančo, 2000, str.2)
Mnohí majitelia nadobudli podniky za veľmi lacné peniaze, resp. skoro zadarmo a neexistujú žiadne legislatívne normy, ktoré by požadovali funkčnosť podnikov. Manažment týchto podnikov nie je schopný vytvoriť také podmienky, aby výroba išla primeraným tempom, resp. aby bola konkurencieschopná na trhu. Privatizácia je užitočným nástrojom ozdravenia ekonomiky, ale minie sa to účinkom, ak privatizujú bezcharakterní ľudia. Nielenže to nie je v záujme spoločného dobra, je to na škodu spoločnosti a dokonca i na škodu tých, ktorí sa dostali k takémuto bohatstvu a nestihli dozrieť na osobnosti, ktoré dokážu zodpovedne spravovať veľký majetok.
(J. Vančo, 2000, str. 2)

Doteraz sa u nás reštrukturalizácia ekonomiky, ale aj podnikovej sféry vyvíjala asymetricky. Uvoľňovali sa ľudia z podnikov, redukovali sa stavy, zvyšovala sa produktivita, ale nevytvárali sa pracovné príležitosti v iných sférach, v službách, v sociálnej oblasti. (Jozef Vančo, 2000, str. 2)
Finančná reštrukturalizácia podnikovej sféry musí byť taká, aby mohli podniky fungovať ako v bežných trhových ekonomikách. Keď sa to udeje, vyprodukujú sa peniaze, ktoré bude možné použiť vo väčšej miere ako doteraz na riešenie nezamestnanosti. (Sociálna akadémia, 2000)
Nezamestnanosť je problémom aj preto, že veľká časť produktívneho obyvateľstva nevyužíva alebo nechce využívať svoje schopnosti, to, čo získali vzdelaním. Spoločnosť do týchto ľudí investovala nemalé prostriedky a oni ich nezhodnocujú, nerozvíjajú, nemáme z nich žiadny osoh. Naopak, sú odkázaní na pomoc štátu a rozdeľujú sa medzi nich výnosy z daní pracujúcich.

Ďalšou z príčin vysokej nezamestnanosti je zánik pracovných miest a nevytváranie nových. Je to spôsobené:
-efektívnou prácou – produkuje sa toľko ako pred 10 rokmi, ale to isté množstvo vyrába o pol milióna ľudí menej
-vytunelovanými podnikmi – v tomto období krachujú a prepúšťajú ľudí, je to dôsledok privatizácie, ktorá sa vymkla z rúk
-správaním sa podnikateľov, firiem – neplatia za tovar, služby a tým spôsobujú problémy
-banky neposkytujú úvery – v dôsledku privatizácie sú posudzované audítormi a tak banka z opatrnosti neposkytuje úvery. Podnikatelia nemajú tým pádom na investície, firmy sa nerozširujú a nevytvárajú pracovné miesta, lebo nemajú vlastné peniaze.
(J. Vančo, 2000, str. 2)