Pôsobenie nezamestnanosti na rôzne vekové skupiny
Rozvrstvením spoločnosti do troch skupín je možné ukázať, ako pôsobí strata zamestnania na rôzne vekové skupiny obyvateľstva:
a) MLADÍ ĽUDIA – pre nich je zamestnanie a práca určitou formou vstupu do sveta dospelých, do sveta zodpovednosti, voľnosti a rešpektu. U mladých, ktorí opustia školu a nájdu si primerané zamestnanie, je možné sledovať mierne zlepšenie psychického stavu. Zatiaľ čo u neúspešných absolventov na trhu práce nie sú spozorované žiadne zmeny. V súvislosti s nezamestnanosťou klesá aj interakcia s ľuďmi, a preto je vhodné mať nejaké hobby alebo záujmovú činnosť, ktoré v sebe zahŕňajú viac kontaktu s ľuďmi podobného zmýšľania.
b) ĽUDIA STREDNÉHO VEKU – strata zamestnania v tomto veku je ďaleko viac zničujúca ako u mladých ľudí. Je to dané hlavne nutnosťou prispôsobiť sa novým podmienkam, čo súvisí so zmenou životného štýlu, príjmu ako aj zdravotného stavu.
c) DÔCHODCOVIA – odchod zo zamestnania má veľmi negatívne psychologické dopady, ale len v prípade nedobrovoľného odchodu. Takto vzniknutá strata zamestnania môže v značnej miere ovplyvniť alebo dokonca zničiť vzťahy v rodine, hlavne ak sa jedná o prípad, kedy prácu stráca muž. Niektorí jedinci začínajú vyhľadávať viac spoločnosti v podnikoch, silnejú väzby s predošlými spolupracovníkmi. Čo sa týka žien, je plno takých, ktoré si odchod do dôchodku nemôžu dovoliť. V porovnaní s mužmi sú však ženy odolnejšie voči vysoko stresujúcemu faktoru ako je napríklad odchod do dôchodku.

Strata zamestnania a nemožnosť získať vhodnú prácu sa môže týkať každého je preňho traumatizujúcim zážitkom a pre plne angažovaných jedincov môže náhla strata zamestnania znamenať akúsi sociálnu smrť. V súčasnej spoločenskej klíme nie sú vytvorené také podmienky a nefungujú také mechanizmy, ktoré by nezamestnanému uľahčili riešiť jeho problém. Vo všeobecnosti sa chápe strata zamestnania ako krízová životná situácia spojená s nízkou životnou úrovňou, rezignáciou a pesimizmom. Pojem „nezamestnaný“ zasa evokuje dojem, že ide o človeka ktorý „nič nerobí“ a žije zo sociálnych dávok na úkor ostatných. Aj preto je dôležitá individuálna príprava na možnosť straty práce teda žiť a pracovať v podmienkach určitej neistoty. (Kredátus 2002 In Žiaková, 2005, s. 99)

Nové spoločenské problémy prinášajú so sebou nové potreby vzdelávania. Vzdelávanie dospelých je u nás do značnej miery orientované na trh práce, ale umožňuje aj celú šírku aktivít. Má tieto základné oblasti:
1.Profesijné vzdelávanie – zamerané na formovanie pracovných schopností zamestnancov (osôb, ktoré sú v pracovnom pomere). Je zamerané na doškoľovanie (prehlbovanie kvalifikácie), preškoľovanie (rekvalifikáciu) alebo rozvoj osobnosti zamestnanca.
2.Všeobecné a občianske vzdelávanie – zamerané na urýchlenie, dotváranie a prehlbovanie občianskej hodnotovej orientácie, občianskeho povedomia a vlastenectva, na sprístupňovanie informácií o právach a povinnostiach občanov,…
3.Sociokultúrne (záujmové) vzdelávanie – zamerané na rozvoj a kultiváciu osobných záľub, potrieb a záujmov v oblasti poznávania, vedy, techniky, umenia, realizované vo voľnom čase v miestnych a regionálnych kultúrnych a osvetových strediskách, inštitúciách, združeniach, spolkoch, kluboch,…
4.Vzdelávanie v sociálnej oblasti (v resocializácii) – zamerané na poskytovanie foriem vzdelávania znevýhodneným sociálnym skupinám (nezamestnaní, telesne postihnutí, etnické menšiny, utečenci a iní).
(Tokárová Anna a kol. 2003, s. 194)

Nezamestnanosť je momentálne veľmi závažným problémom a hlavne v niektorých oblastiach narastá do neúnosnej miery. Má negatívne účinky hlavne na prežívanie nezamestnaného a čo je z ich hľadiska ešte tragickejšie, má veľmi veľký dopad na ich finančnú situáciu, životný štýl a životnú úroveň nezamestnaného i jeho rodinu. Pre človeka je to veľmi ťažké obdobie a každý sa s tým vyrovnáva po svojom. Niekto to zvládne lepšie, no na niektorých má nezamestnanosť veľmi drvivé účinky. V tomto období je podľa mňa najdôležitejšia jedna vec, a to nestratiť vieru v nájdenie nového zamestnania a nevzdať sa po niekoľkých nevydarených pokusoch, aj keď je to pre človeka veľmi ťažké.
Nezamestnanosť je problém, ktorý sa týka celej spoločnosti, nielen jednotlivcov. Aj keď sa štát snaží nezamestnanosť znížiť a nezamestnaných podporiť aspoň nejakou finančnou podporou, musíme si uvedomiť, že iba hmotný základ nestačí. Dôležitá je pre zvládanie nezamestnanosti nielen podpora finančná, ale aj emocionálna, ktorú by mali nezamestnaným poskytnúť hlavne ich životní partneri, manželia, manželky a deti.