Nezamestnanosť

Charakteristika nezamestnanosti
Skôr ako sa začnem zaoberať nezamestnanosťou ako takou, je potrebné si vysvetliť pojem nezamestnanosť a nezamestnaný.
Definovať pojem nezamestnanosť je dosť zložité.
Nezamestnanosť je sociálno – ekonomický jav spojený s trhom práce. Definícia nezamestnanosti je založená na tom, že osoba schopná práce je z možnosti pracovať v platenom zamestnaní vyradená. Je to vážny ekonomický a zároveň i sociálny problém. Nezamestnanosť je spojená s takými spoločenskými javmi ako napríklad zlé mentálne a fyzické zdravie, zvýšená rozvodovosť, zločinnosť a podobne.
(http://195.49.189.66/CASOPIS/2001/0702zc.htm)
ILO – Medzinárodný úrad práce definuje tri podmienky nezamestnanosti:
1.osoba je schopná práce – vekom, zdravotným stavom, osobnou situáciou
2.osoba má záujem pracovať – táto podmienka eliminuje tých, ktorí volia alternatívnu životnú stratégiu: sú zabezpečení inými príjmami, napr. zisk, výnos, renta, štipendium
3.sú aj napriek snahe nájsť si zamestnanie v daný okamih bez práce. Snahou sa myslí pravidelná návšteva úradu práce, v rôznych krajinách, rôzne často, podľa legislatívy.

Nezamestnaní
Ak hovoríme o nezamestnanosti, predstavíme si na jednej strane nezamestnaných, teda evidovaných na úradoch práce a na strane druhej pracovníkov úradov práce plniacich si povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákonov. Okrem toho k politike nezamestnanosti patria inštitúcie. Prostredníctvom nich úrady práce uplatňujú rekvalifikácie. Rekvalifikácie sú nástrojmi aktívnej politiky zamestnanosti. V poslednom čase sem patria aj organizácie. Tie sa zaoberajú poradenskou činnosťou pre nezamestnaných.
(Zborník referátov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou, Ľubica Šimková, Práca s nezamestnanými u nás a vo svete)

Nezamestnaní sa môžu rozdeliť do nasledovných skupín:
1)5-7% nezamestnaných nechce pracovať a nikdy pracovať nebude. V každej krajine nájdeme takýchto „nezamestnateľných“ ľudí, ktorým vyhovuje sociálna sieť a stačia sociálne dávky. Občas si niečo privyrobia alebo ich živí niekto iný.
2)Skupina nezamestnaných, ktorá je evidovaná na úradoch práce preto, lebo úrad práce za nich platí v prvom rade zdravotné poistenie a ostatné platby do poistných fondov. Je to pre nich istým spôsobom výhodné. Napríklad, ak sa chcú starať o nezaopatrené deti. Úrad im nemôže zabezpečiť zamestnanie, preto sú naďalej evidovaní ako nezamestnaní.
3)Skupina tých, ktorí pracujú a pritom sú v evidencii úradov práce. Sú to pracujúci načierno – v zahraničí alebo u nás doma. Ich počet nie je známy.
4)Do tejto skupiny radíme asi polovicu z celkového počtu nezamestnaných, ktorí sú naozaj nedobrovoľne bez práce, majú záujem pracovať, ale niet kde.
(Jozef Vančo, 2000, str. 5)
Príčiny nezamestnanosti

Stav v našej spoločnosti by sa dal charakterizovať ako druh kapitalizmu, ktorý v západnej Európe existoval asi pred 100 rokmi. Tí, čo rýchlo zbohatli, si veľmi rýchlo zvykli na peniaze a nezvládli bohatstvo, ku ktorému prišli.
(J. Vančo, 2000, str.2)
Mnohí majitelia nadobudli podniky za veľmi lacné peniaze, resp. skoro zadarmo a neexistujú žiadne legislatívne normy, ktoré by požadovali funkčnosť podnikov. Manažment týchto podnikov nie je schopný vytvoriť také podmienky, aby výroba išla primeraným tempom, resp. aby bola konkurencieschopná na trhu. Privatizácia je užitočným nástrojom ozdravenia ekonomiky, ale minie sa to účinkom, ak privatizujú bezcharakterní ľudia. Nielenže to nie je v záujme spoločného dobra, je to na škodu spoločnosti a dokonca i na škodu tých, ktorí sa dostali k takémuto bohatstvu a nestihli dozrieť na osobnosti, ktoré dokážu zodpovedne spravovať veľký majetok.
(J. Vančo, 2000, str. 2)

Doteraz sa u nás reštrukturalizácia ekonomiky, ale aj podnikovej sféry vyvíjala asymetricky. Uvoľňovali sa ľudia z podnikov, redukovali sa stavy, zvyšovala sa produktivita, ale nevytvárali sa pracovné príležitosti v iných sférach, v službách, v sociálnej oblasti. (Jozef Vančo, 2000, str. 2)
Finančná reštrukturalizácia podnikovej sféry musí byť taká, aby mohli podniky fungovať ako v bežných trhových ekonomikách. Keď sa to udeje, vyprodukujú sa peniaze, ktoré bude možné použiť vo väčšej miere ako doteraz na riešenie nezamestnanosti. (Sociálna akadémia, 2000)
Nezamestnanosť je problémom aj preto, že veľká časť produktívneho obyvateľstva nevyužíva alebo nechce využívať svoje schopnosti, to, čo získali vzdelaním. Spoločnosť do týchto ľudí investovala nemalé prostriedky a oni ich nezhodnocujú, nerozvíjajú, nemáme z nich žiadny osoh. Naopak, sú odkázaní na pomoc štátu a rozdeľujú sa medzi nich výnosy z daní pracujúcich.

Ďalšou z príčin vysokej nezamestnanosti je zánik pracovných miest a nevytváranie nových. Je to spôsobené:
-efektívnou prácou – produkuje sa toľko ako pred 10 rokmi, ale to isté množstvo vyrába o pol milióna ľudí menej
-vytunelovanými podnikmi – v tomto období krachujú a prepúšťajú ľudí, je to dôsledok privatizácie, ktorá sa vymkla z rúk
-správaním sa podnikateľov, firiem – neplatia za tovar, služby a tým spôsobujú problémy
-banky neposkytujú úvery – v dôsledku privatizácie sú posudzované audítormi a tak banka z opatrnosti neposkytuje úvery. Podnikatelia nemajú tým pádom na investície, firmy sa nerozširujú a nevytvárajú pracovné miesta, lebo nemajú vlastné peniaze.
(J. Vančo, 2000, str. 2)
Pôsobenie nezamestnanosti na rôzne vekové skupiny
Rozvrstvením spoločnosti do troch skupín je možné ukázať, ako pôsobí strata zamestnania na rôzne vekové skupiny obyvateľstva:
a) MLADÍ ĽUDIA – pre nich je zamestnanie a práca určitou formou vstupu do sveta dospelých, do sveta zodpovednosti, voľnosti a rešpektu. U mladých, ktorí opustia školu a nájdu si primerané zamestnanie, je možné sledovať mierne zlepšenie psychického stavu. Zatiaľ čo u neúspešných absolventov na trhu práce nie sú spozorované žiadne zmeny. V súvislosti s nezamestnanosťou klesá aj interakcia s ľuďmi, a preto je vhodné mať nejaké hobby alebo záujmovú činnosť, ktoré v sebe zahŕňajú viac kontaktu s ľuďmi podobného zmýšľania.
b) ĽUDIA STREDNÉHO VEKU – strata zamestnania v tomto veku je ďaleko viac zničujúca ako u mladých ľudí. Je to dané hlavne nutnosťou prispôsobiť sa novým podmienkam, čo súvisí so zmenou životného štýlu, príjmu ako aj zdravotného stavu.
c) DÔCHODCOVIA – odchod zo zamestnania má veľmi negatívne psychologické dopady, ale len v prípade nedobrovoľného odchodu. Takto vzniknutá strata zamestnania môže v značnej miere ovplyvniť alebo dokonca zničiť vzťahy v rodine, hlavne ak sa jedná o prípad, kedy prácu stráca muž. Niektorí jedinci začínajú vyhľadávať viac spoločnosti v podnikoch, silnejú väzby s predošlými spolupracovníkmi. Čo sa týka žien, je plno takých, ktoré si odchod do dôchodku nemôžu dovoliť. V porovnaní s mužmi sú však ženy odolnejšie voči vysoko stresujúcemu faktoru ako je napríklad odchod do dôchodku.

Strata zamestnania a nemožnosť získať vhodnú prácu sa môže týkať každého je preňho traumatizujúcim zážitkom a pre plne angažovaných jedincov môže náhla strata zamestnania znamenať akúsi sociálnu smrť. V súčasnej spoločenskej klíme nie sú vytvorené také podmienky a nefungujú také mechanizmy, ktoré by nezamestnanému uľahčili riešiť jeho problém. Vo všeobecnosti sa chápe strata zamestnania ako krízová životná situácia spojená s nízkou životnou úrovňou, rezignáciou a pesimizmom. Pojem „nezamestnaný“ zasa evokuje dojem, že ide o človeka ktorý „nič nerobí“ a žije zo sociálnych dávok na úkor ostatných. Aj preto je dôležitá individuálna príprava na možnosť straty práce teda žiť a pracovať v podmienkach určitej neistoty. (Kredátus 2002 In Žiaková, 2005, s. 99)

Nové spoločenské problémy prinášajú so sebou nové potreby vzdelávania. Vzdelávanie dospelých je u nás do značnej miery orientované na trh práce, ale umožňuje aj celú šírku aktivít. Má tieto základné oblasti:
1.Profesijné vzdelávanie – zamerané na formovanie pracovných schopností zamestnancov (osôb, ktoré sú v pracovnom pomere). Je zamerané na doškoľovanie (prehlbovanie kvalifikácie), preškoľovanie (rekvalifikáciu) alebo rozvoj osobnosti zamestnanca.
2.Všeobecné a občianske vzdelávanie – zamerané na urýchlenie, dotváranie a prehlbovanie občianskej hodnotovej orientácie, občianskeho povedomia a vlastenectva, na sprístupňovanie informácií o právach a povinnostiach občanov,…
3.Sociokultúrne (záujmové) vzdelávanie – zamerané na rozvoj a kultiváciu osobných záľub, potrieb a záujmov v oblasti poznávania, vedy, techniky, umenia, realizované vo voľnom čase v miestnych a regionálnych kultúrnych a osvetových strediskách, inštitúciách, združeniach, spolkoch, kluboch,…
4.Vzdelávanie v sociálnej oblasti (v resocializácii) – zamerané na poskytovanie foriem vzdelávania znevýhodneným sociálnym skupinám (nezamestnaní, telesne postihnutí, etnické menšiny, utečenci a iní).
(Tokárová Anna a kol. 2003, s. 194)

Nezamestnanosť je momentálne veľmi závažným problémom a hlavne v niektorých oblastiach narastá do neúnosnej miery. Má negatívne účinky hlavne na prežívanie nezamestnaného a čo je z ich hľadiska ešte tragickejšie, má veľmi veľký dopad na ich finančnú situáciu, životný štýl a životnú úroveň nezamestnaného i jeho rodinu. Pre človeka je to veľmi ťažké obdobie a každý sa s tým vyrovnáva po svojom. Niekto to zvládne lepšie, no na niektorých má nezamestnanosť veľmi drvivé účinky. V tomto období je podľa mňa najdôležitejšia jedna vec, a to nestratiť vieru v nájdenie nového zamestnania a nevzdať sa po niekoľkých nevydarených pokusoch, aj keď je to pre človeka veľmi ťažké.
Nezamestnanosť je problém, ktorý sa týka celej spoločnosti, nielen jednotlivcov. Aj keď sa štát snaží nezamestnanosť znížiť a nezamestnaných podporiť aspoň nejakou finančnou podporou, musíme si uvedomiť, že iba hmotný základ nestačí. Dôležitá je pre zvládanie nezamestnanosti nielen podpora finančná, ale aj emocionálna, ktorú by mali nezamestnaným poskytnúť hlavne ich životní partneri, manželia, manželky a deti.