Od prekvapenia dokážeme otvoriť ústa. Ak sa však táto mimika oneskorí, môže byť predstieraná. Otvorenie a zároveň napnutie úst prezrádza hrôzu, zľaknutie, veľký strach. Pritom tiež stiahneme čelo do vrások. Keď úmyselne stiahneme kútiky úst nadol, dodatočne pohybujeme svalmi brady. To ale neurobíme, ak sú náš smútok a starosť pravé.

Tuhá horná pera prezrádza tichú, pevnú rozhodnosť, ktorá môže viesť až k zaťatosti. Ak niekto nevedome ukáže jazyk, vyjadrí tým podobný postoj. Tuhá horná pera môže byť tiež výrazom pýchy. Výrazne zovreté ústa môžu byť výrazom prechodného odmietavého pocitu alebo námahy. Posmešne skrivené ústa vidíme často v spojení so stiahnutými ústnymi kútikmi u ľudí, ktorí sú ľahko zraniteľní, u pesimistov, tvrdohlavcov.

Ak si niekto oblizuje pery, môže to mať viacero príčin: Sú suché a napnuté. Rozmýšľa o niečom a má pritom dojem, že toto nie-čo by nebolo vôbec zlé alebo je, prípadne by mohlo byť. Ak si hryzieme pery, prezrádzame napäté uvažovanie, ktoré nás ešte nevyviedlo z nejasnej situácie a nepriviedlo k rozhodnutiu. Väčšina ľudí vie lepšie kontrolovať oči ako mimiku úst, preto ústa často prezrádzajú viac ako výraz očí.

Smiech nastáva ako oslobodenie od tlaku. Pri pravom smiechu zúžime očné viečka a ústne kútiky povytiahneme nahor. Pri pred-stieranom smiechu zostávajú ústne kútiky v strednej línii pier a nezmenšíme oči, ale naopak ich ešte roztvoríme, keď predstierame pobavenie a uznanie pri dávnom nechutnom vtipe alebo pri inej poznámke.

Smejeme sa na samohlásky A, E, I, O, U. Ktorej hláske dávame prednosť závisí od príčiny smiechu a od našej reakcie naň.

Smiech na A: Je to najotvorenejší, najsrdečnejší a najčestnejší smiech. Pritom najviac otvárame ústa.
Smiech na E: Tento smiech znie ľahko alebo dosť výsmešne a môže byť výrazom drzej domýšľavosti.
Smiech na I: Môžeme ho tiež nazvať chichotanie. Kto sa ticho smeje do seba, smeje sa zvyčajne na I.
Smiech na O: Vyjadruje údiv, ak nie protest, a je výrazom aj pri slovíčkach "hoho" a "oho".
Smiech na U: Tak sa smeje len niekto, kto predstiera prekvapenie alebo strach.

Pri úzkostlivom úsmeve len roztiahneme ústa, pri priateľskom tiež kútiky úst smerom nahor. Nepravý úsmev sa podobá úzkostlivému: rozšírime len pery, ale ich konce nie nahor. Ak roztiahneme pery ešte viac, vznikne z nepravého úsmevu sladký úsmev lichotníkov a ušľachtilých duší.

Menej ako úsmev je usmievanie. Pritom síce predĺžime pery, ale ich neotvoríme, snáď ich dokonca ľahko stlačíme. Posmešný úsmev vznikne, keď stiahneme pri úsmeve kútiky úst smerom nadol. Úškľabok je grimasa úsmevu. Niekedy máme pocit, že teraz musia kvapkať sliny zo stiahnutých kútikov úst. Agresívne cerenie zubov zažijeme len u zúrivých ľudí a pri vtipkároch, ktorí len hrajú zúrivého. Ak sa ukáže nejaká situácia zvlášť kritická a náročná, zakusneme nielen do zubov, ale niekedy aj do jazyka.


4.4. Brada

Len človek má bradu. Iný živý tvor na zemi ju nemá. Ak porovnáme profil hlavy človeka s lebkou primáta v profile, tak je nápad-né, že huba ustupuje v takej miere, ako sa mozog a čelo tlačia dopredu, takže môžeme prísť k záveru: čím strmšie čelo a viac brady, tým je výraznejší človek. Vytvorenie brady sprevádza stratu zvieracích inštinktov.

Veľká, čo možno najviac vystupujúca brada sa porovnáva často so silou vôle, ale k tomuto sú len slabé oporné body. Vystupujúca brada je často zapríčinená chybou čeľustného kĺbu a potom býva často spojená s dolným predkusom. Vedome alebo nevedome vysunujú ľudia bradu dopredu, ak chcú dokázať divokú rozhodnosť alebo prevahu. Dvojitá brada a vo výraznom prípade trojitá brada sú často dôsledkom veľmi bohatej kalorickej spotreby, niekedy ale tiež silne vyvinutého hrtanu, aký musia mať speváci.


4.5. Uši

Tvrdiť, že veľké, dobre sformované uši svedčia o láske k pravde, naopak v mladosti na slabú silu podnetov - to ešte ujde, lebo je to viac alebo menej neškodný nezmysel: ale zastupovať myšlienku, že veľké ušnice prezrádzajú kriminálny charakter, je už značne závažnejšie.

Predsa však nájdeme stovky takýchto tvrdení. O ušiach sa teda z tohto hľadiska veľa povedať nedá. Ak má človek veľmi odstávajúce uši alebo iné zmrzačenia, nemožno zamietnuť myšlienku, že preto psychicky trpí a správa sa podľa okolností nevyspytateľnejšie ako "normálni".