Z doteraz spomínaných úvah vyplývajú tri základné poznatky:
- Optimum medzi trakciou, stabilitou, riaditeľnosťou a brzdným výkonom pre vozidlá s pohonom všetkých kolies je možné len vtedy, keď sa dá elektronicky ovplyvniť pohon všetkých kolies.
- Snímače systému ESP sú schopné zachytiť jazdné dynamické stavy, špecifické pre pohon všetkých kolies a korekčne zasiahnúť do daných regulačných systémov.
- Komunikácia a interakcia so sytémami zúčastnenými na podvozku a pohone umožňuje
zvládnuť aj spojenie kolies vozidla.

Podstatným predpokladom pre spolupôsobenie systémov je spojiť optimálne funkčné rozdelenie s komunikáciou a poznaním veľkých rýchlostí.
Riadiace jednotky musia pracovať ako „čierna skrinka“, teda musia splniť definované špecifikácie, aby sa minimalizovali neznáme beztak komplikovaného nelineárneho regulačného systému. Regulátor, ktorý obsahuje chybné vstupné informácie a ktorého požiadavky sa nekorektne presadia, nemôže splniť svoju úlohu v definovanom čase a v potrebnej kvalite regulácie.

Pre budúce systémy, ktoré budú mať k dispozícii inteligentný pohon všetkých kolies spojený s automatickým riadením uzávierok, sa javí ako optimálne použitie riadenia uzávierok integrovať do regulátora stability. Tento má predsa už všetky dôležité bezpečnostné prvky, vysokovýkonné procesory, ako aj modulárne rozširiteľné vstupné a výstupné zapojenia pre nutné prídavné snímače, resp. výkonné členy. Okrem toho, regulačné okruhy lepšie môžu zvládnuť vynútené požiadavky.
Napokon spoluprácou motora, bŕzd, pohonu všetkých kolies, a systému pruženia/tlmenia sa môže dosiahnuť optimum brzdného výkonu, pohonu, stability, riaditeľnosti i jazdného komfortu.