referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ferdinand
Štvrtok, 30. mája 2024
Reklamný text v prostredí televízie, rozhlasu a internetu
Dátum pridania: 01.03.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: alice
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 549
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 13.8
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 23m 0s
Pomalé čítanie: 34m 30s
 
Nedávno uvedený film Post coitum Juraja Jakubiska zaplatil z jednej štvrtiny product placement. Značiek, ktoré sú umiestnené v tomto filme je približne 40. Klientmi sú napr. Durex, Whirpool, syr Grand Moravia, Chivas, Telila, časopis Spy, kozmetika Avon, Seznam, Panasonic, Nikon, cukríky Campino, Droxi, Swatch, Bernard, Bertoli, Vitar, Kiss 98, Chipsy Bohemia, Erektus, Kenvelo, Polaroid, Alka-Saltzer, Volkswagen, Škoda, Nokia, Kodak,...
Product placement je novým finančným zdrojom, ktorý zatiaľ nemá v právnom systéme Slovenskej republiky úplne jasné miesto. Svojimi znakmi a cieľmi je možné ho zaradiť pod sponzoring. Jeho hlavným zmyslom je príspevok sponzorov na vznik filmu. Vo filme Post coitum product placement zaplatil asi 25% z rozpočtu.
Pri reklame na konkrétne výrobky a vytváraní povedomia o značke má veľký vplyv práve ten spôsob reklamy, ktorý ako reklama vôbec nevyzerá. Tu majú oproti iným spôsobom veľkú výhodu internetové vyhľadávače, ktoré dokážu reklamu vynikajúco zamaskovať.

Štúdia DoubleClick priniesla správu, že viac ako 40% používateľov internetu získava informácie používaním vyhľadávačov. To je prvý styčný bod a propagovanou značkou, jej zapamätanie si je v tejto fáze v podvedomej rovine. Používateľ sa vracia v priemere o 30 dní, kedy si na danú značku spomenie a zaujme ho. Počet týchto „zaujatí značkou“, cielených kliknutí, za rok 2002 predstavuje 630 miliárd.
Význam online marketingu je viac ako podstatný. Podľa spomínaného výskumu napríklad v oblasti cestovného ruchu viac než 60% ľudí získalo prvý kontakt s konkrétnou značkou či produktom práve cez internet.
Mnohé spoločnosti stojace za veľkými vyhľadávacími centrálami (Yahoo, Altavista, MSN, AOL) a výnimkou Google zvolili poplatok za zaradenie komerčných stránok do svojich databáz, pričom cena za pridanie odkazuje sa pohybuje od 80 do 300 USD. Google ponúka zverejňovanie odkazu na prominentných miestach za poplatok (väčšinou menej ako 1 USD za jedno kliknutie na odkaz) tak, aby boli ľahko viditeľné. Jeho reklamná sieť má viac ako 100 000 inzerentov. Dôvod prečo sú vyhľadávače také preferované pri zviditeľňovaní značky je jednoduchý. Každé piate vyhľadávanie je vykonané práve za účelom nákupu. Okrem toho dokáže úspešne zasiahnuť cieľovú skupinu, na rozdiel od televízie, kde mužov asi málokedy zaujmú reklamy na tampóny.

TVA a teleshopping

Keďže o tejto televízii vôbec nič neviem a dozvedela som sa z nej až z internetu, použijem rozhovor s výkonným riaditeľom TVA PhDr. Ľubomírom Zemanom, ktorý bol uverejnený na stránkach internetu.
TVA je monotematická káblová televízia, ktorá sa venuje telenákupu. Je to doplnková, prepínacia televízia, ktorá reklamu považuje za informáciu a vie ju ponúknuť divákom v mnohých opakovaniach a rôznych časoch. Na špecifické výhody tejto televízie prichádzajú aj veľké mediálne a reklamné agentúry, často tlačené svojimi klientmi, ktorí žiadajú zaradiť TVA do plánovaných výdavkov na reklamu. Svetové teleshoppingové stanice prezentujú produkty v štúdiu v „magazínovom“ formáte s moderátormi. Na rozdiel od nich stanica TVA prináša reklamu v podobe publicistiky, dokumentu, fabulovaných príbehov a rozhovorov. Veľkú úlohu zohrávajú filmy natočené v exteriéry a sprievodný komentár odborníkov. Trojhodinový reklamný blok sa skladá z rôzne dlhých segmentov, ktoré sa líšia tematicky, takže je vysielanie prehľadné a pritom pestré. TVA priniesla niekoľko patentov v oblasti technológie a programu. V programovej štruktúre dostane klient za svoje peniaze takú veľkú vysielaciu plochu, akú mu iná televízia nevie ponúknuť, a preto sa často objavuje v mediaplánoch zadávateľov. Ďalším plusom je profesionálna úroveň reklamy, ktorú vedia vyrobiť pri veľmi nízkych nákladoch, keďže spájajú produkciu s vysielaním ako viazaný obchod.

V programovej štruktúre majú tematickú reláciu TVART, ktorá je aukčnou sieňou. Navštevujú v ateliéri umelcov, ktorí prostredníctvom televíznej obrazovky prezentujú svoje diela a môžu ich následne aj predať. Pomáhajú aj hudobným vydavateľstvám predávať zvukové nosiče alebo divadlám a filmom.
TVA má pokrytie v 14 mestách Slovenska v káblových rozvodoch UPC a Satro, takže výsledky z peoplemetrov sú pre nich finančne nevýhodné a nezaručujú spoľahlivé výsledky. Podľa prieskumu agentúry MVK je sledovanosť celkom vysoká – 400 000 divákov týždenne.
Teleshopping (telenákup, podľa zákona) je priama ponuka vysielaná verejnosti a cieľom poskytnúť tovar alebo služby. Špecifikom telenákupu je profit, ktorý získava broadcaster ako podiel zo zisku z predaja výrobkov prezentovaných v spotoch. Takmer každý tretí obyvateľ Českej republiky má doma produkt, ktorý si zadovážil prostredníctvom teleshoppingu. Podľa prieskumov zo zahraničia je najprijateľnejšia forma teleshoppingu živé vysielanie, kde sa predvádzajú výrobky za účasti dôveryhodných televíznych osobností pri príjemnom rozhovore. O to sa pokúša Markíza v ranných hodinách každý pracovný deň.

Psychológia trhu

V dnešnej dobe je psychológia trhu neoddeliteľnou súčasťou marketingu. Pomáha nájsť a analyzovať faktory, ktoré určujú správanie spotrebiteľa a možnosť ovplyvnenie tohto správania, či už prostredníctvom propagácie alebo napríklad správne vymedzeným rozhovorom vedúcim k predaju produktu alebo služby.
Psychológia trhu sa sústredí na spotrebiteľa a jeho správanie. Pri správaní je hlavným poznanie života spotrebiteľa. Vplyvy pôsobiace na jeho život sa dajú deliť na vonkajšie a vnútorné. Vonkajšie sú kultúra (systém hodnôt), demografické znaky (vek, pohlavie), hodnoty, sociálny status (zaradenie do interpersonálnej komunikácie), referenčné skupiny a rodina (bezdetná, s malými deťmi,...). k vnútorným patrí osobnosť (ovplyvniteľnosť), motívy (psychologické a fyziologické), postoje, emócie, vnímanie (príjem informácii z kultúry, rodiny,...), učenie a pamäť. Skúmaním týchto štandardov sa tvorí cieľová skupina, ktorá má byť zasiahnutá reklamným textom.

Potreby zákazníka z hľadisko spotreby sú afiliácia (byť o inými ľuďmi), akvizícia (niečo vlastniť), prestíž (pocit uznania), moc, altruizmus (potreba pomáhať) a potreba experimentovania (skúmať a objavovať okolie).
Kvôli uľahčeniu jednania zo zákazníkom sa v priebehu času vytvorili rôzne typológie, ktoré rozdeľujú spotrebiteľov podľa rôznych hľadísk. Predajca potom zákazníka do jednej z týchto skupín zaradí a podľa toho sa správa. Jedným z týchto hľadísk je aj telesná konštrukcia. Napríklad ľudia atletickej postavy sú pomalí a dôkladní a vyžadujú si trpezlivosť od obsluhy. Výrobky nevracajú, lebo vždy si kúpia to, s čím sú spokojní.
Iná typológia pochádza od amerického psychológa Eyseneca a používa známe delenie podľa temperamentu – melancholik, sangvinik, cholerik a flegmatik. Zistilo sa, že výrazní extroverti na úroveň bývania nie príliš dbajú, pretože všetok svoj voľný čas trávia mimo byt. Podobný výsledok vykazovala skupina introvertov, ktorí síce trávili veľa času doma, ale sociálny kontakt pri zariaďovaní bytu im robí problémy.

S psychológiou trhu súvisí aj propagácia – komunikačná činnosť, ktorá sa snaží ovplyvniť poznávacie, motivačné a rozhodovacie procesy ľudí v zhode so zámermi toho, kto propagáciu realizuje. Prvé pokusy o využitie propagácie sa datujú od začiatku storočia, kedy vznikla doteraz používaná poučka AIDA (Attention – Interest – Desire - Action). Dôležitý je výber farieb pre propagačné materiály. Obľúbené farby sú podľa Eyseneca modrá, červená, zelená a fialová. Farby tiež ovplyvňujú náš emocionálny stav a sú spojované s určitými význammi. Čierny design sa používa pre produkty vysokej kvality a modrá farba pre vyjadrenie čistoty a sviežosti.
Bariérou v tomto druhu komunikácie je napríklad selektívna percepcia – tendencia vnímať len to, čo nás práve zaujíma, ďalej selektívna zmena – tendencia pozmeniť význam propagačného tvrdenia a nakoniec selektívna pamäť – pamätáme si radšej to, čo zapadá do nášho názoru.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.