referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vilma
Streda, 29. mája 2024
Reklamný text v prostredí televízie, rozhlasu a internetu
Dátum pridania: 01.03.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: alice
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 549
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 13.8
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 23m 0s
Pomalé čítanie: 34m 30s
 
Zvláštnym druhom reklamy je podprahová reklama, ktorá pôsobí na podvedomé štruktúry psychiky. V roku 1950 prebehol v USA experiment, kedy boli do premietaného filmu zaradené polia s textom „Pite Coca-Colu!“ alebo „Jedzte popcorn!“, tak, že sa na 1/3 000 sekundy polia vo filme objavili každých 5 sekúnd. Autori experimentu dokázali zvýšenú predajnosť týchto výrobkov, ale pri opakovanom výskume sa ukázalo, že vplyv podprahovej reklamy nie je preukázateľný. Napriek tomu je tento druh propagácie zakázaný zákonom.

K psychologickým metódam výskumu trhu patrí napríklad psychologický prieskum – má podobu individuálneho rozhovoru, odborník, formou otázok, má za úlohu zistiť kvalitativně informácie a zároveň zaznamenať aj emócie a zmeny správania opýtaného.
Ďalšou metódou je skupinový rozhovor, či už v rámci cieľovej skupiny alebo tzv. fokusačnej skupiny, kde sú prítomní ľudia rôzneho veku a viacerých profesií, príp. konfliktné skupiny, ktorých členovia majú rôzny názor na určitý problém. Ich argumentovanie sa dá neskôr použiť napríklad v propagačných materiáloch.
Psychotaktické techniky spočívajú v nepriamom kladení otázok, ktoré navodzujú priaznivú atmosféru a umožňujú respondentovi hovoriť o nepriamych témach. Napr. otázky vťahované na iných ľudí typu: „Prečo si myslíte, že si mladé rodiny vyrábajú samé malý nábytok?“

K projekčným technikám patria rôzne druhy kreatívnych techník, kreslenie obrázkov, koláže. Napríklad Rosenzweigove frustračné obrázky: skúmaný má pre sebou komiksovo podanú konfliktnú situáciu (v obchode, v banke) a jeho úlohou je doplniť to, čo hovorí frustrovaný. Do kategórie týchto techník patrí aj tzv. fantastická historka, ktorá navodzuje nerealistickú situáciu, na ktorú musí opýtaný reagovať. Napríklad E.T. pristane v Bratislave a ide si otvoriť účet do banky. Čo všetko musí spraviť alebo do ktorej banky pôjde.
Asociatívne techniky pracujú so slovnými asociáciami („Aké svietidlo by ste očakávali pod názvom Liana?“).
Priradzovacie techniky sú dobre využiteľné pri výskume image. Fyziognomický test – ide o to, že k rôznym výrobkom priraďuje opýtaný tváre ľudí, ktorí výrobok kupujú alebo využívajú konkrétnu službu.

Technika merania fyziologických reakcií funguje podobne ako detektor klamstva. Pri vzrušení stúpa vlhkosť kože, ktorá sa meria a z toho sa vyvodzuje, ktorý obal výrobku sa spotrebiteľovi páčil najviac.

Sankcie

Zo zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii vyplývajú sankcie pri nedodržaní alebo porušení týchto zákonov. Nie všetky sú ale dostatočne vysoké, hlavne v televízii pri vysielaní skrytej reklamy. Televízie majú dostatok finančných prostriedkov na to, aby zaplatili pokuty a aj napriek tomu vysielali ďalej a šírili skrytú reklamu. Oplatí sa im to, zisky z tejto formy reklamy sú vysoké.
Reklama musí spĺňať požiadavky na verejné rečové prejavy, dodržiavať zásady jazykovej kultúry, gramatické a pravopisné pravidlá, pravidlá výslovnosti slovenského jazyka a ustálenú odbornú terminológiu. Pri porušení tohto ustanovenia dozorná rada uloží pokutu do 100 000 Sk.
Reklama musí byť v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže a dobrými mravmi. Reklama nesmie byť skrytá. Reklama nesmie a) zneužívať dôveru spotrebiteľa, nedostatok jeho skúseností alebo vedomostí,

b) prezentovať produkty, ktorých výroba, predaj, poskytovanie alebo používanie sú zakázané,
c) obsahovať čokoľvek, čo znevažuje ľudskú dôstojnosť, uráža národnostné cítenie alebo náboženské cítenie, ako aj akúkoľvek diskrimináciu na základe
pohlavia, rasy a sociálneho pôvodu,
d) propagovať násilie, vandalizmus alebo vulgárnost a navádzať na protiprávne konanie alebo vyjadřovat s ním súhlas,
e) prezentovať nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom,
f) prezentovať produkty poškodzujúce životné prostredie alebo produkty škodlivé životu alebo zdraviu ľudí, zvierat alebo rastlín bez toho, aby sa na
škodlivosť výslovne a zreteľne neupozornilo,

g) ohrozovať fyzické zdravie ani psychické zdravie občana,
h) prezentovať produkty ako prospešné zdraviu ľudí, zvierat alebo rastlín, ak to nie je preukázané odborným posudkom,
i) prezentovať potraviny a výživové doplnky tak, akoby mali účinky liekov,
j) využívať zmyslové vnímanie, ktoré ovplyvňuje paměť človeka bez toho, aby si to uvedomil (podprahové vnímanie),
k) obsahovať osobné údaje, údaje o majetkových pomeroch osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu,
l) odvolávať sa na vyhlásenia iných osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu,
m) zasahovať do práv iných osôb bez ich súhlasu,
n) zneužívať dôveru maloletých osôb, najmä

1. podnecovať na správanie, ktoré môže ohroziť ich zdravie, psychický vývin alebo morálny vývin,
2. zobrazovať ich v nebezpečných situáciách,
3. nabádať ich na nákup nevhodných produktov alebo produktov, ktorých predaj je týmto osobám zakázaný, alebo na nákup produktov prostredníctvom
telefónu, telefaxu alebo elektronickej počítačovém siete tak, že sa zneužije ich neskúsenosť a dôverčivosť,
4. obsahovať priamo výzvu maloletým osobám, aby nabádali rodičov alebo iné osoby na nákup produktov.
Reklama musí spĺňať požiadavky na verejné rečové prejavy, dodržiavať zásady jazykovej kultúry, gramatické a pravopisné pravidlá, pravidlá výslovnosti slovenského jazyka a ustálenú odbornú terminológiu. Reklama sa nesmie šíriť automatickým telefonickým volacím systémom, telefaxom a elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu ich užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy. Reklama sa nesmie šíriť adresne, ak adresát doručenie reklamy vopred odmieta. Pri porušení týchto častí zákona je udelené pokuta do 2 000 000 Sk.
Do 5 000 000 Sk uloží dozorný orgán pokutu objednávateľovi reklamy za klamlivú reklamu a neprípustnú porovnávaciu reklamu.

Reklama neklame

Klamlivou reklamou je reklama tovaru, služieb, ktorá uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane a ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo ktorá poškodzuje alebo môže poškodiť konkurenta na trhu alebo spotrebiteľa. Pri posudzovaní klamlivosti reklamy sa zohľadňujú všetky jej znaky, hlavne informácie, ktoré obsahuje o tovare a službách, ich dostupnosti, vyhotovení, zložení, spôsobe a dátume výroby alebo dodania. Berie sa do úvahy informácie o vhodnosti a spôsob použitia, množstve, zemepisnom alebo obchodnom pôvode alebo o výsledkoch, ktoré možno očakávať od ich použitia, alebo o výsledkoch ich skúšok alebo kontrol. Dôležitá je aj cena a spôsob, akým je vypočítaná a podmienky, za ktorých sa tovar alebo služby dodávajú alebo poskytujú. Nezanedbateľné sú informácie o charakteristických znakoch zadávateľa reklamy, najmä jeho totožnosti, kvalifikovanosti, jeho chránenom priemyselnom práve, duševnom vlastníctve, ocenení alebo vyznamenaní.

Veľa ľudí mi tvrdilo, že reklama klame. Nie každá, ale väčšina z nich áno. Môj názor je ale úplne opačný. A viem ho aj dokázať. Nie je to len čisto subjektívny postoj hovoriaceho (píšuceho). Podľa slovenského zákona o reklame, žiadna reklama nesmie byť klamlivá, zavádzajúca a ani nesmie ovplyvňovať percepciu ľudí. Preto reklama neklame. To, že niekto nepochopí skutočný význam reklamy, je druhá vec. Z tým výrobcovia ani zadávatelia reklamy nič nespravia. Je to v podstate len na inteligencii ľudí, koľkému z reklamného textu uveria. Preto každý, kto mi tvrdí, že reklama klame, nie je dostatočne vnímavý. Nehovorím, že nie je inteligentný, len to, že nevidí veci s tým súvisiace a nečíta medzi riadkami.
 
späť späť   1  |  2  |   3   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.