Vladimír Fridrich 4.IŽP/2 2004/2005

Obsah :Strana
1. Úvod................................................................................................................................... 3
2. Monitoring vôd ................................................................................................................. 3
3. Programy monitorovania vôd ......................................................................................... 5
4. Monitoring kvantity povrchových vôd ........................................................................... 6
4.1 Odbery povrchových vôd ................................................................................................ 7
4.2 Monitoring kvality povrchových vôd Slovenska........................................................7
4.2.1 Monitorovacia sieť kvality povrchových vôd ........................................................ 7
4.3 Monitoring kvantity podzemných vôd .......................................................................... 9
4.3.1 Monitorovacia sieť kvantity podzemných vôd ....................................................... 9
4.4 Monitoring kvality podzemných vôd .............................................................................10
5. Vodohospodárska bilancia ............................................................................................... 11
5.1 Kvantitatívna bilancia povrchových vôd ..................................................................... 12
5.2 Vodohospodárska bilancia podzemných vôd .............................................................. 13
Prílohy :
Príloha čís.1 Pozorovacie siete množstava a kvality povrchových vôd
Príloha čís.2 Pozorovacie siete množstava a kvality podzemných vôd
Použitá literatúra ................................................................................................................. 15

1.ÚVOD

Do zákona č. 364/2004 Z. z., o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. boli transponované ustanovenia týkajúce sa i podrobností zisťovania výskytu, monitorovania, hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd .
Hlavným princípom navrhovanej právnej úpravy, kde sa špecifikujú podrobnosti o výkone
činností súvisiacich so zisťovaním výskytu a hodnotením stavu povrchových vôd a podzemných vôd, o ich monitorovaní a o vodnej bilancii.
Slovenská republika v súlade po prístupovým procesom musela prijať smernice EÚ do svojej legislatívy.
Najdôležitejším, v súčasnosti platným právnym dokumentom týkajúcim sa vodného hospodárstva, je Rámcová smernica 2000/60/EC o vodách (RSV), ktorá bola prijatá v máji 2001 ako záväzný dokument. Cieľom tohto strategického dokumentu je umožniť v čo možno najväčšej miere, dôslednú a harmonickú implementáciu RSV.

S ohľadom na technickú náročnosť úlohy a potrebu jednotného prístupu boli vytvorené v rámci EK nasledovné pracovné skupiny, ktorých úlohou bolo pripraviť spoločné metodické postupy – „usmernenia“ na riešenie jednotlivých krokov implementácie RSV. Smernica pozostáva z deviatich bodov, šiestim bodom tejto smernice je monitoring vodných útvarov.

2. MONITORING VÔD
Monitorovanie stavu vôd je získanie základných údajov na účely zabezpečenia úplného prehľadu o stave vôd, podľa časového a priestorového plánu s použitím porovnateľných a schválených metód zisťovania, zberu a hodnotenia príslušných údajov. Monitorovanie stavu vôd slúži na zabezpečenie údajov pre hodnotenie stavu útvarov povrchových a podzemných vôd a na zistenie účinnosti vykonaných opatrení podľa zákona na dosiahnutie environmentálnych cieľov.
Medzi základné údaje o množstve a kvalite povrchových vôd sú údaje o :
a) prietokoch a objemoch povrchových vôd,
b) hladine povrchových vôd,
c) fyzikálnych, chemických a biologických vlastnostiach povrchových vôd.

K základným údajom o množstve a kvalite podzemných vôd sú údaje o :
a) výdatnosti prameňa podzemných vôd,
b) úrovni hladiny podzemných vôd,
c) tlaku na zhlaví vrtu pri artézskych vodách,
d) tepelno-energetickom potenciáli pri geotermálnych vodách,
e) prírodných a využiteľných množstvách podzemných vôd,
f) fyzikálnych, chemických a mikrobiologických vlastnostiach podzemných vôd.

Faktory, ktoré ovplyvňujú základné údaje o množstve a kvalite povrchových vôd a podzemných vôd a sú súčasťou procesu monitorovania vôd sú :
fyzicko-geografické podmienky povodí
 hydromorfologické charakteristiky vodných útvarov povrchových vôd,
množstvo a kvalita atmosférických zrážok a snehovej pokrývky,
teplota vzduchu,
výpar z vodnej hladiny,
objemov vody v nich,
kolísanie hladiny v prirodzených stojatých povrchových sústredeniach vody a zmeny,
interakcia povrchových vôd a podzemných vôd,
množstvo a kvalita odobraných povrchových vôd a podzemných vôd,
množstvo a kvalita odpadových vôd a osobitných vôd vypúšťaných do povrchových vôd a do podzemných vôd,
kolísanie hladiny v umelých stojatých povrchových sústredeniach vody a zmeny objemov vody v nich,
zmeny prítokov a odtokov, zadržanie, prevod alebo presmerovanie časti prietoku vôd vodného toku,
iné antropogénne vplyvy, ako sú uvedené v písmenách j) a k), ktoré menia hydrologický režim,
výpar z pôdy a rastlinstva,
hydrogeologické pomery a hydraulické vlastnosti hydrogeologického kolektora podzemných vôd.

Monitorovanie stavu povrchových vôd a podzemných vôd a stanovenie faktorov
zabezpečuje :
ústav prostredníctvom štátnych monitorovacích sietí a na základe výsledkov vodnej bilancie a informácií zo súhrnnej evidencie o vodách
správca vodných tokov prostredníctvom ich monitorovacích sietí pre potreby manipulácie na vodných stavbách, pre sledovanie kvality vôd určených na závlahy, vôd vhodných pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb a vôd pri mimoriadnom zhoršení ich stavu a za účelom sledovania vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd a hodnotenia ich vplyvu na kvalitu povrchových vôd a sledovanie a hodnotenie znečistenia povrchových vôd dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov,
inšpekcia
prevádzkovateľ informačných systémov a indikačných systémov na sledovanie kvality vôd, prevádzkovateľ účelových prieskumov a účelových monitorovacích sietí,
fyzická alebo právnická osoba prevádzkujúca vodárenské zdroje, čistiarne odpadových vôd, stavby alebo zariadenia, v ktorých sa zaobchádza s nebezpečnými látkami
fyzická alebo právnická osoba odoberajúca povrchovú vodu alebo podzemnú vodu pre priemysel alebo poľnohospodárstvo a fyzická alebo právnická osoba využívajúca prírodné liečivé zdroje, prírodné minerálne vody a geotermálne vody.

3. PROGRAMY MONITOROVANIA VÔD

Monitorovanie stavu vôd sa vykonáva podľa schválených programov a spracúvajú sa samostatne pre každú oblasť povodia v členení osobitne pre povrchové vody, pre podzemné vody, pre chránené územia a pre zraniteľné oblasti. Programy monitorovania stavu vôd sa spracovávajú pre každé obdobie na ktoré sa vzťahuje plán manažmentu oblasti povodia.
Pre každé obdobie na ktoré sa vzťahuje plán povodia, programy monitorovania stavu vôd obsahujú:
ciele monitoringov stavu povrchových a podzemných vôd,
výber monitorovacích miest pre jednotlivé monitoringy stavu povrchových a podzemných vôd,
výber a frekvencia parametrov na hodnotenie stavu povrchových a podzemných vôd,
spôsob odovzdávania a uchovávania výsledkov,
právne subjekty zodpovedné za realizáciu jednotlivých monitoringov stavu povrchových a podzemných vôd alebo ich presne stanovených častí,
právne subjekty zodpovedné za zabezpečenie systému kvality jednotlivých monitoringov stavu povrchových a podzemných vôd.
4. MONITORING KVANTITY POVRCHOVÝCH VÔD
Monitoring kvantity povrchových vôd je prioritnou činnosťou oddelenia hydrológie povrchových vôd Slovenského hydrometeorologického ústavu. Zabezpečovanie monitoringu je v kompetencii regionálnych pracovísk. Pracovisko v Bratislave spracováva povodia: Morava, Dunaj, dolný Váh, Nitra a oblasť Žitného ostrova. Pracovisko v Žiline má v kompetencii monitoring horného a stredného Váhu. Povrchové vody v Banskej Bystrici sú pracoviskom pre povodia: Hron, Ipeľ a Slaná. Košické regionálne pracovisko monitoruje povodia: Hornád, Bodrog, Bodva a Poprad. Celkový počet objektov pozorovacej siete kvantity povrchových vôd k 31.12.2000 je 392. (PRÍLOHA 1)

Pravidelné pozorovanie vodných stavov v Bratislave trvá od roku 1876. Až do začiatku prvej svetovej vojny sieť vodomerných staníc tvorilo len niekoľko pozorovacích objektov na Dunaji, Morave, Bodrogu a ďalších väčších tokoch.. Najvýznamnejší nárast pozorovacích objektov bol medzi rokmi 1960 až 1975, kedy počet vodomerných staníc dosiahol takmer 500 objektov (najväčší počet staníc – 580 bol v roku 1987).
Na základe režimových informácií, založených na dlhodobom predchádzajúcom meraní a pozorovaní sa vypracovávajú hydrologické posudky a expertízy, správy a štúdie (napr. informácie a údaje pre Správu o stave životného prostredia, spracovanie častí Hydroekologických plánov povodí a podkladov pre Vodohospodárske plány povodí, ...) využívané v rezortoch životného prostredia a pôdohospodárstva, v stavebníctve, školstve a štátnej správe. Dôležitou činnosťou oddelenia je spracovávanie dokumentov Štátnej vodohospodárskej bilancie (ŠVHB) – Kvantitatívna vodohospodárska bilancia SR uplynulého roka a spracovanie Správy ŠVHB za rok.

4.1 ODBERY POVRCHOVÝCH VÔD
V Štátnej vodohospodárskej bilancii sa evidujú všetci užívatelia povrchovej vody, ktorých užívanie vody aspoň v jednom mesiaci presahuje hodnotu 1 250 m3. Údaje o odberoch povrchovej vody a vypúšťaní do povrchovej vody za hodnotený rok sa získavajú od správcu povodí, ktorým je Slovenský vodohospodársky podnik, š.p.
V dokumente ŠVHB: Kvantitatívna vodohospodárska bilancia SR uplynulého roka každý rok sú uvedení menovite všetci užívatelia, s umiestnením na toku a mesačné hodnoty užívaných množstiev. Každoročné kolísanie počtu užívateľov povrchovej vody spracovaných v ŠVHB je spôsobené nielen pribúdaním nových užívaní, resp. ich rušením na základe vodoprávnych rozhodnutí. Určitý počet užívateľov v hodnotenom roku vodu neužíva alebo nie sú o nich údaje. V ŠVHB, ak nie sú vyradení v tomto roku z evidencie jednotlivých podnikov povodí, sú zahrnutí ako pasívni užívatelia. Nie zanedbateľný počet užívateľov v hodnotenom roku užíva menšie množstvo ako 1 250 m3 za mesiac a títo užívatelia sú zahrnutí v hodnotenom roku do ako pasívni užívatelia, t. j. s nulovými hodnotami.
Monitorovanie hydrologického režimu na hraničných tokoch sa zabezpečuje v súlade medzinárodných dohôd.

4.2 MONITORING KVALITY POVRCHOVÝCH VÔD
4.2.1 Monitorovacia sieť kvality povrchových vôd
Kvalita povrchových vôd bola v roku 2001 sledovaná v 179 miestach odberov, z toho v 176 základných a 3 zvláštnych miestach odberov (PRÍLOHA 1).

Tab. 4.2.2 Počet sledovaných miest odberov vzoriek povrchovej vody za rok 2001
PovodieMiesto odberu vzoriekHodnotená dĺžka tokov
 km Sledovaná
dĺžka tokov
 km
ZákladnéZvláštne
Povodie Dunaja36-610,95746,8
Povodie Váhu403893,61 298,2
Povodie Hrona37-729,61 176,6
Povodie Bodrogu a Hornádu63-1 135,81 669,5
Slovensko spolu17633 369,954 891,1

Plán sledovania kvality povrchovej vody v tokoch sa každoročne upresňuje z hľadiska potrieb vodného hospodárstva s prihliadnutím na kapacitné možnosti a na limitované finančné prostriedky.
Rozsah sledovaných ukazovateľov kvality vody
Kvalita povrchovej vody sa pravidelne vyhodnocuje podľa platnej normy STN 75 7221 "Klasifikácia kvality povrchových vôd" z výsledkov analýz vody, ktoré pozostávajú z výberu ukazovateľov poskytujúcich čo najviac informácií o pozorovanom systéme. Všetky odbery a analýzy vzoriek sa realizujú v laboratóriách Slovenského vodohospodárskeho podniku (Povodie Dunaja, Povodie Váhu, Povodie Hrona, Povodie Bodrogu a Hornádu).
Pri výbere ukazovateľov v jednotlivých miestach odberu vzoriek treba mať na zreteli tieto kritériá:
• ciele monitorovacieho programu
• zváženie ekotoxicity jednotlivých parametrov
• znalosť výrobného programu znečisťovateľa nad miestom odberu
• vplyv primárneho znečistenia
• vplyv rôznych druhov priemyslu
• vplyv vodných nádrží
• vplyv poľnohospodárstva
• skúsenosti z dlhoročného pozorovania a poznania povodia
4.3. MONITORING KVANTITY PODZEMNÝCH VÔD
Monitorovací systém kvantity podzemných vôd v súčasnosti zahrňuje pozorovacie siete, meranie, zber a spracovanie údajov (t. j. výdatností prameňov a stavov hladiny podzemnej vody a teplôt ), uloženie nameraných údajov do databáz, ich spracovanie a distribúciu, poskytuje retrospektívne a perspektívne informácie o režime podzemných vôd. Vytvára predpoklady na zabezpečenie vstupných informácií o hydrologickom režime podzemných vôd pre širokú verejnosť (informácia o prírodnom prostredí), pre rozhodovacie procesy orgánov štátnej vodnej správy a ochrany životného prostredia, vodohospodárske organizácie a právne subjekty, ktoré pri výkone svojich činností tieto informácie a nadstavbové údaje potrebujú pri inicializácii a optimalizácii svojich hospodárskych procesov.
4.3.1 Monitorovacia sieť kvantity podzemných vôd

Štruktúra pozorovacej siete monitorovania kvantity podzemných vôd bola historicky vytváraná a aj v súčasnosti odráža požiadavku na možnosť celoplošného zhodnotenia režimu a zmien prirodzene vystupujúcich podzemných vôd vo forme prameňov, ako aj zmien hladinového režimu podzemných vôd v kvartérnych a predkvartérnych sedimentoch na území Slovenska.
Celkový počet objektov pozorovacej siete podzemných vôd - 1532 pozostáva z prameňov a vrtov. (PRÍLOHA 2)
Pozorovacie siete podzemných vôd (merania kvantitatívnych komponentov podzemných vôd) možno rozdeliť do dvoch skupín :
A.Pozorovacia sieť hladín podzemných vôd (vrty vybudované prevažne v kvartérnych sedimentoch (fluviálnych, eolických a fluviglaciálych sedimentoch), v menšej miere v predkvartérnych horninách)
B.Pozorovacia sieť prameňov

4.4. MONITORING KVALITY PODZEMNÝCH VÔD
Cieľom monitoringu kvality podzemných vôd, ktorý zabezpečuje Slovenský hydrometeorologický ústav, je okrem ich kvantitatívnych charakteristík aj :
•zhodnotiť súčasný stav kvality podzemných vôd na Slovensku
•popísať trendy vývoja ich kvality
•poskytnúť podklady vodohospodárskym orgánom pre rozhodovací proces
Kvalita podzemných vôd sa v roku 2002 sledovala v 26 vodohospodársky
významných oblastiach (aluviálne náplavy riek, mezozoické a neovulkanické komplexy).
Celkovo sa pozorovalo 336 objektov, ktorých tvorilo 215 vrtov základnej siete SHMÚ, 33 využívaných a 18 nevyužívaných vrtov (vrty z prieskumu), 47 využívaných a 23 nevyužívaných prameňov s frekvenciou sledovania 1-krát roène. Sledované objekty sú vyznačené v Prílohe 2. Tab. 4.4.1 Rozsah ukazovateľov kvality podzemných vôd sledovaných podľa STN 75 7111

Skupina ukazovateľovStanovované ukazovatele
Základný súbor ukazovateľovDraslík, Sodík, Vápnik, Horčík, Mangán, Fe-celkové, Fe2+, Amónne ióny, Dusičnany, Dusitany, Chloridy, Sírany, Fosforečnany, Uhličitany, Hydrogénuhličitany, Kremičitany,
Kyanidy-celkové, CHSK-Mn, KNK-4,5
Stopové prvkyArzén, Hliník, Chróm, Kadmium, Meď, Nikel, Olovo, Ortuť,
Zinok
Všeobecné organické látkyNEL (UV+IČ), Fenoly prchajúce s vodnou parou (fenolový index), TOC
špeci-fické orga-nické látkyAromatické uhľovodíkyBenzén, Chlórbenzén, Dichlórbenzény,
Toluén, Xylén
Polyaromatické uhľovodíkyBenzo(a)pyrén, Fluorantén, Fenantrén
Halogénové uhľovodíkyTetrachlórmetán, 1,2-dichlóretán, 1,1-dichlóretén,
1,1,2-trichlóretén (TCE), 1,1,2,2-tetrachlóretén (PCE)
Chlórované fenolyDichlórfenoly, Pentachlórfenol, 2,4,5-trichlórfenol,
2,4,6-trichlórfenol (TCP)
Pesticídy a PCBDDT, Heptachlór, Metoxychlór, Lindan (HCH), atrazín, simazín,
D-103, D-106

Základný súbor ukazovateľov, stopové prvky a všeobecné organické látky sa stanovujú vo všetkých pozorovacích objektoch. Frekvencia stanovenia jednotlivých ukazovateľov na Žitnom ostrove je 2 až 4-krát ročne a na ostatnom území Slovenska 1-krát ročne.
Špecifické organické látky sa stanovujú vo vybraných objektoch vzhľadom na znečistenie v danej lokalite a frekvencia ich stanovenia je 1-krát ročne.

5. VODOHOSPODÁRSKA BILANCIA
Vo vodnom zákone je zavedený pojem vodná bilancia, ktorú tvorí hydrologická bilancia a vodohospodárska bilancia.
Vodohospodárska bilancia hodnotí vzťah medzi požiadavkami na vodu s využitľným množstvom vôd a ich kvalitou v uplynulom roku, pričom požiadavky reprezentujú uskutočnené odbery a vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd
Vodohospodárska bilancia je podkladom na výhľadové bilancovanie vôd na účely zostavovanoa vodohospodárskych plánov a tvoria ju tieto dokumenty :
vodohospodárska bilancia množstva a kvality povrchových vôd
vodohospodárska bilancia množstva a kvality podzemných vôd
správa o vodohospodárskej bilancii vôd
Výsledkom vodohospodárskej bilancie množstva a kvality povrchových vôd je :

zhodnotenie množstva povrchových vôd bez zohľadnenia vykonaných úprav odtokových pomerov v povodí, napríklad vplyv nádrží, prevodov vody, ako aj s ich zohľadnením,
zhodnotenie množstiev odobraných povrchových vôd na určité druhy použitia a ich porovnanie s povolenými množstvami,
zhodnotenie vypúšťania odpadových vôd nahlásených podľa zákona a ich porovnanie s povolenými množstvami,
overenie, či sa dosiahli predpokladané ciele hospodárenia s vodou, napríklad nadlepšenie minimálnych prietokov nádržami alebo prevodmi a súlad s kvalitatívnymi cieľmi povrchových vôd,
zhodnotenie zmien kvality povrchových vôd a zhodnotenie miery čistenia odpadových vôd.
Cieľom vodohospodárskej bilancie množstva a kvality podzemných vôd je :
hodnotenie využiteľného množstva podzemných vôd,
hodnotenie uskutočnených odberov podzemných vôd nahlásených zákona,
porovnanie nahlásených množstiev odobraných podzemných vôd podľa zákona s povoleným množstvom,
kvalitatívne hodnotenie podzemných vôd v uplynulom roku a ich zmeny v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením.
Vodohospodárska bilancia množstva a kvality podzemných vôd sa vykonáva pre čiastkové povodia. Podkladom na jej spracovanie a jej súčasťou je bilancia množstva a kvality podzemných vôd v hydrogeologických rajónoch, čiastkových rajónoch a subrajónoch s nadväznosťou na bilančné profily povrchových vôd a čiastkové povodia v súlade s metodikou, ktorá zohľadňuje systém bilancovania množstva a kvality povrchových vôd. Súčasťou hodnotenia využiteľných množstiev je aj hodnotenie kvality vôd uplynulého roka
v porovnaní s kritériami na kvalitu vôd.

Pri spracovaní vodohospodárskej bilancie množstva a kvality podzemných vôd sa vychádza :
a) z výsledkov monitorovacích programov,
b) zo súhrnnej evidencie,
c) z výsledkov hydrogeologických výskumov a prieskumov.

5.1 KVANTITATÍVNA BILANCIA POVRCHOVÝCH VÔD
Kvantitatívnu bilanciu povrchových vôd spracúva SHMÚ Bratislava, oddelenie hydrológie povrchových vôd.
SHMÚ vydáva publikáciu o štátnej vodohospodárskej bilancia „Kvantitatívna vodohospodárska bilancia SR uplynulého roka”
Obsahuje hodnotenie skutočne realizovaných požiadaviek na vodu a skutočného stavu povrchových vodných zdrojov v uplynulom kalendárnom roku v 137 profiloch vybratých vzhľadom na rozhodujúce zdroje znečistenia, dosahované stupne bilančnej napätosti a dostupnosť hydrologických údajov
Obsahuje nasledovné informácie a údaje za spracovaný rok:
ovplyvnené priemerné mesačné prietoky v bilančných profiloch
očistené priemerné mesačné prietoky v bilančných profiloch
priemerné mesačné prietoky v bilančných profiloch ovplyvnené činnosťou nádrží a prevody vody
minimálne bilančné prietoky v bilančných profiloch
priemerné mesačné údaje o manipulácii na vybraných nádržiach
priemerné mesačné údaje o výpare z vybraných akumulačných nádrží
priemerné mesačné údaje o prevodoch povrchovej vody
menovite všetkých užívateľov povrchovej vody s umiestnením na toku
priemerné mesačné údaje o užívaní
hydrologickú a vodohospodársku bilanciu spracovaného roka

5.2 VODOHOSPODÁRSKA BILANCIA PODZEMNÝCH VÔD
Štátna vodohospodárska bilancia (ŠVHB) - časť podzemné vody, hodnotí vzťah medzi potenciálnymi možnosťami exploatácie podzemných vôd na jednej strane a vodohospodárskym, priemyselným a poľnohospodárskym využívaním podzemných vôd na strane druhej.
Podzemným vodám na území SR je pripisovaný mimoriadny význam z dôvodu ich využívania ako hlavného zdroja pitných vôd. Napriek všeobecne priaznivým hydrogeologickým podmienkam pre tvorbu, obeh a akumuláciu podzemných vôd, ich nevýhodou je ich nerovnomerné rozloženie a skutočnosť, že niektoré hydrogeologické útvary sú bez prakticky využiteľných vodných zásob.
Základnou hodnotiacou jednotkou vodohospodárskej bilancie podzemných vôd Slovenska je hydrogeologický rajón. Podľa súčasnej hydrogeologickej rajonizácie je územie Slovenska rozdelené na 141 hydrogeologických rajónov, ktoré sa detailne hodnotia a vypracúva sa materiál, ktorý obsahuje :
•základné údaje o využiteľnom množstve podzemných vôd
•údaje o stave preskúmanosti podzemných vôd
•údaje o odberoch podzemných vôd
•vlastné bilančné hodnotenie
Najvýznamnejšie množstvá dokumentovaných využiteľných zdrojov a zásob podzemných vôd sa nachádzajú v západoslovenskom regióne (56 %), kde sú viazané na kvartérne sedimenty. Podunajskej nížiny a náplavy Váhu a jeho prítokov, zatiaľ čo vo východoslovenskom regióne evidujeme podstatne nižšie dokumentované využiteľné množstvá podzemných vôd (17 %). Zvyšných 27 % sa nachádza v stredoslovenskom regióne, a to najmä v okresoch Banská Bystrica, Liptovský Mikuláš, Martin a Považská Bystrica.
Za deficitné územia, kde sú nedostatočné vodné zdroje z hľadiska bilancie, možno v zmysle ročenky SHMÚ považovať územia okresov Prievidza, Nitra, Lučenec, Rimavská Sobota, Vranov, Trebišov, Humenné, Bardejov, Stropkov, Svidník a čiastočne aj Čadca a Trenčín.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Monitoring vodných útvarov na Slovensku