Troška oleja z ovsa môže jedného dňa nahradiť rastlinné tuky, prášky, poprípade iné aditíva pridávané pekármi do pečiva, aby sa dosiahlo zväčšenie objemu pecňa, alebo bochník, zlepšenie jeho štruktúry a predĺženie možnosti skladovania. Olej z ovsa je bohatý na na fosfolipidy, glykolipidy, nazývané tiež polárnymi lipidmi. V kombinácií s vodou mastia resp. mažú chlebové cesto, napomáhajú aby pečivo, bochníky boli uniformné, kypré a pružné dokonca aj po niekoľkodňovom skladovaní.Chlieb, upečený s ovsenným olejom alebo s jeho komponentami sa môže stať altennatívou pre ľudí, ktorí sa chcú vyhnúť tradičným práškom do pečiva a rastlinným tukom, obsahujúcim trans-mastné kyseliny, ktoré sú podozrivé ako príčina niektorých srdcových chorôb. Biologicky najcennejšie zložky ovsa sa nachádzajú v otrubách. Hoci ovos zbavený plúh obsahuje okolo 6 % oleja je komerčne mimoriadne zaujímavý. Využívanie ovsa v pekárstve ponúka v krátkej budúcnosti výbornú komerčnú príležitosť pre túto nedocenenú obilninu.

Ovos je plodina s vysokou nutričnou hodnotou. Svojim chemickým zložením priaznivo ovplyvňuje fyziologické procesy v organizme, pôsobí proti vyčerpanosti, nespavosti, nervovej slabosti. Vyšší obsah ľahko rozpustnej vlákniny prospieva k redukcii cholesterolu v krvi, priaznivo pôsobí pri chorobách obehového systému. Reguluje obsah cukru v krvi, preto je vhodný aj pre diabetikov. Odvary z ovsa sú vhodné pri zvýšenej činnosti štítnej žľazy, tiež pri črevných poruchách.
Chemické zloženie ovsa je premenlivé a závisí na mnohých podmienkach.Zvlášť kolíše obsah dusíkatých látok.
Ovos je vhodná plodina pre ekologické systémy. Je to plodina s vysokou predplodinovou hodnotou. Pôsobí ako prerušovač v sledoch obilnín, je málo napádaný chorobami ako Ophiobolus graminis, Cercosporella herpotrichoides, Fusarium ssp., Rizoctonia ssp. Koreňové výlučky ovsa pôsobia inhibične proti uvedeným chorobám. Ovos sa po sebe neznáša, v dôsledku premnoženia háďatka osevného (Heterodera avenae). Odporúča sa odstup 4 roky.

Ovos nie je náročný na prípravu pôdy, hĺbka orby do 0,2 m je postačujúca. Jarná príprava pôdy k sejbe má byť dostatočne včasná, osivové lôžko rovnomerné, dostatočne utužené. Včasná sejba je rozhodujúca na dosiahnutie dobrej úrody. Ovos dobre využije nižšie teploty, kratšiu dĺžku dňa a dostatok zimnej vlahy na tvorbu odnoží a založenie kláskov. Včasná sejba vedie tiež k nižšiemu napadnutiu zunčavkou jačmennou (Oscinella frit). Výsevok závisí od odrody, termínu sejby a
konkrétnych podmienok. Na menej úrodných pôdach, v horších podmienkach, vo vyšších polohách sa zvyšuje o 10 %. Odporúčaný výsevok je 350 - 500 zŕn.m2, t.j. 160 - 200 kg.ha-1, podľa HTZ.

Je vhodnejšia sejba do užších riadkov (125 mm aj menej). Pri sejbe je dôležité dodržať rovnomernú hĺbku 30 - 50 mm. Na ľahších pôdach a za sucha je vhodné po sejbe valcovať.

Ovos má pomerne vysokú konkurenčnú schopnosť proti burinám, bránenie sieťovými alebo prútovými bránami sa odporúča po vzídení až od fázy 3 - 4 listov do konca odnožovania. Okrem regulácie zaburinenosti bránením sa podporí prevzdušnenosť pôdy, mineralizácia dusíka v pôde, čo prispeje k vyššej plodnosti odnoží.
Ovos má mohutný koreňový systém, čo mu umožňuje využívať aj menej prístupné živiny. Vyhovujú mu mierne kyslé pôdy, je citlivý na nevyváženú bilanciu živín, má vyššie požiadavky na obsah draslíka a horčíka v pôde a ich vzájomný pomer. Ovos má slabú schopnosť pútať z pôdy fosfor, nedostatok sa prejavuje načervenalým sfarbením listov. Dobre znáša hnojenie organickými hnojivami, najmä zelené hnojenie.

Zber ovsa je náročný, vzhľadom na jeho dlhú vegetačnú dobu a vo vyšších polohách možnosť nepriaznivého počasia. Optimálny termín zberu je pri vlhkosti zrna 14 - 16 % . Pri vyššej vlhkosti je nutné zrno dosušiť. Skladovacia vlhkosť je 12 - 14 %.

Ovos má dobre vyvinutú koreňovú sústavu, a preto dobre využíva živiny zo zásoby v pôde, ale dobre reaguje aj na hnojenie, predovšetkým súčastné intenzívne odrody. Ohľadom na to, že ovos sa pestuje na menej úrodných pôdach a zaraďuje sa po horších predplodinách, treba k nemu intenzívne hnojiť. Pomer živín sa udáva takýto : 1 : 0,7 – 0,8 - : - 1,2 pri dávke N asi 40 kg na dobrých pôdach (jednorázove) , 60 – 80 i viac kg. ha v horších podmienkach, pred sejbou 2/3 a 1/3 Na začiatku steblovania. Pri odrode Diadém je dávka dusíka 30 – 60 a pri odrode Tiger 60 – 100 kg. ha , aj ide o pestovanie na zrno. Pri pestovaní na zelenú hmotu ( senáž, siláž ) alebo tvarované krmivo ( hlavne odroda Saturn ) sú dávky N aj 150 kg. ha i viac, samozrejme delené. Z dusíkatých hnojív je vhodný síran amónny i močovina. P a K na úrodných pôdach a v suchších oblastiach sa dodávajú ako pri jačmeni, vo vyšších polohách priamo k ovsu.

Ovos dobre znáša chladnejšie podnebie a vyhovuje mu horské klíma. Vzchádzajúce a mladé rastliny ovsa sú citlivejšie v prvých rastových fázach na nízke teploty. Doba rastu ovsa je dlhšia, preto sa ovos neseje tak ďaleko na sever ako jačmeň. Ovos je vlhkomilnou obilninou a počas vegetácie potrebuje
pomerne mnoho vlahy. Najlepšie mu svedčí severná časť mierneho pásma, prímorské územia a horské oblasti, kde má dostatok zrážok. Smerom na juh ovos ustupuje jačmeňu. V suchších a teplejších oblastiach pri rannej sejbe sa ovos vyvinie dobre do slamy, ale tvorba zrna pri nedostatku vlahy je veľmi slabá. Zrno je tenké, ľahké s vysokým podielom pliev. Ovos na pôdne podmienky nemá veľké nároky. Darí sa na všetkých pôdach, ale najlepšie mu vyhovujú pôdy hlinité a ílovité s dostatkom vlahy. Darí sa na zoraných lúkach, na vypustených rybníkoch, na rašelinových pôdach a pod.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk