Čajoznalci používajú pre hodnotenie vlastné názvoslovie, pôvodom pochopiteľne z angličtiny:

-Bakely, baken – aróma čerstvo upečeného chleba
-Brassy - mosadzná pachuť zle sušeného čaju
-Flat, plain – plochý, obyčajný, bezvýrazný čaj
-Neat – číry, dobrý čaj musí byť číry
-Muscatel – muškátový, príchuť je typická pre niektoré darjeelingy
-Colory – dobre farbiaci čaj, vhodný do zmesí
-Flavoury – aromatický, voňavý čaj, vhodný do zmesí
-Full – silný čaj
-Soft – slabý čaj
-Tired – unavený, stratil arómu

Rozsiahly slovník čajoznaleckých termínov nájdete napríklad v knihe J. N. Pratta „Rádce milovníka čaje“.

LABORATÓRNE HODNOTENIE

Laboratórne sa čaj hodnotí chemickou analýzou, kde sa presne hodnotí obsah látok, ktoré čaj obsahuje (obsah kofeínu, teínu, aromatických a ďalších látok, ktoré sú závislé na kvalite čaju). Táto analýza je zdĺhavá a finančne náročná a tak sa spravidla nerobí. Podstatné je, aby čaj bol chutný a to sa zisťuje degustáciou.


AKOSŤ ČAJOV

KLASIFIKÁCIA A OZNAČENIE VÝROBNÝCH DRUHOV ČAJOV

Klasifikácia výrobných druhov čajov nie je zďaleka jednotná. Čierne čaje (v Číne sú pomenované podľa farby nálevu, teda ako červené čaje) majú väšinou vedľa názvu produkčnej oblasti ešte špecifikáciu kvality listovej triedy. U čínskych čajov je bežne uvádzané aj číslo štandartu. Dokonca ani táto špecifikácia nie je až tak univerzálna. Zatiaľ v Číne a na Cejlóne je najvyššia listová trieda označená FOP, v Indii je najvyššia listová trieda označená SFTGFOP (Super Fine Tippy Golden Flowery Orange Pekoe), v Indonézii sa najvyššia listová trieda označuje OP, Keni sa najvyššia listová trieda označuje GFOP. V niektorých prípadoch sa u kvalitných čajových tried čínskych čajov (ale aj inde) používa iba názov produkčnej oblasti a špecifický druhový názov, poprípade s dodatkom finest. Ešte môžeme niektoré čaje označiť podľa produkčných oblastí a označujú sa podľa veľkosti obraného listu. Označujú sa číslicami 1, 2, 3, ale najčastejšie sa stretávame s označením číslicou 1.

U zelených a polozelených čajov nie je v drvivej väčšine prípadov listová trieda označená, uvádza sa iba názov produkčnej oblasti, výrobný druh, špecifický názov a niekedy sa uvádza aj číslo štandartu. Hlavným ďalším ukazovateľom býva väčšinou špecifický názov jednotlivých produkovaných čajových tried, ktorá označuje ich akosť, ale i tu panuje nejednotnosť, čo má za následok až zarážujúcu nevyrovnanosť s názvom sa nelíšiacich čajov a tým spôsobenou kvalitatívnou premiešanosťou ich jednotlivých čajových tried.


KTORÝ ČAJ JE NAJLEPŠÍ?

Kvalita čajov závisí od mnohých faktorov. Okrem nadmorskej výšky a krajiny pôvodu, kde bol čaj vypestovaný, je veľmi dôležitá skutočnosť, ako je čaj čerstvý. Teraz môžeme povedať, že kvalita čaju klesá každým dňom od doby zberu. Čaj vlastne zafarbí vodu aj po mnohých rokov, ale iba z čerstvého čaju môžeme pripraviť lahodný aromatický nápoj. Pre kvalitu čajov je rozhodujúca skutočnosť, z akej časti vetvičky bol zozbieraný. Najkvalitnejší čaj je práve na vrchole vetvičky a jeho kvalita klesá smerom ku koreňom čajovníka. Zbiera sa obvykle prvých 6 až 8 listov, na Cejlóne sa zbierajú 4 prvé listy čajovníka a pupene. Na určovanie kvality čaju bola v Číne zavedená stupnica kvality, ktorá rozlišuje čaj podľa toho, z akých listov sa skladá.
Ako sa orientovať v záplave nových druhov čajov a nových čajových informácií? Ako poznať, ktorý čaj je dobrý, ktorý je najlepší a ktorá informácia o čaji je pravdivá a hodnotna?

U čajov je to veľmi jednoduché. Dobrý čaj je ten, ktorý vám chutí!!!



CESTA ČAJU

Úvodom treba spomenúť jedno sovo – Zen. To je japonské slovo pre cchan – čínsky budhizmus ovplyvnený taoizmom,dávajú dôraz na nutnosť vlastného snaženia človeka usilujúceho sa o duševný pokrok a tiež na iracionálne postupy na tejto ceste. V Japonsku sa v rámci Zen-budhizmu vyvinuli rôzne spôsoby – cesty k dosiahnutiu vnútornej harmónie a harmóniu so svetom. (v rámci zenu sú tieto dve kategórie neoddeliteľné). Jedna z ciest je napríklad lukostrelba, aranžovanie kvetín, malba, kaligrafia atď.
Jednou zo zaujímavých ciest je Cesta čaju, Čado (chado). Čaj sa dostal do Japonska až neskôr spolu s prvými cchanovými mníchmi. V Číne sa čaj až dávno stal posvätným nápojom.