AKO SA VARÍ ČAJ?

Poďme na trochu sľúbenej praxe. A to hneď tej najdôležitejšej. Viete uvariť čaj? To nie je žart. Radšej si to pekne zopakujme. Predovšetkým - uvariť čaj je nezmysel. Čaj sa totiž nikdy nevarí. Vrie iba voda, ktorou čaj zalievame. Ale poďme po poriadku.

Predovšetkým, potrebujeme "hardvér" - nádobu v ktorej uvaríme vodu a nádobu, v ktorej si čaj pripravíme (ďalej čajník, aj keď môže ísť o väčšiu šálku). Vodu necháme zovrieť. Keď je horúca, odlejeme malé množstvo do čajníka a pokrútime ním - mal by byť vyhriaty. Potom do čajníka vložíme čaj. Vzhľadom na to, že si nevšímame čaje v nálevových vrecúškach, potrebujeme "niečo" do čoho čaj nasypeme, teda niektorý zo špeciálnych nástrojov. zelené čaje sa nehodia kovové a plastové "namáčadlá" typu "guľa" alebo "vajíčko", väčšinou totiž zväčšujú objem guľa sa stane tesnou a čaj sa nevylúhuje. Kovu sa vôbec radšej vyhnime, lebo nepôsobia dobre na chuť čaju. Plast zasa akosi k čaju nepasuje. Lepším riešením je "hlinené sitko", ktoré býva súčasťou niektorých hlinených čajníkov alebo väčších čajových šálok. To však máva dosť často malé dierky, takže voda preteká pomaly, alebo - v horšom prípade - sa zapchá. Úplne najlepšie na zelené čaje je podľa mňa bambusové sitko, ktoré je praktické a krásne. Podobnú službu urobí aj gázová "ponožka". Ja osobne pripravujem čierne čaje s hlineným sitkom a zelené čaje s bambusovým. Tieto veci dostanete v špeciálnych obchodoch.

Aké množstvo čaju vložíme do čajníka, resp. do sitka? Je to jednoduché - na každú šálku (= cca 1,5 dl) jednu kávovú lyžičku a jednu navyše "pre čajník". Teda napríklad na štyri šálky dáme päť lyžičiek čaju. Potiaľto je príprava čierneho a zeleného čaju totožná. Pri zalievaní sa však cesty rozchádzajú. Voda nám teda medzitým zovrela. Je treba "odchytiť ju", kým ešte nevrie búrlivo a bublinky nie sú veľké. Čierny čaj zalievame ihneď vriacou vodou a nechávame vylúhovať 3 - 5 minút. Aromatizovaný čaj lúhujeme 3 minúty.

Zelený čaj sa vriacou vodou nikdy nezalieva. Čínske čaje zalievame asi osemdesiatstupňovou vodou (t.j. po zovretí necháme vodu 2 - 3 minúty vychladnúť). a necháme lúhovať 2 - 3 minúty. Ešte chúlostivejšie sú japonské čaje, tie treba zaliať vodou, ktorá má 60 - 70 stupňov (po zovretí ju necháme chladnúť 3 - 4 minúty) a potom lúhujeme iba 1 - 2,5 minúty. Dĺžku lúhovania prispôsobíme veľkosti lístkov, väčšie lístky lúhujeme dlhšie. Samozrejme, nezabudnite na pekné šálky, najlepšie miskovitého tvaru, s uškom či bez uška. Ideálny je porcelán, alebo hlina s bielou glazúrou vnútri, aby vynikla ušľachtilá farba a aby sme čaj vnímali skutočne všetkými zmyslami.

Čo do čaju? Zelené čaje nekompromisne odporúčam piť bez tak, ako ich nalejete do šálky. Teda žiaden cukor, med, nič. Zabili by sme úplne chuť a to si kráľovský nápoj skutočne nezaslúži. Zhovievavejší som voči "dorábaniu" čiernych čajov, ktoré osobne pijem menej "rituálne" - hlavne ráno na doplnenie tekutín a zobudenie. Teda trochu cukru, medu, citrónu alebo (sic!) mlieka akceptujem. Keď už, tak odporúčam sójové práškové mlieko. Ide však o to, čo si dať do ktorého čaju, napríklad cejlónske sa s citrónom veľmi neznášajú, a s mliekom sú veľmi dobré, ale o tom nabudúce.

Prísady:

Neexistujú žiadne pravidlá, ktoré by určovali, ako sa robí čaj, s čím sa musí čaj piť. Každý, kto chodí do nejakej čajovne vie, že si môže svoj čaj ochutiť cukrom, mliekom, citrónom alebo medom. Dokonca sú aj ľudia, ktorí si zvyknú ochuťovať svoj čaj vínom, mliekom, maslom, koňakom, rumom, šlahačkou, pomarančovou šťavou a rôznymi destilátmi (záleží podľa národných zvyklostí). V Európe sú bežné prísady mlieko, rum, citrón. Pre mnohých znalcov je však voľba prísad závislá podľa druhu čaju. Do Assamského čaju sa pridáva mlieko, zatiaľ čo do čínskeho čaju sa pridáva citrón. U každého čaju je rozdielna výroba, rozdielne zbieranie, rozdielny druh, rozdielna chuť a určenie ku každému, ako sa má vyluhovať a s čím sa má piť je neurčiteľná. Preto sa niektoré čajovníky pri predaji pridávajú aj s papierom, na ktorom je podrobne napísané, ako sa má čaj vyluhovať, s čím sa má čaj piť a s aké prísady sa k nemu hodia.


ČAJ A ZDRAVIE


História čajov hovorí, že sa jeho liečebné účinky boli známe už v Starovekej Číne, kde pitie tohto nápoja má svôj pôvod. Je zrejmé, že popularita čajov a jeho obľúbenosť ma svôj základ v jeho medicínskej hodnote. Táto metóda s medicínskou hodnotou čaju bola už poznaná pred mnohými storočiami v Číne sa postupne stávala svetoznámou.

Čaj obsahuje okolo 130 chemických látok. Najvýznamnejšie sú polytenolické látky, triesloviny, katechíny, enzými, vitamíny a ďalšie látky. Čajové triesloviny blahodárne pôsobia pri vysokom krvnom tlaku, priaznivo ovplyvňujú tráviaci trakt a pomáhajú tak odvádzať z tela toxické látky. Čaj z oblastí, čo ich pôda obsahuje fluoridové soli, prospieva našim zubom – dodáva nášmu telu fluoridové zlúčeniny. Pozor – nie v každom štáte, kde sa pestuje čaj, jeho pôda je obohatená. Preto by bolo chybné tvrdenie, že každý čaj prospieva zubom.

Čaj obsahuje vitamíny B1, B2, A, C a P, ktoré posilňujú organizmus proti infekčným chorobám. Vitamín P bol objavený v čaji, ktorí má za úlohu spevňovať krvinky. Silný čaj môžeme použiť na prvú pomoc pri oslabení srdečnej činnosti a pri zťažení dýchania.