Čaj sa dnes na Srí Lanke pestuje iba v týchto oblastiach:

-Dimbula: 400 m nad morom
-Matale: 420 m nad morom
-Uva: 670 – 1900 m nad morom
-Nuwara-Eliya: 1900 m nad morom
-Ruhunu: 0 – 550 m nad morom

Z uvedených nadmorských výšok môžeme usúdiť, že pestovaniu čajovníkov sa darí ako v nížinatých oblastiach, tak v stredných polohách. Vo vysokohorských polohách na Cejlóne sa nachádza najvyššie položená čajovníková plantáž na svete. Ostrov Cejlón má dobrú polohu (tropické rovníkové pásmo), pravidelné monzúnové dažde, priaznivé zloženie pôdy a vysokú starostlivosť čajových pestovateľov - to všetko sú dôvody svetového úspechu cejlónskeho čaju. Je druhým najväčším exportérom čaju (za Indiou, ďalej je Čína, Keňa ...). Čaj je pre Srí Lanku hlavnou pestovateľskou surovinou.


BÝVALÉ ZSSR

Pestuje sa tu čaj čierny, čaj zelený a plantáže má na európskej pôde a v Gruzínsku.. Čajové listy sa zbierajú strojom, čo vlastne ničí kvalitu čajovníkov.


AFRICKÝ ČAJ

Vynikajúce čaje pochádzajú z Kene, čaje strednej kvality produkuje Tanzánia, Uganda, a hlavne Malawi. A v Rhodézii a Južnej Afrike sa pestuje len čaj na vlastné potreby.


HISTÓRIA ČAJU

Čína je krajina s najstaršou čajovou tradíciou, ktorá siaha pravdepodobne tisícročia do minulosti (aj keď sú teórie, podľa ktorých je skutočná pravlasť čaju Barma). Číňania pripisujú objav čaju cisárovi Šen-nungovi (2737 - 2697 p. n. l.), ktorý vraj pri meditáciách v lese náhodou objavil spôsob prípravy čaju. Vo svojej Lekárskej knihe, zachovanej vďaka neskoršiemu prepisu, hovorí o bylinkách horký t'u a čcha, ktoré by mohli byť čaj, i keď sa hovorí skôr o medicínskom použití. . Na služobných cestách do Číny sa Japonci stretávali s čajom predovšetkým v Zenových kláštoroch.


Najkrajšia, aj keď trochu morbídna legenda o čaji ma indický pôvod. Svätý Dharum, prišiel do Číny v roku 519 p. n. l. duchovným cestám. Priblížiť k bohu sa chcel pôstmi a bdením. Raz, vyčerpaný modlitbami, zaspal. Keď sa zobudil, bol nešťastný a nahnevaný. Zo spánku obvinil svoje viečka, ktoré si šmahom ruky odrezal a zahodil. Na druhý deň na mieste, kam dopadli viečka, vyrástol krík. Keď si z jeho lístkov pripravil nápoj, zrazu nepotreboval spať.

Ďalšia zmienka o čaji je z medicínskeho slovníka z roku 350, ktorá už korektne opisuje zber lístkov a prípravu čaju. Prvý presný popis prípravy čaju však pochádza z neskoršieho obdobia. Chang I. z dynastie Wei (386 - 535) píše: "Listy sa trhajú a lisujú do placiek v oblastiach medzi provinciami Chu-pei a S'čchuan, placky sa sušia až sčervenajú, tlčú sa na tenké kúsky, pridá sa cibuľa, zázvor a pomaranč." Takýto čaj sa podobal skôr na polievku.

Mnísi v kláštoroch používali čaj na povzbudenie tela a mysle počas dlhých meditácií, ale tiež ho popíjali z misky, ako my. Z toho vznikol japonský rituál. Pretože dejiny čajového rituálu začínajú v Zenových klaštoroch a sú týmto učením silne ovplyvnené, má Zen v príbehu o čaji jednu z hlavných rolí. Mnísi sa museli pri príprave čaju hlboko sústrediť, museli si vychutnať trpkosť, ale zároveň lahodnú chuť čaju. Pili ho v spoločnosti ľudí, medzi nimi v tej chvíli neexistujú spoločenské rozdiely a vychutnávali si vnútorné pocity z pitia čaju i krásy z čajového porcelánu. To všetko navodzuje kľudnú atmosféru, vnútorné vyrovnanie, pocity spojené s prírodou a celým vesmírom. Čaj sa stal verným spoločníkom Zenových mníchov a vzdelancov. Čaj prenikol aj na cisársky dvor a začala si ho obľubovať vojenská a dvoská šlachta.

V piatom storočí už funguje obchod s čajom, ale medzi ľud začal čaj prenikať až v 7. a 8. storočí. Čajovne a obľuba čaju nadobudla po celej krajine priam kultové rozmery. V roku 780 vychádza čajová biblia - kniha Ch'a Ching, ktorú napísal Lu Yu, je komplexným pohľadom na pestovanie, spracovanie a prípravu čaju. Mení sa i príprava - placka sa rozmrví, praží nad dreveným uhlím a rozotrie na prášok. Prestali sa používať aromatické ingrediencie, aby vynikla jemná chuť.