referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Jela
Pondelok, 19. apríla 2021
Dozorné orgány nad BOZP
Dátum pridania: 04.05.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: truhlik
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 763
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 8.3
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 13m 50s
Pomalé čítanie: 20m 45s
 
Jednou z podmienok nevyhnutných na uplatňovanie legislatívy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je vytvorenie systému inšpekcie práce. Inšpektoráty práce musia presadzovať dodržiavanie predpisov a uplatňovanie potrebných administratívnych postupov v oblasti zdravia a bazpečnosti pri práci všetkými dostupnými prostriedkami. Možno to dosiahnut tak, že inšpektoráty overujú, či zamestnávateľ prijal potrebné opatrenia na plnenie zákonných úprav, poskytovať potrebné informácie na poradenstvo zamestnávateľom aj zamestnancom s cieľom zlepšiť dodržiavanie zákonov a vytvoriť organizačné, materiálne predpoklady pre zisťovanie, nápravu a prevenciu nedostatkov, ktoré by mohli predstavovať riziko pre zamestnancov. Úlohou všetkých dozorných orgánov nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci je sústavná kontrola pracovísk z hľadiska bezpečnej a zdravotne nezávadnej práce a tiež z hľadiska bezporuchovosti prevádzky.

1.ŠTÁTNY ODBORNÝ DOZOR NAD BEZPEČNOSŤOU PRÁCE
Dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci je v našom štáte súčasťou celkového kontrolného systému, ktorý vykonávajú hospodárske a štátne orgány a spoločenské organizácie. Tieto orgány pôsobia podľa vymedzeného okruhu pôsobnosti a vzájomne spolupracujú.Dozor má dve základné organizačné formy:a) Vnútorná kontrola – kontrolné orgány a kontrolované organizácie sú zložkami rovnakého odvetvia. Platí tu zásada, že kto organizuje a riadi prácu, zodpovedá v plnom rozsahu aj za stav v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vykonávajú aj kontrolu.b) Vonkajšia kontrola – nositeľom dozornej činnosti je objektívny, na činnosti nezúčastnený štátny orgán, ktorého úlohou je dozerať, ako sa plnia príslušné právne predpisy a normy.Jeho úlohou je vykonávať dozor nad tým, ako organizácie, pracovníci dodržujú predpisy bezpečnosti práce, bezpečnosti technických zariadení a ako dodržiavajú pracovné podmienky.Spoločenská kontrola prispieva k zaisťovaniu zdravotných, sociálnych, bezpečnostných a kultúrnych podmienok práce. Súčasťou tejto kontroly je aj výchovné pôsobenie na zamestnancov k dodržiavaniu bezpečnostných, hygienických a požiarnych predpisov, k dodržiavaniu určených technologických postupov a pracovnej disciplíny. Zákonom a predpismi boli vytvorené orgány štátneho odborného dozoru ako Úrad bezpečnosti práce Slovenskej republiky a ním zriadené inšpektoráty bezpečnosti práce.

1.1. Organizácia
Úrad bezpečnosti práce Slovenskej republiky riadi činnosť inšpektorátov bezpečnosti práce a Technickej inšpekcie. Zabezpečuje vzdelávanie o bezpečnosti práce a jeho výskum. Vykonáva štátny odborný dozor nad bezpečnosťou práce a rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam inšpektorátov bezpečnosti práce. Vydáva a odoberá oprávnenia právnickým a fyzickým osobám v oblasti bezpečnosti práce.

1.2. Pôsobnosť a úlohy štátneho odborného dozoru
Pôsobnosť orgánov štátneho dozoru sa vzťahuje na všetky organizácie a zariadenia, na samostatných prevádzkovateľov a na jednotlivých užívateľov technických zariadení. Vzťahuje sa na všetky aspekty bezpečnosti práce a technických zariadení a na všetky objekty, zariadenia a činnosti počas ich celej existencie. To znamená, že inšpektoráty vykonávajú dozor pri výrobe zariadení, pri ich uvádzaní do prevádzky, pri ich dovoze, pri povoľovaní a kolaudáciách stavieb, pri prevádzkovom využití objektov a zariadení až po vyradenie z prevádzky. V rámci výkonu dozoru sa zameriavajú najmä na predpisy určujúce apôsob zamestnávania žien a mladistvých, pracovný čas, nočnú prácu žien a prácu nadčas. Osobitné činnosti orgánov dozoru sa vzťahujú na tzv. Vyhradené technické zariadenia, ktoré charakterom svojej prevádzky môžu predstavovať zvýšené spoločenské ohrozenie pri práci.

Oprávnenia orgánov dozoru podmieňujú plynulý a úplný výkon ich činnosti, napríklad právo vstupovať do priestorov organizácií a prevádzkových priestorov samostatných prevádzkovateľov a jednotlivých užívateľov technických zariadení, vyžadovať potrebné informácie a podklady. Osobitným súborom sú nariaďovacie a sankčné oprávnenie, ktorými sa orgánom dozoru umožňuje nariaďovať vyradenie strojov a zariadení z prevádzky, zakazovať používanie výrobných a prevádzkových priestorov, technológií alebo činností, ukladať pracovníkom alebo organizáciám pokuty.Úrad bezpečnosti práce Slovenskej republiky je zákonom konštituovaný ako orgán nariadený inšpektorátom bezpečnosti práce, ktorý riadi činnosť, určuje ich sídla a obvody pôsobnosti. Úrad v súlade so zákonom určuje technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené, vykonáva štátny odborný dozor v jadrovej energetike, určuje spôsob evidencie a registrácie pracovných úrazov, havárií a porúch technických zariadení. Osobitný súbor ustanovení zmocňuje úrad vydávať oprávnenia na výkon poradenstva, výchovy a vzdelávania, čím sa uvedené oblasti súkromného podnikania dostanú pod kvalifikovanú kontrolu.

1.3. Výskum na úseku bezpečnosti práce
Konkrétne výskumné úlohy vychádzajú z analýzy pracovnej úrazovosti, úrovne pracovného prostredia, zo situácie a prognóz technického rozvoja a výskytu pracovných rizík. Plán výskumných prác je súčasťou štátneho plánu rozvoja vedy a techniky. Špecializovaný výskum na úseku bezpečnosti práce a technických zariadení patrí Slovenskému úradu bezpečnosti práce. Popri tomto výskumnom ústave sa na výskume v tejto oblasti podieľajú ďalšie štátne a rezortné orgány. Základným cieľom výskumu je vyhľadávať, overovať a prakticky aplikovať metódy, prostriedky a riešenia, ktoré umožňujú eliminovať alebo obmedzovať mieru pôsobenia rizík vznikajúcich pri pracovných procesoch, ďalej metódy, ktoré umožňujú objektívne kontrolovať a hodnotiť bezpečnostnú úroveň výrobných procesov, výrobného zariadenia a osobných ochranných pracovných prostriedkov, ako aj metódy a prostriedky, ktoré riešia problematiku vzťahov medzi biologicky obmedzenou výkonnosťou človeka a požiadavkami kladenými technikou.Výskumná činnosť sa zameriava na tieto tri základné okruhy:a) pracovné prostredieb) stroje a zariadeniac) ľudský faktorPod Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou práce spadajú:1) Slovenský úrad bezpečnosti práce2) Inšpektoráty bezpečnosti práce – sídlia v Bratislave, Trnave, Trenčíne, Nitre, Žiline, Banskej Bystrici, Prešove a Košiciach3) Štátny odborný dozor orgánov štátnej banskej správy – orgánmi štátnej banskej správy sú Ministerstvo hospodárstva SR a Obvodné banské úrady4) Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii – v rámci tohto ministerstva pôsobia dozorné orgány ako Štátny odborný technický dozor na dráhach, Štátny odborný dozor nad vnútrozemskou plavbou, Slovenský lodný register, Štátna plavebná správa, Štátna letecká inšpekcia5) Ministerstvo obrany6)

Odborová kontrola BOZP
2. ODBOROVÉ ORGÁNY A BEZPEČNOSŤ A ZDRAVIE PRI PRÁCI Odborové orgány svojou činnosťou podporujú všetky opatrenia štátnych orgánov, ktoré prispievajú k vytváraniu zdravotne nezávadného pracovného prostredia bezpečných pracovných podmienok. Organizátorskou a výchovnou činnosťou zaisťujú najširšiu účasť zamestnancov na riešení všetkých otázok bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pomáhajú vytvárať podmienky na trvalé rozvíjanie iniciatívy zamestnancov v tejto oblasti, zúčastňujú sa a pomáhajú pri organizovaní výstav, dní novej techniky, seminárov a iných výchovných a propagačných akcií.

2.1. Právomoci odborov
2.1.1. Záväzný pokyn
Odborové orgány, resp. z ich poverenia odboroví špecialisti pre bezpečnost a ochranu zdravia pri práci sledujú a kontrolujú, ako zamestnávatelia plnia úlohy a povinnosti, ktoré im v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ukladajú príslušné predpisy. Na základe oprávnení v tejto oblasti môžu odborové orgány účinne a operatívne zasahovať všade, kde si zamestnávateľia naplnia zákonom stanovené požiadavky.Odborové orgány sú oprávnené pri výkone kontroly nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci tam, kde boli zistené závady vážnejšieho charakteru, vydať záväzný pokyn na odstránenie závad alebo zákaz práce.Záväzný pokyn musí mať písomnú formu a musí obsahovať: názov a adresu zamestnávateľa, ktorému je určenýopis a miesto závady, konkrétnu závadu na konkrétnom stroji, zariadení, objekte, s uvedením predpisov alebo pokynov, ktoré sa porušili ehotu, v ktorej sa musí závada odstrániťpoučenie o odvolacom prostriedku podpis, pečiatku, dátum odborového orgánu, resp. inšpektora bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

2.1.2. Vydanie pracovného poriadku
Zamestnávateľ môže vydať pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase odborového orgánu, inak je neplatný. Pracovný poriadok bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi ustanovenia zákona podľa osobitých podmienok zamestnávateľa. Pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých jeho zamestnancov a nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, keď bol u zamestnávateľa zverejnený. Každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom oboznámený a musí mu byť prístupný. Pracovný poriadok možno charakterizovať ako základný normatívny akt zamestnávateľa v oblasti určenia povinnosti zamestnancov. Pracovný poriadok vychádza z konkrétnych a osobitých podmienok zamestnávateľa a vo svojej úprave sa musí pohybovať v medziach právnych predpisov a zásadne nie je oprávnený zakladať nové pracovné povinnosti.

2.1.3. Normy na prácu
Zamestnávateľ môže určiť normy spotreby práce, a však musí vziať do úvahy pracovné tempo primerané fyziologickým a neuropsychickým možnostiam, právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a čas na prirodzené potreby zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby predpoklady na uplatnenie noriem spotreby práce boli utvorené pred začatím práce. Ak zavádzanie a zmeny noriem spotreby práce nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnávateľ zavádza normy a ich zmeny vykonáva až po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom.

2.1.4. Preradenie na inú prácu
Preradiť zamestnanca na inú prácu, než je dohodnutá v pracovnej zmluve, možno len výnimočne. V tejto súvislosti má veľký význam vymedzenie druhu práce v pracovnej zmluve. Ak je druh práce presne špecifikovaný, môže zamestnávateľ zmeniť tento druh práce len so súhlasom zamestnanca. Ak zamestnanec nesúhlasí, nemôže mu zamestnávateľ meniť, pridávať alebo vziať ani len časť pracovnej náplne. Ak je však druh práce vymedzený len všeobecne, môže v rámci tohto druhu práce meniť zamestnancovi náplň práce bez toho, aby sa to posudzovalo ako preradenie na inú prácu.Zamestnanca zásadne namožno bez jeho súhlasu preradiť na inú prácu. Výnimky z tohto zákazu sú:- ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo sociálneho zabezpečenia dlhodobo schopnosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu, alebo ju nesmie vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo ohrozenie pre ohrozenie touto chorobou, ak dosiahol na pracovisku určenom záväzným posudkom príslušného orgánu hygienickej služby najvyššiu prístupnú expozíciu- ak tehotná žena alebo matka dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov vykonáva prácu, ktorou sa nesmú tieto ženy zamestnávať, alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo alebo materské povinnostiak je to nevyhnutné podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej správy, v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými chorobami ak je to potrebné podľa právoplatného rozsudku súdu ak je zamestnanec pracujúci v noci na základe lekárskeho posudku uznaný za nespôsobilého na nočnú prácuak tehotná žena alebo matka dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov pracujúca v noci požiada o preradenie na dennú prácuPráca, na ktorú zamestnávateľ preradí zamestnanca, však vždy musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti, schopnostiam a kvalifikácii zamestnanca.

2.2. Ciele činnosti zástupcov zamestnancov
Cieľom činnosti zástupcov zamestnancov je skvalitnenie prevencie v starostlivosti o bezpečnosť, zdravie zamestnancov a pracovné prostredie, a tým aj vylúčenie alebo zníženie vzniku precovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebná spolupráca zástupcov zamestnancov so zamestnávateľom, so zamestnancami, ktorých zastupujú, s orgánmi dozoru, s odborovými orgánmi, so špecialistami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri rade odborových orgánov a so závodnou zdravotnou službou. Menovaním zástupcov zamestnancov nie je dotknutá zodpovednosť zamestnávateľa za bezpečnosť a zdravie pri práci a ani právo odborových orgánov na kontrolu stavu bezpečnosti a zdravia pri práci.

2.2.1. Spolupráca zástupcov zamestnancov s odborovými orgánmi
Zástupca zamestnancov spolupracuje s odborovými orgánmi pri výkone kontroly odborových orgánov nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. Pri poskytovaní osobných ochranných pracovných prostriedkov zamestnancom, pri vyšetrovaní príčin pracovných úrazov a chorôb z povolania. Pri vydávaní záväzných pokynov, pri zákaze práce v prípade bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov. Pri zákaze práce nadčas a práce v noci, ktorá by ohrozovala bezpečnosť a zdravie zamestnancov, pri prerokovávaní informácií, ktoré dostane zástupca zamestnancov od zamestnávateľa z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pri príprave námetov na kolektívne vyjednávanie, pri kontrole plnenia kolektívnych zmlúv a pri vzájomnej výmene informácií s komisiou bezpečnosti a zdravia pri práci, ktorá je poradným orgánom zamestnávateľa a s komisiou bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

2.3. Účasť odborových orgánov pri vyšetrovaní príčin pracovných úrazov
Zamestnávatelia sú povinný ihneď po ohlásení pracovného úrazu zistiť príčinu, príčinné súvislosti a všetky ďalšie okolnosti vzniku pracovného úrazu a o výsledku zistenia spísať najneskôr do dvoch dní po ohlásení úrazu záznam o pracovnom úraze.K zisťovaniu príčin a spísaniu záznamu o pracovnom úraze prizve príslušný vedúci zamestnanec majstra alebo iného bezprostredne nadriadeného zamestnanca a príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a zdravie pri práci. Účasť zástupcov zamestnancov pri vyšetrovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania vyplýva z § 10 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady SR o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pričom sa vychádza zo skutočnosti, že títo funkcionári odborov podrobne poznajú pracovisko alebo miesto, kde k úrazu došlo, poznajú pracovné podmienky tohto pracoviska a taktiež svojich spolupracovníkov. Na základe týchto skutočností môžu objektívne posudzovať postup a výsledky vyšetrovania pracovného úrazu. V prípade, ak nie je prítomný zástupca zamestnancov, zabezpečí za neho náhradu predseda odborového orgánu.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.