Mozgové nervy I-XIII. NERVUS OLFACTORIUS – čuchový nerv (senzorický) – údaj o čuchu – vyšetrujeme izolovane P a Ľ stranu, zavreté oči, hyperosmia – precitlivenosť na pachy, patosmia – nesprávne vnímanie pachov, anosmia – úplná strata čuchuII. NERVUS OPTICUS – zrakový nerv (senzorický) – údaj o zraku a orientačné vyšetrenie očného pozadia, skotóm – deficit časti zorného poľa, amauróza (slepota) – úplná porucha očného nervuIII. NERVUS OCULOMOTORIUS – motorická funkcia, jadrá v mezencefale pod aquaductus cerebri (Sylvii) – mediálne veľkobunkové jadrá – pre priečne pruhované vonkajšie očné svaly (m. levator palpebrae superior, m. rectus medialis, m. rectus superior, m. rectus inferior, m. obliquus inferior), laterálne malobunkové Edingerovo-Westphalovo jadro (m. sphincter pupillae a m. ciliaris), mediálne nepárové veľkobunkové jadro – centrum konvergencie

Pri poškodení n. oculomotorius vzniká:1. ptóza – pokles hornej mihalnice2. pacient nedokáže otvoriť oko – divergentný strabizmus (škúlenie)3. diplopia (dvojité videnie)4. úplná paréza – mydriáza – rozšírená zrenica, enoftalmus5. neprítomná fotoreakcia – pri osvetlení sa zrenica nezúži6. obrna akomodáciepríčiny: mozgové ischémie, kompresia tumorom, aneuryzmy a. carotis internaIV. NERVUS TROCHLEARIS – motorická funkcia, diplopia – pri pohľade nadol a navonok, inervuje m. obliquus bulbi superior, konvergentný strabizmusVI. NERVUS ABDUCENS – motorická funkcia, dvojité videnie, najčastejšia z obŕn okohybných nervov, jadro vo Varlovom moste- šírka očných štrbín, ptóza mihlaníc, postavenie očnej gule – stredné, strabizmus, pohyblivosť očnej gulenystagmus = mimovoľné súmerné kmitanie (zášklby) obidvoch búľb, obyčajne vestibulárny pôvod, mimovoľný rytmický pohyb očných gúľIII., IV., VI. – okohybné nervyV.

NERVUS TRIGEMINUS – 3 vetvy (zmiešaný),4 časti: senzitívna, motorická, senzorická, vegetatívna- vyšetrujeme zatlačením prsta bolestivosť výstupov pri hornom okraji očnice, pod očnicou a na brade, dráždenie motorickej časti vyvolá trizmus – kŕč žuvacieho svalstvafunkcia: senzitívna – senzitívna inervácia kože tváre (čelo, predná časť lebky, mihlanice, líca, nos, horná a dolná pera, brada), kornea, spojovka, sliznica nosa, gingiva, podnebie, zuby, predné 2/3 ušnice, zvukovod – senzitívna porucha - neuralgiemotorická – inervuje žuvacie svaly – m. masseter a m. temporalis, m. pterygoideus medialis et lateralis – motorické príznaky – trizmus žuvacieho svalstvasenzorická – vedie chuť z predných 2/3 jazykavegetatívna – vazomotorická funkcia, trofická a sekretorická

VII. NERVUS FACIALIS – 3 vetvy (jadro v pons Varoli), zásobuje motorickými vláknami mimické svaly tváre, svaly ušnice, m. stylohyoideus, m. biventris mandibulae, m. stapedius, m. platysma- horná vetva – inervuje svalstvo čela a m. orbicularis oculi- dolná vetva – ostatné mimické svalstvo- n. intermedius – funkcia senzorická (chuťové vlákna, sekrétorické vlákna inervujú glandulae sublingualies a submandibularis, niektoré vlákna glandulae lacrimalis), senzitívna (inervačná zóna: bubienok, vonkajší zvukovod a časť ušnice), vegetatívnaVyšetrovanie n. intermediofacialis:- všímame si mimiku – funkciu mimických svalov v pokoji, v mimovoľnej inervácii a pri vôľovej inervácii – pacienta vyzveme aby: pokrčil čelo, zatvoril oči, vyceril zuby a zapískal- všímame si symetriu, vrásky, či zatvára oči rovnakou silou a či to zovretie neochabuje skôr na 1 strane – pasívne sa snažíme otvoriť oči chorého proti jeho úsiliu- všímame si nasolabiálne ryhy – či sú symetrické, či nie je vyhladená ryha a či sú súmerné v pokoji aj pri cerení zubov – či niektorý ústny kútik nezaostáva- všímame si frekvenciu žmurkania, či nie je spomalená a či je rovnako rýchla na obidvoch očiach

Periférna paréza n. facialis- porucha vzniká – infranukleárne, nukleárne poškodenie- mimické svalstvo postihnuté na strane lézie – ochrnuté mimické svalstvo – vrásky na čele sú na paretickej strane plytšie, nevie skrčiť čelo, nevie zatvoriť oko – lagopthalmus a pri pokuse zovrieť mihalnice sa bulbus otáča vertikálne – Bellov príznak – pri zatváraní očí nastáva synkinéza bulbu v zmysle rotácie nahor- pri korenálnom reflexe sa bulbus z tej istej príčiny otáča smerom nahor a nevzniká žmurknutie- nasopalpebrálny reflex je na strane poruchy znížený alebo vyhasnutý- nasolabiálna ryha je vyhladená, ústny kútik uložený nižšie, pri cerení zubov zaostáva- platysma sa rysuje menej- pacient nevie pískať- prítomné poruchy chuti, hyperakúsis – z poruchy funkcie svalu m. stapedius, porucha sekrécie sĺzCentrálna paréza n. facialis- porucha nad jadrom (dráhy vedené z obidvoch hemisfér)- porucha obmedzená iba na dolnú vetvu a na kontralaterálnej strane- horná vetva má supranukleárnu inerváciu z pyramídových dráh z obidvoch hemisfér- keď je porucha len v 1 hemisfére – prejaví sa len dolná vetva- porucha sa prejaví len znížením, zaostávaním druhostranného ústneho kútika a príznakom platyzmy – na strane platyzmy sa nesťahuje (pacient má viac ceriť dolné zuby – vyšetrenie platyzmy)- pacient vie zatvoriť oči – horná vetva nie je postihnutápríznak fajky – ak je pacient v bezvedomí, pri dýchaní vyfukuje vzduch prevažne cez postihnutú stranu

VIII. NERVUS STATOACUSTICUS – rovnovážny a sluchový nerv (senzorický)- má 2 časti: statický nerv – n. vestibularis, sluchový nerv – n. cochlearisfunkcie: regulácia svalového tonusu, udržovanie rovnováhy, koordinácia pohybov hlavy a očí - skúšame prikladaním hodiniek k uchu striedavo na obidve strany- oslabený sluch = nedoslýchavosť = hypacusis- úplné vymiznutie, strata sluchu = anacusis = hluchotasubjektívne príznaky: závraty, vegetatívne príznakyvegetatívne príznaky: subjektívne – nauzea, pocit búchania srdca, pocit chladu, objektívne – vracanie, zblednutie, sčervenanie, potenie, vegetatívny pokles krvného tlaku, poruchy dýchania, mydriáza zrenícObjektívne príznaky lézie vestibulárneho aparátu:1. vestibulárna ataxia – poruchy postoja a chôdze, v stoji titubácie (chorý padá vždy 1 smerom, titubácie a pády závisia od polohy hlavy, Rombergov príznak pozitívny, vestibulárna ataxia s malými obrannými reakciami)2. spontánne tonické odchýlky končatín – výchylka predpažených končatín v horizontálnej rovine na 1 stranu (Hautantova skúška - ak je statický nerv porušený, končatiny sa nakláňajú na 1 stranu, odchýlka smeruje na tú stranu vestibulárneho aparátu, ktorý má funkčnú prevahu)3. nystagmus – rytmický mimovôľový pohyb očných bulbov, rôznej formy, intenzity, trvania a frekvencie

IX. NERVUS GLOSSOPHARYNGICUS – jazykovohltanový nerv (zmiešaný – motorický, senzitívny, senzorický, vegetatívny) – chuťmotorické vlákna – inervujú svalstvo hltana - dysfágia – klinicky sa neprejaví, lebo je kompenzovaná n. X, XIsenzitívne vlákna – inervujú mäkké podnebie, epifaryng, tonzily, zadnú tretinu jazyka, stredné ucho – hypestézia až anestézia v príslušnej inervačnej oblastisenzorické vlákna – chuťové – hypoageúzia až ageúzia (porucha chuti) v zadnej tretine jazykavegetatívne (parasympatikové) vlákna – inervujú gl. parotisX. NERVUS VAGUS – (zmiešaný) pokles podnebného oblúka, reč dysfágia, dávivý reflex nevýbavný na strane lézie- pri postihnutí pozorujeme poklesnutie podnebného oblúka v pokoji na strane lézie- pri fonácii sa tento oblúk dvíha a uvula sa vychyluje na zdravú stranu- pacient má ťažkosti pri prehĺtaní – dysfágia a na strane lézie sa nedá vybaviť dávivý reflex – vzniká afónia = šeptavá reč- pri dráždení senzitívnych vlákien n. vagus napr. v pohrudnici, pobrušnici alebo žalúdku vzniká singultus = čkanie – klonický kŕč bránice- dráždením motorických vlákien n. vagus možno vyvolať kŕč hrtana = laryngospazmus a kŕč pažeráka = esophagospazmus a vrátnika = pylorospazmus

XI. NERVUS ACCESSORIUS – prídavný nerv (motorický) – ochrnutie SCM a horného trapézu – vyšetrujeme obe strany- zásobuje m. trapezius hornú časť a m. SCM- porucha vonkajšej vetvy sa prejaví ochrnutím kývača hlavy SCM a hornej časti m. trapezius – preto sa skúša ich reliéf na obidvoch stranách krku a ramienXII. NERVUS HYPOGLOSSUS – podjazykový nerv (motorický) – obrna polovice jazyka – vychýlenie na zdravú stranu- všímame si podnebný čapík – uvula palatina – či je v strede alebo sa odchyľuje na 1 stranu a všímame si jazyk v ústnej dutine, ktorý keď je vnútri, uchyľuje na zdravú stranu, pri vyplazení deviuje na postihnutú stranu- všímame si svalovinu jazyka – či nie je hypotrofická alebo atrofická, či tam nie sú fascikulácie- môže byť aj porucha prehĺtania – dysfágia – pacient má problém prehĺtať potravu, niekedy aj tekutú- možno tu vyšetriť dávivý reflex – dotkneme sa zadnej steny hltana- vyšetrujeme chuť

Motorické hlavové nervy- materskými bunkami sú motorické jadrá uložené v mozgovom kmeni – majú podobnú funkciu ako motorické bunky predných rohov miechy- vlákna pyramídovej dráhy vedú motorický vzruch z motorickej kôrovej oblasti tej istej a kontralaterálnej mozgovej hemisféry- dráždením vzniká spazmus v príslušnej inervačnej oblasti, ich poškodením vzniká obrna svalov, ktoré inervujúSenzitívne hlavové nervy- začínajú sa v receptoroch na periférii a cez mozgový kmeň a talamus sa dostávajú do mozgovej kôry tej istej i kontralaterálnej mozgovej hemisféry- dráždením vzniká paréza alebo bolesť – neuralgia, ich poškodením vznikajú hypestézie, anestézie v príslušnej inervačnej oblasti senzitívneho nervuSenzorické hlavové nervy- poškodením vzniká porucha príslušnej zmyslovej funkcie- porucha funkcie vzniká obyčajne pri poškodení jadra alebo nervu tej istej strany, na ktorej sa zistila porucha príslušnej funkcie