Európska únia znamená pre každého čosi iné. Pre mnohých ľudí je zárukou zachovania mieru na kontinente, ktorý bol počas predošlých päťdesiatich rokov poznačený nezdravým súperení a vnútorným napätím. Iní, naopak, poukazujú na jej nízku akcieschopnosť pri riešení medzinárodných konfliktov.

Myšlienka zjednotenej Európy je veľmi stará. Snaha vytvoriť inštitúciu vedúcu k užšiemu spojeniu medzi národmi Európy sa zrodila na ruinách druhej svetovej vojny. Prvotným cieľom bolo a je aj dnes zaistiť mier, prosperitu i novú budúcnosť pre kontinent, ktorého politické a ekonomické základy sú porušené.
Začiatočný impulz pre integračné procesy v Európe mal tzv. Marshallov plán oficiálne nazvaný Program európskej obnovy vyhlásený v roku 1947, ktorým sa USA zaviazala poskytnúť pomoc pri obnove Európskeho kontinentu, zdevastovaného 2. sv. vojnou. Pomohla to realizovať založená Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu, ktorá zabezpečovala plnenie Marshallovho plánu. Poskytnutie finančnej pomoci však bolo podmienené splnením americkej požiadavky, aby Európske štáty v ekonomickej oblasti spolupracovali. Na tento podnet vznikla v roku 1949 Rada Európy. Nemenej dôležitou udalosťou bol vznik Severoatlantickej aliancie NATO v tom istom roku, orientovanej naspoločný postup krajín vo vojnovej oblasti. Predchodcom dnešnej Európskej únie bolo Európske spločenstvo pre uhlie a oceľ ESUO- svoju činnosť začalo v roku 1951 na základe tzv. Parížskej zmluvy. Toto spoločenstvo označujeme aj pojmom Montánna únia montánne výrobky: uhli, oceľ, železná ruda, železný šrot a koks. Zakladajúcimi členmi sa stalo 6 štátov: NEMECKÁ SPLKOVÁ REPUBLIKA, FRANCÚZSKO, TALIANSKO, BELGICKO, LUXEMBURSKO, HOLANDSKO. Tieto krajiny položili základy európskeho integračného procesu. Táto šestica štátov podpísala zakladajúce zmluvy  známe ako Rímske zmluvy a v marci roku 1957 tak založili Európske spoločenstvo pre atómovú energiu EURATOM a Európske hospodárske spoločenstvo EHS. Tieto tri spoločenstvá dnes tvoria jadro EÚ.
Na Haagskom samite v roku 1969 sa zástupcovia štátov a vlád šiestich zakladajúcich krajín pokúsili upevniť svoje vzájomné väzby založením Hospodárskej a menovej únie. Približne v tom čase sa začal používať pojem Európska únia.