Automobilizmus

Prvé vozidlá:
Prvé vozidlá, ktoré sa pohybovali bez koní, boli poháňané parou. Roku 1769 zostrojil francúzsky vojak Nicolas Cugnot parný voz na ťahanie kanóna (Cabriot). Pohyboval sa rýchlosťou 5 km/h a každých 10 minút musel zastaviť, aby sa vyrobila nová para. Veľký medený kotol vpredu vyrábal paru pre dva piesty na prednom kolese. Pri svojej prvej jazde sa však vozidlo rozbilo, keď narazilo do steny.
V Anglicku Richard Trevithick staval skúšobné cestné vozidlá. Už začiatkom štyridsiatych rokov minulého storočia pravidelne premávali parné dostavníky na linkách z Londýna a do Londýna. Boli však nemotorné, komplikované a poškodzovali cesty. Roku 1859 Belgičan Etienne Lenoir zdokonalil nový, ľahší typ motora. Palivo - uhoľný plyn - sa spaľovalo vo valci, namiesto spaľovania uhlia mimo parného kotla. Tento proces sa nazýva vnútorné spaľovanie. Neskôr vynašiel Nicholas Otto štvortaktný cyklus, čím umožnil vznik výkonnejších motorov. Vtedy sa už v Spojených štátoch amerických vyrábal benzín, palivo oveľa vhodnejšie na použitie ako uhoľný plyn. Po tom, ako sa začali konštruovať vozidlá, ktoré v sebe spájali novú technológiu so správnym palivom - benzínom, už nič nebránilo prudkému rozmachu motorových vozidiel.

Roku 1874 sa vo Viedni objavilo vozidlo, ktoré malo štvortaktový motor a štyri kolesá, preto je niekedy nazývané prvým autom. Jazdilo však na uhoľný plyn, nie na benzín, preto sa z neho nikdy nemohlo stať dobre fungujúce vozidlo. Miestni ľudia sa sťažovali na hluk, ktorý spôsoboval primitívny motor a kovové obruče kolies, a jeho konštruktér Siegfried Marcus sa nakoniec projektu vzdal.
V 80. rokoch 19. storočia skonštruovali Karl Benz a Gottlieb Daimler nezávisle od seba benzínový motor. Roku 1885 vyrobil Karl Benz krehké trojkolesové vozidlo, prvý osobný automobil, ktorý sa verejne predával zákazníkom - Motorwagen. Na rozdiel od iných prvých "áut" to nebol iba upravený konský koč; Benzov automobil bol od základu konštruovaný ako motorové vozidlo a mal oceľový podvozok.
V 90. rokoch 19. storočia zostrojili Francúzi René Panhard a Emile Levassor prvý osobný automobil s motorom vpredu (takto umiestnený motor má väčšina áut i dnes).

Autá pre každého:
Prvé autá sa vyrábali ručne a boli také drahé, že si ich mohli dovoliť iba bohatí ľudia. Roku 1902 mladý mechanik zo Spojených štátov amerických založil automobilovú spoločnosť, ktorá niesla jeho meno - Ford.

Toto meno sa stalo jedným z najznámejších na svete a
Model T najslávnejším Fordovým autom. Henry Ford chcel skonštruovať auto natoľko cenovo prístupné, aby si ho mohla kúpiť každá rodina. Roku 1908 vynašiel systém montážnej linky, ktorý umožnil zostavovať viacero áut súčasne. Týmto spôsobom mohol Ford vyrábať autá lacnejšie ako ktokoľvek iný. Na rozdiel od svojich konkurentov ponúkal len jeden model, čím udržiaval jeho nízku cenu. Model T sa začal roku 1909 predávať za 850 dolárov, ale o sedem rokov neskôr jeho cena klesla na 260 dolárov! V priebehu niekoľkých rokov Ford zdvojnásobil počet áut v Spojených štátoch amerických. Továrne vo Veľkej Británii, Nemecku, Austrálii tiež vyrábali Model T alebo "Tin Lizzie" (Plechová Líza), ako sa ľudovo hovorilo tomuto autu. Do roku 1927, keď sa Model T prestal vyrábať, bolo vyrobených 15 miliónov kusov (najúspešnejšie auto všetkých čias je VW-Beetle - 20 miliónov kusov do roku 1983). Spôsob montážnej linky:
Vo Fordovej továrni Highland Park v Detroite sa montážna linka nikdy nezastavovala. Karosérie sa skladali hore a holé podvozky, zložené z dvoch rovných nosníkov, sa pohybovali dolu. Záves kolies bol veľmi jednoduchý, používali sa len dve listové perá, ktoré sa pripevňovali po bokoch nad každú nápravu. Stúpačky a blatníky sa pripevňovali skrutkami priamo na podvozok. Montáž jedného auta trvala hodinu a pol a nový Model T vychádzal z továrne každých štyridsať sekúnd.

Vývoj automobilu:
Obdobie medzi rokmi 1925 a 1942 býva označované ako epocha klasických áut. V týchto rokoch vznikali luxusné, ťažké a rýchle autá, ako už nikdy potom. Značky ako Rolls-Royce, Bugatti, Delage, Talbot, Voisin, Duesenberg, Mercedes-Benz, Maybach, Horch a Isotta-Fraschini znamenali luxusnú jazdu autom. Renesancia tohoto obdobia sa už po 2. svetovej vojne neobjavila. V Európe sa myslelo na najväčšiu možnú hospodárnosť. Palivá boli drahé a úzke cesty neumožňovali prevádzku "cestných krížnikov". Ľudové auto predstavuje asi najlepší príklad typu auta v povojnovom období.
V USA prebiehal vývoj opačne. Autá boli stále väčšie a väčšie, zostali ale osobnými autami. Až pribúdajúcim ucpávaním miest autami sa Američania vrátili k menším autám. Vznikli takzvané "compact cars" a nemecký Volkswagen zažil svoj najväčší exportboom. Od roku 1960 do roku 1968 bolo vyvezených 3,04 milióna áut.
Roku 1987 sa na svete nachádzalo asi 397 miliónov osobných áut a asi 120 miliónov nákladných áut.

Na prvom mieste vo výrobe automobilov bolo roku 1987 Japonsko s 12,2 miliónmi automobilov, nasledované USA s 10,9 miliónmi automobilov, Nemeckom so 4,63 miliónmi automobilov a Francúzskom s 3,49 miliónmi automobilov.

Nákladné auto:
Nákladné auto sa prvýkrát objavilo v Nemecku roku 1886 poháňané spaľovacím motorom. Zatiaľ čo väčšina nákladných áut bola poháňaná spaľovacím motorom, niektoré boli poháňané parou. Tieto nákladné autá na uhoľný plyn sa vyrábali do 30. rokov. Autá s naftovým motorom s ich vyššou účinnosťou, všestrannosťou, úspornosťou a dlhou životnosťou boli zavedené Karlom Benzom v roku 1924. Začali prevládať v sektore úžitkových vozidiel od konca 2. svetovej vojny až po dnešok. Dvadsiate roky priniesli aj viac úžitkové šesťkolesové autá spolu s ťahačmi, ku ktorým bol flexibilne pripojený príves. Počas 2. svetovej vojny sa na ťažkom teréne veľmi účinne uplatňovali americké nákladné autá s pohonom štyroch kolies. Po vojne sa v súvislosti s prepravou stále väčšieho množstva tovarov po ceste namiesto po železnici dosť podstatne začal meniť dizajn nákladných áut. Začiatkom 50. rokov sa v USA objavili ťahače s predným náhonom a s výklopnou kabínou, ktoré sa čoskoro rozšírili po celom svete. V roku 1954 vyrobila švédska firma Volvo turbo verziu naftového motora, ktorá zvýšila jeho výkon o 50%.

Autobusy:
Prvé autobusy sa volali omnibusy (z latinského omnes, čo znamená všetci). Je to výstižný názov, pretože autobusy boli prvým typom mestského verejného dopravného prostriedku a ešte i dnes patria k najlacnejším. Prvé autobusy sa objavili začiatkom 19. storočia, v období prudkého rozvoja miest, ktorý vyvolala priemyselná revolúcia. Dnes sa používajú autobusy v mestách i na dedinách po celom svete. Väčšina veľkomestských autobusov premáva v pomerne krátkych intervaloch na pravidelných linkách rozvetvenej siete s množstvom presne určených zastávok. Okrem mestskej dopravy zabezpečujú autobusy aj spojenie medzi mestami a okolitými dedinami. Diaľkové autobusy križujú celé krajiny, ba jazdia aj na medzinárodných linkách. Tieto autobusy sú skonštruované a vybavené tak, aby poskytovali cestujúcim čo najväčšie pohodlie.

Budúcnosť:
Len málo vynálezov malo taký obrovský vplyv na náš život ako motorové vozidlo. Kým na jednej strane nám auto poskytlo možnosť cestovať kamkoľvek, kedykoľvek sa nám zachce, na druhej strane spôsobuje automobilizmus vážne celosvetové problémy. Všade okolo nás vidíme obrovské dopravné zápchy, ktoré nás oberajú o čas. Pri nehodách na cestách každý rok zahynú a zrania sa milióny ľudí. Znečisťovanie ovzdušia výfukovými plynmi čiastočne zapríčiňuje problémy životného prostredia, ako sú kyslý dážď a "skleníkový efekt" - otepľovanie zemskej atmosféry.

Jedným z riešení problémov spojených s dopravnými zápchami je širšie využívanie verejnej dopravy. Aby sme ochránili životné prostredie, treba vyrábať autá z recyklovaných materiálov, ktoré majú nižšiu spotrebu benzínu alebo používajú alternatívne zdroje energie, ako je elektrická a solárna energia.