Preteky medzi Východom a Západom, ale najmä medzi dvoma veľmocami, sa uskutočňovali nielen politicky, ekonomicky, ideologicky a vojensky, ale aj vedecky. Hlavnou časťou vedeckého výskumu boli aj cesty do vesmíru.

Prvé úspechy:

1. Sovietsky zväz:
· Prvým úspechom bolo 4. októbra 1957 vypustenie umelej družice Sputnik 1. V preklade znamená Sputnik 1 "cestujúci spoločník Zeme". Jeho dĺžka bola 56 cm, vážil 83 kg, Zem obletel za 92,6 minúty a vysielal informácie o zemskej atmosfére pomocou štyroch veľkých antén. Po 57 dňoch pobytu vo vesmíre vstúpil do atmosféry a zhorel.
· Ďalším úspechom Sovietskeho zväzu bol prvý živočích vo vesmíre. Týmto živočíchom bol pes Laika. Mal za úlohu overiť, či môže živý organizmus prežiť vo vesmíre. Laika bola dopravená do vesmíru v Sputniku 2. Laika cestovala v malom priestore, kde bol atmosferický tlak a bola pripojená na prístroje, ktoré posielali údaje na Zem. Sputnik 2 bol ťažší ako všetky dovtedy plánované americké satelity.
· 19.8.1960 boli do vesmíru pomocou Sputniku 5 dopravené ďalšie dva psy. Po 17 obehoch okolo Zeme sa Bjelka a Strelka úspešne vrátili naspäť na Zem, čím pripravili cestu do vesmíru prvému človeku.
· 12.4.1961 vyštartoval prvý človek, kozmonaut Jurij Gagarin, na palube Vostoku 1 do vesmíru. Za 108 minút obletel Zem a bezpečne pristál neďaleko dediny Smelovka. · 16.-19. júna 1963 obletela Valentina Tereškovova 48 krát vo Vostoku 6 Zem a stala sa prvou ženou vo vesmíre.
· 2. januára 1959 Luna 1 prekonala zemskú príťažlivosť, 13. septembra Luna 2 dosiahla Mesiac, 6. októbra Luna 3 odfotografovala jeho odvrátenú stranu.
· 31. januára 1966 vypustil ZSSR sondu, ktorá ako prvá pristála na Mesiaci bez toho, aby sa roztrieštila.

2. USA:
· 31. januára 1958 vypustili USA svoju prvú umelú družicu Explorer 1. Vážila 14 kg a jej dĺžka bola 203 cm. Vysielala 112 dní informácie o mikrometeoritoch a vesmírnom žiarení.
· USA vyslali k Mesiacu niekoľko sond, ktorých úlohou bolo prenášať obrázky povrchu Mesiaca. Prvé misie boli však neúspešné a až Rangeru 7 sa podarilo ako prvej americkej sonde poslať obrázky o povrchu Mesiaca. Poslala 4316 obrázkov pred tým, ako sa roztrieštila o povrch Mesiaca.
· 30.5.1966 pristála prvá americká sonda na Mesiaci bez toho, aby sa roztrieštila.
· 16. júla 1969 odštartovalo z mysu Canaveral na Floride Apollo 11. Na palube boli Neil Armstrong, Edwin Aldrin a Michael Collins. 19. júla sa Apollo dostalo na obežnú dráhu okolo Mesiaca.