Na ďalší deň sa pristávací modul Eagle s Armstrongom a Aldrinom na palube oddelil od zvyšku vesmírneho komplexu - Columbie. Pristávací manéver sťažovali kamenné kvádre, a pritom raketového paliva ostávalo iba na minútu. Napriek tomu o 21.h 17.min po prvýkrát pristál na Mesiaci objekt s ľudskou posádkou. Astronauti požiadali, aby im odpustili stanovené štyri hodiny spánku. Pri televízoroch ich sledovalo pol miliardy pozemšťanov. Iróniou osudu Collins musel zostať na obežnej dráhe v Apolle. Armstrong a Aldrin zbierali dve a pol hodiny vzorky mesačného povrchu, fotografovali, inštalovali seizmograf, reflektor slúžiaci na odraz laserových signálov na Zem a špeciálnu alumíniovú fóliu na zachytávanie častíc solárnych vetrov. Podľa symbolickej zvyklosti vztýčili americkú vlajku, odhalili pamätnú dosku oznamujúcu, že prišli s mierovými úmyslami a v mene celého ľudstva, a v pozore si vypočuli prezidenta Richarda Nixona. Potom sa vrátili na palubu Eaglu a stanovených osem hodín odpočívali. O 18.h 54. min horná časť pristávacieho modulu, zbavená všetkej nepotrebnej záťaže, odštartovala. Po spojení s Columbiou, ktorej motory boli uvedené do chodu na veľký návrat, ostala vo vesmíre. 24. júla, po 8 dňoch, 3 hodinách a 17 minútach od štartu Apollo 11 pristálo v Tichom oceáne. Astronautom ostávalo vydržať ešte 21 dní karantény, aby sa vedci ubezpečili, že nepriniesli nijaké mesačné mikroorganizmy.

Význam vesmírnych pretekov:

Vesmírne preteky mali ukázať, ktorá krajina je vyspelejšia, pokrokovejšia a ktorej politický systém je lepší. Prvé úspechy boli na strane Sovietskeho zväzu, ktorý vyslal prvý satelit, prvého živočícha a prvého človeka do vesmíru. USA sa snažili niekoľkonásobne vyššiu váhu Sputniku 2 (Sputnik 2 - 0,5 t, Explorer 1 - 14 kg) vykompenzovať počtom satelitov vo vesmíre (po vypustení Sputniku 6 mali USA 19 satelitov). V roku 1961 oznámil prezident J. F. Kennedy cieľ vyslať prvého človeka na Mesiac do konca desaťročia. Programy Mercury, Gemini a Apollo boli zrýchlené z dôvodu získavania prevahy vo vesmíre nad ZSSR. V roku 1969, po pristátí Apolla 11 na Mesiaci, sa skončili vesmírne preteky. Dnes finančné a politické dôvody drasticky zmenili svetové vesmírne programy, ktoré sú donútené spolupracovať viac spolu, aby vôbec prežili. Sovietsky zväz sa rozpadol a v jeho štátoch prebiehajú hlavne individuálne programy, čo ešte viac oslabilo výskum vesmíru. V roku 1989 dal prezident Bush Amerike nový cieľ, a to vysadiť prvého človeka na Mars do roku 2019 (50. výročia pristátia človeka na Mesiaci).