Rozmýšľali ste niekedy nad tým, aké je to nepočuť? Možno ste videli na ulici či v autobuse nepočujúcich ľudí rozprávať sa v posunkovom jazyku. A keď ste prišli domov zakryli ste si uši dlaňou a chvíľu ste si predstavovali to absolútne ticho. Možno ste počujúci rodič, ktorému sa narodilo nedoslýchavé alebo nepočujúce dieťa a často ste sa snažili vcítiť sa do jeho kože a pochopiť, aké je to počuť zle alebo nepočuť nič. Možno máte nepočujúceho kolegu vo firme či kamaráta z ulice a občas rozmýšľate, že by ste sa s ním okrem kývnutia na pozdrav chceli porozprávať ale neviete ako, keď vás nepočuje. Možno ste špeciálny pedagóg, ktorý sa venuje nepočujúcim deťom alebo študent špeciálnej pedagogiky – surdopédie. Ak ste sa našli v niektorej z týchto uvedených situácií a chcete sa dozvedieť viac o tom, aké je to nepočuť, chcete si vedieť predstaviť životný štýl, pocity a zážitky človeka žijúceho vo svete bez zvukov a chcete pomôcť pri komunikácii s ním - odporúčam vám prečítať si práve túto knihu.

Kniha vám pomôže dobre pochopiť problematiku hluchoty o to viac, pretože sama autorka je nepočujúca, ktorá stratila sluch v období svojho detstva. Kniha je určená ako doplnkové čítanie pre študentov špeciálnej pedagogiky a špeciálnych pedagógov. Je doprevádzaná jednoduchými čierno-bielymi ilustráciami, ktoré viac než výstižne ilustrujú obsah textu a sú často s humorným podtónom. Každá kapitola má na konci zhrnutie, t.j., jej obsah je zhrnutý do niekoľkých základných bodov písaných kurzívou. Na konci knihy nájdete aj zoznam použitej literatúry. Kniha je rozdelená do troch častí: Ak má človek dobre pochopiť problematiku hluchoty, musí mať aspoň základné znalosti o sluchových vadách.

Preto v 1. časti KAŽDÉ UCHO POČUJE INAK sú informácie o týchto vadách a o sluchu všeobecne. Vedeli ste, že aj nepočujúcemu môže “zvoniť” v ušiach? Ide o chorobu zvanú tinnitus aurium - ušné šelesty. Dočítate sa, aké sú to zvuky a ako ovplyvňujú každodenný život človeka, ktorý nimi trpí. Veľa ľudí si myslí, že na nedoslýchavého človeka treba kričať aby počul. Ako to vlastne je s nedoslýchavosťou, ako počuje nedoslýchavý človek, a ako treba s ním správne komunikovať, sa tiež dozviete v tejto časti. Mnohí ľudia hovoria o nepočujúcich, že sú hluchonemí. Z osobnej skúsenosti viem, že nepočujúci toto pomenovanie neznášajú. Mne sa preto páčilo jednoduché vysvetlenie, prečo hovoriť o nepočujúcom človeku, že je hluchonemý, je dnes prežitok. Jeho hlasový orgán je v poriadku, nie je teda nemý. Ak nepočujúci človek nerozpráva, je to iba dôsledok toho, že v určitom období svojho detstva ľudskú reč nepočul a nemohol ju napodobniť. Tak je to teda s nemotou ľudí, ktorí sa narodili nepočujúci alebo stratili sluch v ranom období detstva pred nadobudnutím hovorenej reči. Nájdete tu informácie o tom, ako sa nepočujúce deti učia “hovoriť” a aká je to tvrdá drina ak nepočujete druhých ani sám seba. V inej situácii sa nachádzajú tí ľudia, ktorí sa narodili počujúci a ohluchli neskôr. Majú iné, ale rovnako závažné problémy v živote.

Človek, ktorý stratil sluch v období, keď bolo rozvíjanie jeho osobnosti už dokončené, normálne rozpráva a zostáva po psychickej stránke “počujúci”. Od počujúcich ľudí sa však odrazu líši natoľko, že nemôže žiť naďalej rovnakým spôsobom života a dorozumievať sa ako oni. Nepočuje. Už poznal cenu sluchu a nezávislosť na pomoci iných, zvykol si žiť vo svete zvukov. Po ohluchnutí všetko stráca. Ak vás zaujímajú ďalšie informácie o tejto problematike, dočítate sa ich v tejto časti knihy. Veľmi zaujímavé sú kapitoly o posunkovom jazyku. Je to vizuálne – pohybový dorozumievací prostriedok nepočujúcich ľudí – posunkový jazyk. Gramaticky nie je odvodený zo žiadneho hovoreného jazyka a po tejto stránke sa od zvukových jazykov veľmi líši.

Posunkový jazyk nie je univerzálny. V rôznych krajinách sú rôzne posunkové jazyky. Znaková zásoba sa môže v rôznych lokalitách jednej a tej istej krajiny líšiť. Ak vás zaujíma, ako je možné, že napriek rôznorodosti znakov sa nepočujúci zo všetkých