Púšte

Viac ako tretina súše sveta je pre život je taká nehostinná, že ju možno nazvať púšťou alebo polopúšťou. Niektoré púšte, napríklad veľká Sahara, patria medzi najhorúcejšie miesta na svete, kde páliace slnko deň čo deň vytrvale praží. Iné sú nesmierne studené: v púšti Gobi teploty v zime klesajú pod –20 °C. No všetky púšte sú suché, hoci nie vždy preto, lebo tam málo prší – púšť sa definuje ako oblasť, kde sa vyparí viac vody, než spadne v podobe dažďa. A bez vody je prežitie v púšti veľmi ťažké pre všetky formy života.

Veľmi málo púští je však celkom pustých. Takmer všade sa životu podarilo preniknúť, rastliny a živočíchy sa svojsky prispôsobili drsným podmienkam a púšte sú prekvapujúco živé a pestré biómy.

Púšťové obdobia

V arabských púšťach sú pomerne malé sezónne teplotné výkyvy, zatiaľ čo vnútrozemské kontinentálne púšte vo väčších nadmorských výškach môžu byť nesmierne studené aj horúce. Mnohé z najväčších, najsuchších púští sveta ležia v subtropickom pásme pozdĺž pásov s vysokým tlakom na severnej i južnej strane rovníka, kde vzduch je takmer vždy nehybný a čistý. Púšte Namib a Kalahari v Afrike, Arabská púšť, Veľká Viktóriina púšť v Austrálii a západné príbežné púšte v Amerike sa všetky nachádzajú v tomto pásme. Platí to aj o Sahare, najväčšej púšti na svete, ktorú tvorí 9 miliónov kilometrov štvorcových pustých skál, piesku a hôr. V týchto púšťach je cez deň takmer stále veľmi horúco a malé množstvo dažďa, ktorý spadne, sa takmer okamžite vyparí. Letné teploty v Sudánskej púšti môžu vystúpiť nad 50 °C, zatiaľ čo priemerné ročné teploty v Dallole v Etiópii dosahujú 34,4 °C. No v noci sa môže prekvapujúco ochladiť, pretože teplo uniká vplyvom jasnej oblohy.

Púšte sa vyskytujú aj hlboko v srdci kontinentov, tak ďaleko od mora, že vlhké vetry sa tam nikdy nedostanú – napríklad v Gobi a Tibetská púšť severne od Himalájí. Iné, napríklad severoamerické púšte východne od Sierry Nevady, sa nachádzajú na záveternej strane hôr, pričom všetka vlaha, ktorú privejú vetry, spadne ako dážď na náveternej strane. Niektoré z týchto púští môžu byť mimoriadne horúce. No tie, ktoré sú vo veľkých nadmorských výškach, napríklad Gobi, bývajú často dosť studené. V zime teploty na Gobi klesajú aj na –20 °C. Niektorí vedci označujú za púšte aj polárne oblasti, pretože tu je veda viazaná ako ľad, takže rastliny a iné organizmy vlastne trpia suchom.

V teplých púšťach ročný úhrn zrážok dosahuje menej ako 120 mm a väčšina z nich sa vyparí. V niektorých púšťach uplynú celé roky bez kvapky dažďa: keď potom nakoniec zaprší, voda v prúdoch steká po spečenej zemi a niekedy náhle zaplaví staré korytá riek alebo vádí, ktoré sú suché neraz aj niekoľko rokov. Pri takom malom množstve vody neprekvapuje, že na niektorých púšťach nie je nijaké rastlinstvo. Väčšina púští má však aspoň riedky rastlinný pokryv. V púšti je chudobná pôda, no niektorým odolným trávam, kaktusom, tŕňovitým krovinám a iným ostnatým krom sa podarí zakoreniť v piesku a na okrajoch púšte prežívajú uzlovité a rozkonárené dreviny. Pozdĺž starých korýt môžu rásť vysoké trávy, akácie a izolované stromy, napríklad baobaby, ktoré si skladujú vodu v hľuznatých kmeňov. Hrabovec, škumpa a Cercidium torreyanum rastú pri korytách občasných tokov – nie pre vodu, ale pretože ich semená musí pred vyklíčením obrúsiť a otĺcť rozvírený piesok v náhlych záplavách.
Vododržné rastliny

Púšťové rastliny sa adaptovali tak, aby straty vody boli minimálne. Väčšinou majú tenké pevné listy s prieduchmi /dýchacími pórmi/ , ktoré sa otvárajú iba počas chladnej noci. Niektoré púšťové trávy majú zložené listy s prieduchmi vo vnútri. Kaktusy nemajú ani listy, ani konáre a vodu skladujú v pevných dužinatých stonkách. Púšťové rastliny zvyčajne majú dlhé rozvetvené koreňové systémy, ktorými si načerpávajú vodu z veľkej plochy: niektoré, napríklad tamariška, majú hlavné korene, ktoré siahajú do hĺbky, aby sa dostali k podzemnej vode. Iné, napríklad Larrea, ich majú tesne pod zemou, aby zužitkovali každú spŕšku dažďa. Niektoré púšťové rastliny sú efemérne, ožívajú iba počas dažďového obdobia, no inak zostávajú vo vegetačnom pokoji v podobe plodu alebo semena.

V severoamerických púšťach sú dve obdobia dažďov, jedno v zime a jedno v lete: po každom kvitnú rôzne druhy. Severoamerická Larrea tridentata je opadavá a lístky rozvíja iba počas zimných dažďov. Púšť je v podstate holá a vrstva pôdy je tenká, prípadne ani neexistuje. Na niekoľkých miestach sa nakopili suché listy a konáriky, ktoré tam navial vietor, ale vo vlhkejších oblastiach nie je hrubá vrstva organického odpadu bežná. Huby a aktinomycéty sú jediné pôdne organizmy, ktorých je hojné množstvo, no ich aktivita sa obmedzuje na krátke dažďové obdobia. Na rozklad rastlinnej hmoty vplývajú najmä termity, ktoré si miestami stavajú výrazné termitiská. Rastlinstvo sa preto musí spoliehať väčšmi na vlastné zdroje živín a púšťové rastliny si uchovávajú prvky ako dusík, fosfor a draslík v stonkách a koreňoch. Keď tieto časti opadávajú, nahromadia sa pod rastlinou, ktorá si takto vytvára vlastný ostrovček úrodnosti.

Púšťové živočíchy

Púšte sú drsným prostredím pre život zvierat. Je tam málo potravy, nedostatok vody a niet ani úkrytu pred pražiacim slnkom /a studenými nocami/, takže púšťové živočíchy sa špeciálne prispôsobili na prekonávanie týchto problémov. Veľa z nich sa vyrovnáva so žiarou slnka zahrabávaním sa pod zem. Teplotný rozdiel medzi rozpáleným povrchom a dokonca aj plytkým brlohom môže byť prekvapujúco veľký. Niektoré cicavce, napríklad holé slepice, žijú pod zemou stále: iné, napríklad severoafrický fenek, odpočívajú cez deň v brlohoch a na lov vychádzajú iba v noci. Hlodavce ako severoamerické myšovky kengurovité, severoafrické tarbíky a americké sysle sú aktívne zväčša za úsvitu alebo súmraku, no uprostred dňa, keď slnko najväčšmi páli, ukrývajú sa pod zemou. Hmyz, škorpióny a pavúky, ako aj hady a jašterice, najmä gekóny a scinky, sa na život v púšti adaptujú pozoruhodne dobre, no aj ony sa pred slnkom ukrývajú v brlohoch alebo pod skalami. Jašterice počas páľavy dňa odpočívajú v skalných trhlinách, loviť a vyhrievať sa na slnku vychádzajú iba za súmraku. Púšťové živočíchy sa vyrovnávajú s nedostatkom vody rôznymi spôsobmi, napríklad tak, že sa nepotia tvoria veľmi koncentrovaný moč. Dlhorožec, veľká saharská antilopa, získava všetku vodu z potravy, takže vôbec nepotrebujú piť. To isté platí aj o myšovke, ktorá si takisto uchováva vodu požieraním vlastných exkrementov. Moloch tŕnitý, ostnatá austrálska jašterica, nasáva vodu z vlhkého piesku pomocou špeciálnych šupín. Ťavy si regulujú telesnú teplotu, aby si uchovali zásoby vody.