Viac ako tretina súše sveta je pre život je taká nehostinná, že ju možno nazvať púšťou alebo polopúšťou. Niektoré púšte, napríklad veľká Sahara, patria medzi najhorúcejšie miesta na svete, kde páliace slnko deň čo deň vytrvale praží. Iné sú nesmierne studené: v púšti Gobi teploty v zime klesajú pod –20 °C. No všetky púšte sú suché, hoci nie vždy preto, lebo tam málo prší – púšť sa definuje ako oblasť, kde sa vyparí viac vody, než spadne v podobe dažďa. A bez vody je prežitie v púšti veľmi ťažké pre všetky formy života.
Veľmi málo púští je však celkom pustých. Takmer všade sa životu podarilo preniknúť, rastliny a živočíchy sa svojsky prispôsobili drsným podmienkam a púšte sú prekvapujúco živé a pestré biómy.
Púšťové obdobia
V arabských púšťach sú pomerne malé sezónne teplotné výkyvy, zatiaľ čo vnútrozemské kontinentálne púšte vo väčších nadmorských výškach môžu byť nesmierne studené aj horúce. Mnohé z najväčších, najsuchších púští sveta ležia v subtropickom pásme pozdĺž pásov s vysokým tlakom na severnej i južnej strane rovníka, kde vzduch je takmer vždy nehybný a čistý. Púšte Namib a Kalahari v Afrike, Arabská púšť, Veľká Viktóriina púšť v Austrálii a západné príbežné púšte v Amerike sa všetky nachádzajú v tomto pásme. Platí to aj o Sahare, najväčšej púšti na svete, ktorú tvorí 9 miliónov kilometrov štvorcových pustých skál, piesku a hôr. V týchto púšťach je cez deň takmer stále veľmi horúco a malé množstvo dažďa, ktorý spadne, sa takmer okamžite vyparí. Letné teploty v Sudánskej púšti môžu vystúpiť nad 50 °C, zatiaľ čo priemerné ročné teploty v Dallole v Etiópii dosahujú 34,4 °C. No v noci sa môže prekvapujúco ochladiť, pretože teplo uniká vplyvom jasnej oblohy.
Púšte sa vyskytujú aj hlboko v srdci kontinentov, tak ďaleko od mora, že vlhké vetry sa tam nikdy nedostanú – napríklad v Gobi a Tibetská púšť severne od Himalájí. Iné, napríklad severoamerické púšte východne od Sierry Nevady, sa nachádzajú na záveternej strane hôr, pričom všetka vlaha, ktorú privejú vetry, spadne ako dážď na náveternej strane. Niektoré z týchto púští môžu byť mimoriadne horúce. No tie, ktoré sú vo veľkých nadmorských výškach, napríklad Gobi, bývajú často dosť studené. V zime teploty na Gobi klesajú aj na –20 °C. Niektorí vedci označujú za púšte aj polárne oblasti, pretože tu je veda viazaná ako ľad, takže rastliny a iné organizmy vlastne trpia suchom.
V teplých púšťach ročný úhrn zrážok dosahuje menej ako 120 mm a väčšina z nich sa vyparí. V niektorých púšťach uplynú celé roky bez kvapky dažďa: keď potom nakoniec zaprší, voda v prúdoch steká po spečenej zemi a niekedy náhle zaplaví staré korytá riek alebo vádí, ktoré sú suché neraz aj niekoľko rokov. Pri takom malom množstve vody neprekvapuje, že na niektorých púšťach nie je nijaké rastlinstvo. Väčšina púští má však aspoň riedky rastlinný pokryv. V púšti je chudobná pôda, no niektorým odolným trávam, kaktusom, tŕňovitým krovinám a iným ostnatým krom sa podarí zakoreniť v piesku a na okrajoch púšte prežívajú uzlovité a rozkonárené dreviny. Pozdĺž starých korýt môžu rásť vysoké trávy, akácie a izolované stromy, napríklad baobaby, ktoré si skladujú vodu v hľuznatých kmeňov. Hrabovec, škumpa a Cercidium torreyanum rastú pri korytách občasných tokov – nie pre vodu, ale pretože ich semená musí pred vyklíčením obrúsiť a otĺcť rozvírený piesok v náhlych záplavách.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Púšte
Dátum pridania: | 08.07.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | poliakm | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 351 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 3.6 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 6m 0s |
Pomalé čítanie: | 9m 0s |