„Vitajte, v jeho mene cisárskej výsosti, cisára Haile Selassieho I., Jaha Rastafariho, Pána Pánov, Kráľa Kráľov, 225., následníka trónu Šalamúna, víťazného Leva Judejského!“ Touto vetou zdravil Bob Marley v 70. rokoch návštevníkov svojich koncertov. Ale čo nám tento pozdrav vlastne hovorí?
Aby sme si mohli odpovedať na túto otázku, je treba vrátiť sa o niekoľko desaťročí späť. Vlastne všetko začalo už pred necelými 500 rokmi otrokárstvom. Černosi boli masovo vyvážaní na prácu v európskych kolóniách zvlášť v Amerike a Karibiku. Po zrušení otroctva , v 19. storočí, pre nich nastala len taká zmena, že boli oficiálne slobodní a v niektorých humánne založených oblastiach mohli žiť na podobnej úrovni ako bieli.
Väčšina čiernej populácie, zväčša strednej Ameriky a práve Karibiku, však bola odsunutá do vrstvy chudoby. Tu žili černosi v sociálnom a kultúrnom útlaku, kde im bol biely človek dávaný za príklad ako jediná dokonalá bytosť. Hrdosť a sebavedomie čierneho človeka boli systematicky potlačené. Najhoršou formou tohto všestranného útlaku bol juhoafrický Apartheid, ktorý skončil až v 90. rokoch návratom Nelsona R. Mandely.
Ale vráťme sa do Karibiku, kde všetko začína pročernošským nacionalistom menom Marcus Mosiah Garvey(nar.1887). Svoju verejnú činnosť zameral na svoj veľký sen- návrat černochov z celého sveta do Afriky, kde by opäť získali svoju hodnotu, ktorá im bola násilne odobratá bielym mužom. Garvey najprv študoval otázky týkajúce sa dopadu otrokárstva a kolonializmu na čiernu populáciu, 2 roky cestoval po karibských a amerických územiach, kde tento problém sledoval a v roku 1914 založil doma na Jamajke prvú pročernošskú organizáciu-„Asociáciu pre všeobecný pokrok a zachovanie dedičstva čiernej rasy“(UNIA). Nasledovalo ju niekoľko ďalších organizácií. Jeho práca však bola veľmi komplikovaná, pretože spočiatku narážal aj na odpor černochov, ktorým sa podarilo dostať medzi stredné vrstvy a začali sami seba považovať za “belších“. Slovo „černoch bolo i pre ne výrazom pohŕdania. V jednej z kázní predniesol legendárne proroctvo: “S nádejou hľaďte na Afriku, kde bude korunovaný čierny kráľ a ten sa stane našim vykupiteľom“. Rekcie na toto vyhlásenie boli rôzne- od nadšenia až po výsmech.
V roku 1930 však bol v Etiópii dosadený a Kráľom Kráľov vyhlásený Ras Tafari Makonnen, ktorý prijal titul Haile Selessie I. Najchudobnejšie obyvateľstvo Jamajky to považovalo za naplnenie proroctva. Tým boli položené základy rastafariánstva. Hlavnou postavou rastafariánstva je Boh- Jah Rastafari. Jeho stelesnením je pre rastafariánov etiópsky cisár Haile Selassie I. (meno znamená“ sila svätej trojice“), pôvodným menom Ras (princ) Tafari Makonnen. Je historicky doloženým priamym potomkom kráľa Šalamúna a kráľovnej zo Sáby, preto viera rastafariánov obsahuje nemálo znakov židovskej a kresťanskej viery a egyptskej kultúry. Biblia rastafariánov je tzv. Holy Piby, ktorá bola zostavená v rokoch 1913-1917. Táto Biblia je v podstate zhodná s kresťanskou, bola iba upravená, aby bola prijateľnejšia pre čiernych robotníkov juhoafrických dolov (africký kresťania často zobrazujú Krista ako černocha).
Rastafariáni bojujú proti Babylonu. Babylon je svet v ktorom sa darí klamstvu, korupcii, nenávisti, kde moc a bohatstvo a osobná prestíž sú nadradené nad lásku, česť a hodnotu života. Vypálením Babylonu však nemyslia fyzickú likvidáciu sveta, ale jeho liečenie. Tu teda zásadnú rolu hraje, spolu s kresťanstvom, odpúšťanie. Kultúra Rastov je veľmi silno spojená s ich rodnou Afrikou, ktorú považujú za svoj domov. Rastovia odmietajú tvrdenie iných náboženských skupín, že ich viera je protibelošská alebo protimulatská. Veľa z nich sú práve mulati(Bob Marley) a nemálo stúpencov nachádzajú aj u belochov.
Je veľkým omylom domnievať sa, Rastovia považujú bielych za diablov a ich cieľom je uvrhnúť ich do skazy. Za zmienku nepochybne stoja aktivity belocha Roberta “Raskind“ Roskinda z USA, ktorý sa spojil z rastafariánmi na Jamajke v snahe uviesť do praxe posolstvo obsiahnuté v textoch Boba Marleyho. Táto séria aktivít odštartovala tzv. oheň odpúšťania. Oficiálnou podobou rastafariánstva je v podstate Etiópska ortodoxná cirkev, ktorá je zároveň najstaršou formou kresťanstva.
Z úst kresťanov sa dozvieme buď, že nevedia, kto Rastafariáni sú alebo že je to nejaká sekta. Väčšinou však vôbec nevedia, avšak na informáciu že Rastafariáni uctievajú nežijúceho etiópskeho cisára reagujú väčšinou celkom rozpačite. Prečo aj nie? Oni majú svoju vieru, ktorá je rastovskej veľmi podobná avšak líši sa vo viacerých aspektoch. Robert Roskind raz povedal :“Nie je dôležité či sa modlíš ku Kristovi, Rastafarimu, Allahovi alebo Brahmovi, najdôležitejšie je, skrze koho si sa naučil milovať jedinou, univerzálnou a zjednocujúcou láskou (One Love).“ Niektorí sa domnievajú, že pre Rastov je iba alternatívou pre podobu Spasiteľa. Sám Selassie sa nikdy ku svojmu božstvu neprihlásil, pretože bol kresťanom.Rastafariánstvo je jedným z najtolerantnejších a najliberálnejších náboženstiev vôbec. Uznávajú existenciu všetkých ostatných náboženstiev, pretože ich hlavným heslom je „One Love“, nehladiac na rasu, vyznanie a presvedčenie. Na nabádanie národa k úcte ku svojej kultúre kladú Rastovia obzvlášť veľký dôraz.
Liberálnosť rastafariánstva spočíva v tom, že ani prísne stravovacie a iné zásady nie sú pre všetkých záväzné. Dôraz je kladený hlavne na slobodnú vôľu, pretože nemá zmysel čokoľvek vyznávať s donútením. Teraz niečo o znakoch obyčajného Rastamana. Prvým je stravovanie. Pre Rastov je typický spôsob stravovanie tzv. “Ital“ dieta, čo v rastovském žargóne znamená „čistý“ teda obdoba židovského „kóšer.“ Zo stravy je vylúčené mäso, mäkkýši, nešupinaté ryby, morský dravci, alkohol, tabak a dokonca korenie a soľ. V zásade ide o to, neužívať nič, čo mysli alebo telu iba škodí.
Nekompromisný postoj zastávajú Rastovia ku všetkým drogám okrem čistej ganji. Druhým znakom je vzhľad. Odev býva najčastejšie z prírodných materiálov, vždy však ozdobený farbami Etiópie, resp. Afriky- červenou, zelenou a zlatou. Zaujímavý je fakt, že nielen Rastafariáni, ale údajne Afričania obecne nazývajú Afriku Etiópiou, Afrika má byť len názov zavedený Európanmi. Dlhé vlasy si pletú do dreadlockov. Dready nosia podľa ich objemu v rôzne veľkých pletených bavlnených čiapkach väčšinou v afrických farbách.
Dôležitým doplnkom rastafariánskej viery je marihuana (v jazyku Rastov ganja, kaya, weed, herb, sinsemilla, lambsbread atd.), ktorá pri obradoch slúži pre komunikáciu s Jahom a zjednocuje ľud. Jej užívanie je teda čisto rituálneho meditačného charakteru, čím sa líši od našej (babylonskej) „trávnej“ pakultúry. Božský pôvod ganji potvrdzuje ich Biblia. Podľa mýtu sa prvýkrát objavila marihuana na Šalamúnovom hrobe, teda ja považovaná za božský dar.
Takto sa teda dá stručne zhrnúť neznáme pozadie pojmu ako ganja, Rastaman, dreadlock, Babylon, životná práca Boba Marleyho, Petra Tosha a ďalších Rastafariánov- misionárov a aspoň sa dotknúť zdroja ich inšpirácii v kúzelnej mystike jamajského vidieka nasýteného legendami zo starej Afriky, biblickými príbehmi a taktiež drsné reality nielen Tretieho sveta, kde sa dennodenne odvíja skutočný zápas s Babylonom o prežitie.