Úvod
Pokémon ako taký sa nesporne stal známym javom. Dostal mnohé pomenovania: komercia, fenomén, mánia, kult. Na "obraz Pokémonu" možno pozerať z rôznych uhlov. Kladne aj záporne, z každého zákutia: komerčnosť verzus kvalita, závislosť na hre, škodlivosť seriálu, vzývanie zlých božstiev prostredníctvom virtuálnych hrdinov, a podobne. O pokémonoch dnes nepočuli asi iba obyvatelia domovov dôchodcov, ktorí nevychádzajú von a nesledujú žiadne médiá. Žiadna z detských hystérií nikdy nedorástla do takýchto gigantických rozmerov. Niekdajšie céčka a nedávne pogy sú oproti pokémonom zábavkami intelektuálnych klubov. Je to šialenstvo, ktoré opantalo dorast od troch do štrnástich rokov. Deti si vymieňajú a kradnú kartičky a figúrky, lepia a zbierajú nálepky rôznych rozmerov, kupujú hračky, horúčkovito sledujú seriál v televízii, drankajú od rodičov na videokazety. Všetky časti oblečenia sa vyrábajú s pokémonmi a pokémon Pikachu je hrdinom generácie ako myšiak Mickey či Mach a Šebestová.
Zároveň sa dvíhajú prsty moralistov. Televízny seriál je vraj nebezpečný, lebo vedie dietky k násiliu, treba ho zakázať a podobne. Zdá sa, že - ako vždy pri podobných prípadoch - najviac rozprávajú tí, ktorí si nanajvýš prečítali články iných moralistov a majú skreslené informácie. Cesta od komercie ku kultu
Prvotnú formu obdržal nápad Pokémonu v podobe hry. Bola chytľavá, podmanivá a hlavne interaktívna. Od začiatku všetci vedeli, že sa z Pokémonu stane hit. Musel sa stať, kvôli jednej vete. "Musíš ich chytiť všetkých!". Chyť všetky nálepky, plagáty, čiapky, tričká, plyšové hračky, kartičky, karty. Chyť ich všetkých 150!!!
Prví traja rôzni Pokémoni: Bulbasaur, Charmander a Squirtle celkom stačili na to, aby priviedli fanúšikov do stavu, keď sa všade a stále opakovane hovorilo o Pokémone.
Všetci "nezasvätení" sa pýtali: "Čo to ten Pokémon je? Koľko ich to je? Akého že sú typu? Vyvíjajú sa, to je čo? ..."
Od fenoménu k mánii je vždy iba krôčik. Mánia nastáva vtedy, keď trištvrtina planéty vie, o čo ide. Noví fanúšikovia a starí maniaci sa znova vrhli na preplnené regály v obchodných domoch a tým rozpútali Pokémaniu, ako sa patrí.
Produkčná firma im v tom všemožne pomáhala. Na trh nahádzali zbytočný tovar s nálepkou Pokémon, ako boli kľúčenky, ceruzky, maľovanky, a iné hlúposti. Ale žiadna mánia sa nedá dlho udržať, lebo všetko raz vyjde z módy. Autori museli nájsť "idol", ako poznávací a vyznávací znak "kultu" a pomocou neho doviesť fanúšikov do „zasnúbenej zeme“.