Väčšina z nich má rôzne vývojové fázy.
Pri súbojoch pokémonov je scéna extrémne štylizovaná a obmedzuje sa na rôzne blikajúce farebné plochy, explózie a dynamické abstraktné prvky. Z toho pramení aj prvý problém, s ktorým sa pokémoni neslávne uviedli do svojho úspešného života. Niektoré scény spôsobovali deťom nevoľnosť (podľa neoficiálnych informácií v médiách, v Japonsku museli hospitalizovať 200 detí, celkovo malo problémy asi 700 osôb). Ide o prejav fotosenzitívnej epilepsie, ktorú vyvoláva blikanie. Odborníci však poukazujú na skutočnosť, že pokiaľ má dieťa predispozície, vyvolá mu záchvat akékoľvek blikanie. Podľa psychológa z televíznej diskusnej skupiny to môže byť aj prípad, keď sa ide autom po aleji a slnko prebleskuje medzi stromami. Seriál bol z Japonska exportovaný už bez nebezpečných častí a vyvolal skutočnú celosvetovú hystériu.




Násilie
V poslednom čase sa objavili mnohé diskusie o Pokémonoch v súvislosti s ich uvedením v STV. Mediálna odborníčka Nataša Sláviková vo svojom stanovisku podľa SME tvrdí: „Seriálové postavičky provokujú k agresívnym formám správania. V jednej dvadsaťšesťminútovej časti sa v priemere dvadsať až štyridsaťkrát vysloví kľúčové slovo pokémon najmä v kombinácii so slovami chytiť, vycvičiť, zbierať, vymieňať, mať moc. Seriál prezentuje násilie, boj a ničenie.“
Toto je jednoducho číry nezmysel. Kto si so svojimi deťmi odtrpel čo i len tri časti seriálu, môže skonštatovať, že žiadna deštrukcia ani násilie sa v seriáli neobjavuje. Niekoľkokrát je zdôraznené, že dobrý tréner musí byť k pokémonom láskavý a starať sa o nich, musí sa s nimi priateliť. Ani boj v arénach nie sú žiadne gladiátorské zápasy – porazený pokémon síce stratí energiu, tú však rýchlo dotankuje a všetko je v poriadku. Boj je čestný, žiaden z nich nikdy nie je zranený a už vôbec nie zabitý, žiadne násilie sa nepácha ani na dospelých a nehnuteľnostiach. Zároveň je veľmi explicitne naznačené, že toto nie je „naozaj“. Aj reálie majú rozprávkové názvy (Cínové mesto, Blankytné mesto). Viac násilia a agresivity je v desiatkach novších kreslených filmov, ktoré bežia nonstop na kanále Supermax. A nehovoriac o klasických rozprávkach, kde nie je núdza o mrzačenie (rezanie údov), pečenie zaživa, kanibalizmus, podlosť a rôzne psychické defekty. Násilie pokémonov je také isté ako násilie v džude alebo karate, prípadne v gréckorímskych zápasoch. Marketing
Seriál Pokémon nie je skvost. Je to bezcenná hlúposť, ktorá ani o milimeter neprehĺbi duševné obzory dieťaťa, nepomôže upevniť hierarchiu hodnôt. Toto predsa nedokáže detský televízny seriál ako taký.