Ľudia, ktorí si zvykli na bohatú a pikantnú stravu, stratili prirodzenú chuť. Nedokážu hneď vychutnať skromné a jednoduché jedlo. Potrvá to určitý čas, kým sa pôvodná chuť obnoví a žalúdok zotaví. No tí, ktorí budú v používaní zdravej stravy vytrvalí, po čase znovu objavia jej jemnú chuť a lahodnú vôňu. Budú ju jesť s väčším potešením než nezdravé maškrty. A zdravý žalúdok (298) ľahko zvládne svoju úlohu.


Pestrosť stravy

Na udržanie zdravia potrebujeme dostatočné množstvo dobrej a výživnej stravy. Pri rozumnom hospodárení je dnes možné takmer v každej krajine zabezpečiť to, čo je pre zdravie najlepšie – rôzne výrobky z ryže, obilia, kukurice a ovsa, a tiež fazuľu, hrach a šošovicu. Tieto produkty, spolu s domácim alebo dovezeným ovocím a s rozmanitou zeleninou, ktorá rastie všade, umožňujú zostaviť jedálny lístok plnohodnotnej stravy i bez mäsitých jedál. Tam, kde sa dá vypestovať dostatok ovocia, by sa na zimu mali urobiť veľké zásoby zaváraných a sušených plodov. Drobné ovocie, ako ríbezle, egreše, jahody, maliny a čučoriedky, má dobré podmienky pre rast na mnohých zanedbaných a doteraz nevyužívaných miestach.

Na zaváranie, pokiaľ je to možné, používajme radšej sklené fľaše ako plechovky. Konzervujme iba kvalitné ovocie. Aby sa ovocie uchovalo, pridajme trocha cukru a dostatočne dlho ho sterilizujme. Takto konzervované je dobrou náhradou čerstvého ovocia. Ak si môžeme kúpiť za prijateľnú cenu sušené ovocie ako hrozienka, slivky, jablká, hrušky, broskyne a marhule, mali by sme to využiť a zaradiť (211) ho do svojho jedálneho lístka. Má blahodarný vplyv na zdravie a výkonnosť všetkých skupín pracujúcich. Nemali by sme naraz kombinovať veľa druhov pokrmov. Vedie to k prejedaniu a problémom pri trávení. Nie je správne jesť súčasne ovocie a zeleninu. Môže to spôsobiť ťažkosti (299) a ochromiť duševnú činnosť. Je lepšie jesť zeleninu pri jednom jedle a ovocie zase pri druhom. Jedlá máme obmieňať. To isté jedlo pripravené tým istým spôsobom by sa nemalo objaviť na našom stole viackrát za deň alebo niekoľko dní po sebe. Ak je strava rozmanitá, lepšie nám chutí a telo dostáva viac výživy.


Príprava jedla

Jesť iba preto, aby sme vyhoveli chuti, nie je správne. Malo by nám záležať na kvalite a príprave pokrmu. Ak ho nevychutnáme, telo z neho nezíska potrebnú výživu. Výberu jedla venujme preto dostatočnú pozornosť a učme sa správne ho pripravovať. Nie je dobré piecť chlieb z jemnej bielej múky, pretože nie je ani zdravá ani hospodárna. Chlieb z bielej múky neobsahuje výživné prvky, ktoré sú v celozrnnom chlebe. Spôsobuje zápchu a iné zdravotné problémy. Používať pri pečení chleba sódu alebo prášok do pečiva je nezdravé a zbytočné. Sóda dráždi žalúdok a otravuje celý organizmus. (300) Gazdinky si myslia, že sa bez nej nedá upiecť dobrý chlieb. Je to však omyl. Keby si dali tú námahu a cesto lepšie vypracovali a upiekli, ich chlieb by bol zdravší a pre nepokazenú chuť aj lahodnejší. Ak do cesta dáme kvások alebo droždie, nemali by sme používať mlieko, ale vodu. Okrem toho, že použitie mlieka predstavuje ďalšie výdaje a chlieb je menej zdravý, neuchová si dlho svoju vôňu a v žalúdku vyvoláva proces kvasenia.

Chlieb má byť ľahký a voňavý, bez stopy po kyslosti. Bochníky by mali byť malé a dobre upečené, aby sa (212) zničili všetky zárodky kvasiniek. Čerstvý, ešte horúci chlieb je ťažko stráviteľný. Nemal by sa ani objaviť na stole. To však neplatí o nekvasenom chlebe. Čerstvé pšeničné placky bez droždia, upečené na rozpálenej peci, sú zdravé a chutné. Obilniny na kašu by sa mali variť niekoľko hodín. Mäkké a tekuté jedlo je však menej zdravé než suché, ktoré musíme poriadne prežuť. Sucháre alebo dvakrát pečený chlieb sú jedným z najľahšie stráviteľných a najchutnejších pokrmov. Obyčajný chlieb nakrájajte na krajce a pečte na teplej peci, kým sa celkom nevysuší a neupečie do hneda. Potom ho odložte na suché miesto a vydrží oveľa dlhšie než čerstvý. Ak si ho pred použitím znovu opečiete, bude taký chutný ako práve upečený chlieb.