Strava a zdravie

Svoje telo budujeme z toho, čo jeme. Bunky v tkanivách ustavične odumierajú. Každý orgán sa svojou činnosťou opotrebúva. Na jeho obnovu získava telo stavebné látky zo stravy. Každý orgán nášho tela vyžaduje svoj diel výživných látok. Mozog, kosti, svaly a nervy sa domáhajú svojho podielu. Ako výživné látky z potravy prenikajú do krvi a to, ako krv pôsobí pri obnove rôznych častí tela, je úžasný proces, ktorý prebieha nepretržite. Každému nervu, svalu i bunke dodáva život a energiu.


Výber potravy

Máme sa rozhodnúť pre stravu, ktorá najlepšie zásobí telo potrebnými látkami pre jeho rast a obnovu. Chuť v tomto smere nie je spoľahlivým vodcom, pretože následkom zlozvykov v jedení sa zvrhla. Žiada si jedlo, ktoré škodí zdraviu a oslabuje telo. Nemôžeme sa riadiť ani spoločenskými zvykmi. Všeobecne rozšírené chyby v stravovaní sú vo veľkej miere príčinou chorôb a utrpenia, s ktorým sa stretávame na každom kroku. Aby sme vedeli, aká potrava je najlepšia, musíme poznať pôvodný Boží plán týkajúci sa stravy človeka. Ten, ktorý stvoril človeka (295) a rozumie jeho potrebám, určil, čo má Adam jesť. „Ajhľa, dal som vám všetky semenoplodné byliny, ...a všetky stromy, na ktorých je ovocie s ich semenom; to vám bude za pokrm.“ (1 Moj 1,29)
Keď človek odišiel z raja a živil sa obrábaním pôdy postihnutej kliatbou hriechu, bolo mu dovolené jesť i „poľné byliny“. (1 Moj 3,18)Obilniny, ovocie, orechy a zelenina tvoria základ stravy, ktorú nám určil náš Stvoriteľ. Táto potrava, čo (209) najjednoduchšie upravená, je najzdravšia a najvýživnejšia. Telu dodá takú silu, vytrvalosť a rozumovú sviežosť, akú mu neposkytne žiadna komplexnejšia a pikantnejšia strava. No nie všetky potraviny, aj keď sú samy osebe zdravé, sú pre nás v každom prípade rovnako vhodné. (296) Výber potravy máme dobre zvážiť. Našu stravu by sme mali prispôsobovať ročnému obdobiu, podnebiu, v ktorom žijeme i práci, ktorú vykonávame.

Strava, ktorá vyhovuje pre určité obdobie alebo podnebie, nie je vhodná pre iné podmienky. A podobne, nie každé jedlo je vhodné pre každého človeka. To, čo vyhovuje ťažko pracujúcim ľuďom, môže robiť ťažkosti tým, ktorí majú sedavé zamestnanie alebo pracujú duševne. Boh nám predkladá veľký výber zdravých pokrmov. Každý by si mal vybrať to, čo podľa jeho názoru a skúsenosti najlepšie vyhovuje jeho potrebám. Príroda nás obdarováva hojnosťou ovocia, orechov a obilia. Vďaka doprave sa môže úroda rok čo rok rozvážať do rôznych krajín. To, čo sa pred niekoľkými rokmi považovalo za prepych, si dnes môžu kúpiť všetci ako bežnú potravu. Týka sa to zvlášť sušeného a konzervovaného ovocia. (297)Orechy a pokrmy z orechov vo veľkej miere nahrádzajú mäso. Orechy môžeme kombinovať s obilím, ovocím a niektorými druhmi koreňovej zeleniny. Pripravíme si tak zdravé a výživné jedlá. Musíme však dbať na to, aby sme orechy konzumovali len v malých množstvách. Tí, ktorí zistili, že im jedlá s orechmi pôsobia ťažkosti, nech sa riadia touto radou – možno ich problémy prestanú.

Treba tiež pripomenúť, že nie všetky druhy orechov sú rovnako zdravé. Mandle sú lepšie než arašidy. No i ony, v obmedzenom množstve a v kombinácii s obilninami, sú výživné a stráviteľné. Tak ako orechy, i vhodne upravené olivy môžu nahradiť maslo a mäsité pokrmy. Olej, ktorý obsahujú olivy, je (210) oveľa lepší než živočíšne tuky. Slúži ako preháňadlo. Jeho požívanie pôsobí priaznivo na ľudí chorých na tuberkulózu. Je liekom na pokazený a podráždený žalúdok.
Ľudia, ktorí si zvykli na bohatú a pikantnú stravu, stratili prirodzenú chuť. Nedokážu hneď vychutnať skromné a jednoduché jedlo. Potrvá to určitý čas, kým sa pôvodná chuť obnoví a žalúdok zotaví. No tí, ktorí budú v používaní zdravej stravy vytrvalí, po čase znovu objavia jej jemnú chuť a lahodnú vôňu. Budú ju jesť s väčším potešením než nezdravé maškrty. A zdravý žalúdok (298) ľahko zvládne svoju úlohu.


Pestrosť stravy

Na udržanie zdravia potrebujeme dostatočné množstvo dobrej a výživnej stravy. Pri rozumnom hospodárení je dnes možné takmer v každej krajine zabezpečiť to, čo je pre zdravie najlepšie – rôzne výrobky z ryže, obilia, kukurice a ovsa, a tiež fazuľu, hrach a šošovicu. Tieto produkty, spolu s domácim alebo dovezeným ovocím a s rozmanitou zeleninou, ktorá rastie všade, umožňujú zostaviť jedálny lístok plnohodnotnej stravy i bez mäsitých jedál. Tam, kde sa dá vypestovať dostatok ovocia, by sa na zimu mali urobiť veľké zásoby zaváraných a sušených plodov. Drobné ovocie, ako ríbezle, egreše, jahody, maliny a čučoriedky, má dobré podmienky pre rast na mnohých zanedbaných a doteraz nevyužívaných miestach.

Na zaváranie, pokiaľ je to možné, používajme radšej sklené fľaše ako plechovky. Konzervujme iba kvalitné ovocie. Aby sa ovocie uchovalo, pridajme trocha cukru a dostatočne dlho ho sterilizujme. Takto konzervované je dobrou náhradou čerstvého ovocia. Ak si môžeme kúpiť za prijateľnú cenu sušené ovocie ako hrozienka, slivky, jablká, hrušky, broskyne a marhule, mali by sme to využiť a zaradiť (211) ho do svojho jedálneho lístka. Má blahodarný vplyv na zdravie a výkonnosť všetkých skupín pracujúcich. Nemali by sme naraz kombinovať veľa druhov pokrmov. Vedie to k prejedaniu a problémom pri trávení. Nie je správne jesť súčasne ovocie a zeleninu. Môže to spôsobiť ťažkosti (299) a ochromiť duševnú činnosť. Je lepšie jesť zeleninu pri jednom jedle a ovocie zase pri druhom. Jedlá máme obmieňať. To isté jedlo pripravené tým istým spôsobom by sa nemalo objaviť na našom stole viackrát za deň alebo niekoľko dní po sebe. Ak je strava rozmanitá, lepšie nám chutí a telo dostáva viac výživy.


Príprava jedla

Jesť iba preto, aby sme vyhoveli chuti, nie je správne. Malo by nám záležať na kvalite a príprave pokrmu. Ak ho nevychutnáme, telo z neho nezíska potrebnú výživu. Výberu jedla venujme preto dostatočnú pozornosť a učme sa správne ho pripravovať. Nie je dobré piecť chlieb z jemnej bielej múky, pretože nie je ani zdravá ani hospodárna. Chlieb z bielej múky neobsahuje výživné prvky, ktoré sú v celozrnnom chlebe. Spôsobuje zápchu a iné zdravotné problémy. Používať pri pečení chleba sódu alebo prášok do pečiva je nezdravé a zbytočné. Sóda dráždi žalúdok a otravuje celý organizmus. (300) Gazdinky si myslia, že sa bez nej nedá upiecť dobrý chlieb. Je to však omyl. Keby si dali tú námahu a cesto lepšie vypracovali a upiekli, ich chlieb by bol zdravší a pre nepokazenú chuť aj lahodnejší. Ak do cesta dáme kvások alebo droždie, nemali by sme používať mlieko, ale vodu. Okrem toho, že použitie mlieka predstavuje ďalšie výdaje a chlieb je menej zdravý, neuchová si dlho svoju vôňu a v žalúdku vyvoláva proces kvasenia.

Chlieb má byť ľahký a voňavý, bez stopy po kyslosti. Bochníky by mali byť malé a dobre upečené, aby sa (212) zničili všetky zárodky kvasiniek. Čerstvý, ešte horúci chlieb je ťažko stráviteľný. Nemal by sa ani objaviť na stole. To však neplatí o nekvasenom chlebe. Čerstvé pšeničné placky bez droždia, upečené na rozpálenej peci, sú zdravé a chutné. Obilniny na kašu by sa mali variť niekoľko hodín. Mäkké a tekuté jedlo je však menej zdravé než suché, ktoré musíme poriadne prežuť. Sucháre alebo dvakrát pečený chlieb sú jedným z najľahšie stráviteľných a najchutnejších pokrmov. Obyčajný chlieb nakrájajte na krajce a pečte na teplej peci, kým sa celkom nevysuší a neupečie do hneda. Potom ho odložte na suché miesto a vydrží oveľa dlhšie než čerstvý. Ak si ho pred použitím znovu opečiete, bude taký chutný ako práve upečený chlieb.
Konzumujeme príliš veľa cukru. Koláče, pudingy, zákusky, želé a džemy sú častou príčinou zlého trávenia. Veľmi nezdravé sú krémy a pudingy, kde hlavnými zložkami sú mlieko, vajcia a cukor. (301) Kombinácii mlieka s cukrom by sme sa mali vyhýbať. Ak používame mlieko, malo by byť dobre pasterizované. Zmenší sa nebezpečenstvo nákazy. Maslo je zdravšie jesť čerstvé na chlebe, ako ho používať na varenie. Najlepšie by bolo zaobísť sa bez neho. Ešte viac to platí o syre, ktorý nie je vôbec vhodný na jedenie. (Poznámka redakcie: Ide o plesnivé syry a o syry, ktoré prešli dlhou dobou fermentácie. Netýka sa to tvarohu a podobných syrov.) Nedostatočná a zle pripravovaná strava kazí krv tým, že oslabuje krvotvorné orgány a škodí celému organizmu. Vznikajú choroby a s nimi podráždenie a zlá nálada. Zlá kuchyňa má na svedomí tisíce obetí. Na mnohých náhrobných kameňoch by mohlo byť napísané: „Zomrel na následky zlého varenia“ alebo „Zomrel na prepracovaný žalúdok“.

Svätou povinnosťou tých, čo varia, je naučiť sa pripravovať zdravé jedlá. Upiecť dobrý chlieb nie je jednoduché. (213) V bochníku dobrého chleba je viac náboženstva, než si mnohí myslia. Skutočne dobrých kuchárov je málo. Mladé ženy si myslia, že varenie je podradná práca a radšej sa venujú iným domácim povinnostiam. Preto keď sa vydajú a začnú sa starať o rodinu, majú zlú predstavu o povinnostiach manželky a matky. Varenie je jednou z najdôležitejších vecí praktického života. Je to vlastne veda, (302) ktorú by si mali osvojiť všetky ženy. Predstavme ju tak, aby bola prijateľná i pre chudobnejšie vrstvy. Variť jedlá chutné, a pritom jednoduché a výživné, si vyžaduje šikovnosť a prax. Dá sa to však zvládnuť. Kuchári by mali vedieť pripraviť skromné, chutné a zdravé jedlo jednoduchým a zdravým spôsobom.

Každá žena, ktorá sa stará o rodinu a nevie zdravo variť, by sa mala rozhodnúť, že sa to naučí. Je to dôležité pre zdravie jej rodiny. Na mnohých miestach sa organizujú kurzy varenia, kde sa môže naučiť pripravovať zdravé jedlá. Žena, ktorá túto možnosť nemá, by mala požiadať o radu dobrú kuchárku a zdokonaľovať sa, kým sa nestane majstrom kuchárskeho umenia.


Pravidelnosť v jedení

Je životne dôležité zvyknúť si jesť pravidelne. Každé jedlo by malo mať určený čas, kedy človek zje, čo organizmus potrebuje. Až do ďalšieho jedla by sme už nemali jesť nič. Mnohí jedia vtedy, keď organizmus nič nepotrebuje. Nemajú dosť silnú vôľu, preto jedia v nepravidelných intervaloch i medzi jedlami. Keď cestujú, stále niečo vyjedajú. To je veľmi škodlivé. Keby tí, ktorí veľa cestujú, jedli pravidelne jednoduchú a výživnú stravu, neboli by tak často unavení a chorí.

Ďalším zlozvykom je jesť pred spaním. Večerali sme síce, ale pretože máme pocit hladu, ešte niečo zjeme. Keď to budeme robiť pravidelne, stane sa nám to zvykom. Budeme si myslieť, že ak sa nenajeme, nezaspíme. Ak (214) večeriame v neskorých hodinách, trávenie pokračuje i počas spánku, no žalúdok nevykonáva svoju prácu tak, ako by mal. (303) Nepríjemné sny rušia spánok. Zobúdzame sa neodpočinutí a vôbec nemáme chuť na raňajky. Keď ideme spať, trávenie by malo byť ukončené, aby si žalúdok, rovnako ako ostatné orgány, mohol dobre odpočinúť. Neskoro večerať je zvlášť nezdravé pre ľudí so sedavým zamestnaním. Následkom toho vznikajú poruchy, ktoré zapríčiňujú choroby často končiace smrťou.

Slabosť, ktorá vyvoláva chuť na jedlo, cítime často preto, že sme sa cez deň prejedali. Tráviace orgány potrebujú po jedle odpočinok. Medzi dvoma jedlami by mala byť najmenej päť až šesťhodinová prestávka. Tí, ktorí sa rozhodnú a skúsia to, zistia, že jesť dvakrát denne je lepšie ako trikrát. (304)
Zlozvyky v jedení

Jedlo nemáme jesť ani veľmi horúce ani veľmi studené. Ak má žalúdok stráviť niečo studené, musí najprv vynaložiť námahu a zohriať si to. Preto sú i studené nápoje nezdravé. Hojné pitie horúcich nápojov však oslabuje. Čím viac tekutín počas jedla vypijeme, tým horšie nám trávi. Skôr než sa začne proces trávenia, musí sa totiž vstrebať. Nesoľte veľa, vyhýbajte sa presoleným a pikantným jedlám a jedzte veľa ovocia. Dráždivý pocit, ktorý vás núti pri jedle veľa piť, zmizne. Aby sa sliny dobre zmiešali s potravou a podporili tak činnosť tráviacich štiav, musíme jesť pomaly a potravu dôkladne požuť.

Ďalším vážnym zlom je jesť vtedy, keď je človek veľmi rozrušený alebo vyčerpaný, napríklad po namáhavej práci alebo nadmernom pohybe. (305) Hneď po jedle totiž nastáva odčerpanie nervovej energie. Príliš zaťažená myseľ alebo telo tesne pred jedlom alebo (215) bezprostredne po ňom sú na prekážku dobrému tráveniu. Keď je človek rozčúlený, keď prežíva úzkosť alebo sa ponáhľa, je lepšie s jedlom počkať, kým sa upokojí a oddýchne si.

Žalúdok je s mozgom úzko spojený. Keď žalúdok ochorie, nervová energia z mozgu ide na pomoc oslabeným tráviacim orgánom. Ak sa to stáva často, mozog sa prekrvuje. Ak je mozog neustále preťažovaný a trpíme nedostatkom pohybu, i jednoduchú stravu by sme mali jesť striedmo. Pri jedle zabudnite na starosti a obavy. Neponáhľajte sa. Jedzte pomaly, so srdcom naplneným radosťou a vďačnosťou Bohu za všetky jeho požehnania.


Prejedanie

Mnohí z tých, ktorí sa rozhodli nejesť mäso a iné nezdravé a na tuk bohaté potraviny, si myslia, že ak je ich strava skromná a zdravá, môžu jesť koľko chcú. Jedia veľa a často sa prejedajú. To je ale chyba. Tráviaci trakt by sme nemali preťažovať množstvom, ale ani kvalitou stravy, ktorá by na náš organizmus kládla príliš veľké nároky. Zvykom pri jedle je podávať viac chodov. Ak však človek nevie, aké jedlo ešte bude, môže sa stať, že zje veľa takého pokrmu, ktorý nebol pre neho ani najvhodnejší. Aj keď nám určite nie je na úžitok a prekročíme medze striedmosti, keď prinesú posledný chod, lákavý zákusok si ešte vezmeme. Ak sú však všetky chody servírované hneď na začiatku, človek má možnosť vybrať si. Niekedy pocítime dôsledok prejedania hneď. Inokedy nemáme žiadne problémy. Tráviace ústroje však strácajú svoju životaschopnosť a základ telesnej sily je narušený. (306)

Nadbytok potravy zaťažuje organizmus a vyvoláva chorobný, horúčkovitý stav. Do žalúdka prúdi veľa krvi a končatiny strácajú svoju teplotu. Pre tráviace orgány je to veľké bremeno. A tak potom, keď svoju úlohu konečne splnili, človek sa cíti slabý a vyčerpaný. (216) Tí, ktorí sa stále prejedajú, to označujú za hlad. Je to však dôsledok preťaženia tráviaceho traktu. Niekedy sa zníži citlivosť mozgu, sprevádzaná nechuťou duševne alebo telesne pracovať. Cítime sa zle. Organizmus splnil svoju úlohu, je však unavený, lebo spotreboval veľa energie. Žalúdok prosí: „Chcem si odpočinúť.“ Mnohí si to však vysvetľujú ako túžbu po ďalšom jedle. Namiesto toho, aby ho nechali odpočívať, zaťažia ho ďalším jedlom. Aký to má následok? Vtedy, keď by tráviace orgány mali dobre plniť svoju funkciu, sú vyčerpané.
Sobota a jedlo

Na sobotu by sme nemali pripravovať viac jedla ani bohatší výber než inokedy. Práve naopak. V sobotu by naša strava mala byť jednoduchšia. Mali by sme jesť menej, aby sme mohli lepšie chápať duchovné veci. Ak je preťažený žalúdok, preťažený je i mozog. Budeme počúvať vzácne slová, nebudeme ich však vnímať, pretože naša myseľ je otupená nevhodnou stravou. Často ani netušíme, aké požehnanie strácame, ak sa v sobotu prejedáme. V tento deň by sme nemali variť. Nemusíme však jesť studené jedlo. Keď je chladné počasie, môžeme si zohriať to, čo sme v piatok nachystali. I jednoduché jedlá pripravujme tak, aby boli chutné a príťažlivé. (307) Dobrým zvykom je pripraviť na sobotu nejakú pochúťku, niečo, čo každý deň nemáme, a to predovšetkým v rodinách s deťmi.


Reforma v stravovaní

Zlozvyky v stravovaní by sme mali bez váhania odstraňovať. Ak sme sa doteraz prejedali a máme problémy s trávením, mali by sme sa snažiť uchovať si sily, ktoré nám ešte zostali a žalúdok nepreťažovať. Možno už nebude nikdy celkom zdravý. Vhodná strava ho však uchráni pred ďalším chradnutím. Mnohým sa po čase môže obnoviť úplné (217) alebo čiastočné zdravie. Nie je jednoduché dať všeobecne platné pravidlá. Ak sa však budeme riadiť správnymi zásadami stravovania, môže nastať zlepšenie a dostaneme opäť chuť do jedla. Striedmosť nás odmení duševnou a mravnou silou a pomôže nám nepodľahnúť vášňam. Prejedať sa je zvlášť škodlivé pre ľudí pohodlných a pomalých, preto by mali jesť skromne a veľa sa pohybovať. Sú ľudia, ktorí napriek tomu, že majú vynikajúce schopnosti, (308) nedosiahnu ani polovicu toho, čo by mohli, keby sa naučili svoju chuť ovládať.

V tejto oblasti zlyhávajú mnohí spisovatelia a prednášatelia. Dosýta sa najedia a potom si sadnú a čítajú, študujú alebo píšu. Nemajú čas na to, aby si zacvičili. Voľný tok myšlienok a slov sa preto spomaľuje. Do toho, čo píšu, nedokážu vložiť presvedčivosť a elán, čo je však nutné, ak to má zasiahnuť srdce. Ich prejav je nezaujímavý a bez výsledkov. Tí, ktorí zastávajú zodpovedné miesta, a najmä tí, ktorí sú duchovnými vodcami, by mali byť veľmi citliví a bystrí. Je potrebné, aby boli v jedle striedmejší než ostatní. Bohaté a prepychové jedlá by sa na ich stoloch nemali objavovať. Rozhodnutia ľudí, ktorí sú vo významnom postavení, majú ďalekosiahle dôsledky. Častokrát musia rýchlo reagovať. Úspešne to zvládnu iba tí, ktorí sú veľmi striedmi. Ak správne zaobchádzame s telesnými a duševnými silami, schopnosť mysle správne a rýchlo reagovať vzrastá. Ak vypätie nie je príliš veľké, každá námaha našu myseľ posilní.

Činnosť tých, ktorí musia pripravovať (309) dôležité plány a rozhodovať o závažných veciach, je však často poznačená následkami zlej stravy. Chorý žalúdok vyvoláva nepokoj a neistotu v mysli, vedie k podráždenému, bezohľadnému a nezákonnému správaniu. Kvôli zlozvykom v stravovaní mnohé plány, ktoré by svetu priniesli požehnanie, vyšli nazmar a boli vynesené mnohé nespravodlivé, násilné, ba až kruté opatrenia. (218)Tým, ktorí majú sedavé zamestnanie alebo pracujú prevažne duševne, a dokážu sa rozhodnúť a ovládať sa, radím, aby si vzali iba dva alebo tri druhy jednoduchej stravy.

Jedzte iba toľko, aby ste zahnali hlad. Každý deň si zacvičte a uvidíte, ako vám to prospeje. Silní muži, ktorí pracujú telesne, nemusia byť pri výbere a množstve jedla až takí opatrní. Aj oni by sa však tešili z lepšieho zdravia, keby sa v jedle a pití ovládali. Mnohí by boli radi, keby im niekto presne povedal, ako sa majú stravovať. Prejedajú sa a potom to ľutujú. Stále myslia iba na to, čo jedia a pijú. Nie je to správne. Jeden človek nemôže určiť presné pravidlá pre druhého. Každý by sa mal riadiť podľa zásad, používať rozum a ovládať sa. Naše telá sú Kristovým vykúpeným vlastníctvom. Nemôžeme s nimi zaobchádzať, ako sa nám páči. Každý, kto Bohom dané zdravotné zákony pozná, je povinný rešpektovať ich. Je to vec osobnej zodpovednosti. Následky nerešpektovania týchto zákonov ponesieme totiž sami. Každý sám je pred Bohom zodpovedný za svoje zvyky a správanie. Nebudeme odpovedať na otázku: „Aké sú zvyky sveta?“ ale: „Ako ja, ako jednotlivec, zaobchádzam s telom, ktoré mi Boh dal?“ (310) (219)