Dnes sa bavlna pestuje vo všetkych teplých oblastiach sveta, pričom sa pestujú vysoko vyšľachtené odrody a druhy, ktoré sú ale založené na pôvodných lokálnych odrodách. Najjemnejšie druhy bavlny, ktoré sa používajú na spodné prádlo, sa pestujú v Egypte a Stredomorí. Stredné typy sa pestujú v Indii a Severnej Amerike a používajú sa na výrobu tričiek a podobne. Najhrubšie typy bavlny sa používajú na výrobu kobercov a niektorých priemyselných textílií.V roku 2002 sa podľa FAO pestovala bavlna na 330 000 km² a jej svetová produkcia dosiahla 21 miliónov ton v hodnote asi 20 miliárd dolárov.
Od začiatku 60-tych rokov sa tak produkcia viac ako zdvojnásobila a to vďaka zdvojnásobeniu priemerných výnosov z 305 kg/ha na dnešných 635 kg/ha.Bavlna a biotechnológiaPestovanie bavlny je veľmi náročné na používanie pesticídov, ktoré sa aplikujú 10-20 krát ročne, niekedy aj častejšie. Najmä v rozvojových krajinách bez dostatku ochranných pomôcok dochádza často ku smrteľným otravám počas ich aplikácie. Hlavnými škodcami sú v rôznych častiach sveta motýle z rodov Helicoverpa, Earias, Heliothis a Pectinophora. Aplikáciu insekticídov je možné znížiť o 60 až 80 % pestovaním transgenných odrôd bavlny, ktoré sú vďaka vloženému Bt-génu z pôdnej baktérie Bacillus thuringiensis jedovaté pre húsenice týchto motýľov.
Transgenné odrody bavlny sa pestujú v USA, Číne, Austrálii a Indii. Bohužiaľ v niektorých prípadoch, napríklad v roku 2001 v Austrálii alebo v roku 2003 v Indii, došlo ku zlyhaniu tejto genetickej ochrany a poľnohospodári pestujúci tieto odrody utrpeli veľké ekonomické straty. V Indii môžeme problémy s transgennou bavlnou do istej miery vysvetliť čiernym trhom, kde sa vďaka vysokému dopytu po geneticky modifikovanej bavlne predávajú často bežné semená ako transgenné.Spracovanie bavlnyBavlna je veľmi vhodná plodina pre priemyselné strojové spracovanie. V prvých krokoch sú najprv odstránené semienka a nečistoty ako prírodné vosky a proteíny tak, aby ostala v podstate len čistá celulóza. Počas čistenia sa stráca len asi 10 % hmotnosti surovej bavlny.
Geneticky upravená bavlna Long Beach
2. augusta sedem rokov po začiatku pestovania geneticky upravenej bavlny v Číne sa síce podarilo udržať v šachu hlavného škodcu, húsenicu Pectinophora gossypiella, ale objavil sa nový problém: Jej miesto zaplnili ďalší škodcovia a tak musia pestovatelia opäť používať insekticídy ako predtým.Píše v najnovšom čísle časopis Nature: "Štúdia vedcov z Cornellovej univerzity v New Yorku medzi takmer 500 pestovateľmi bavlny nedopadla ani zďaleka tak pozitívne, ako to pred niekoľkými rokmi vyhlasovali dodávatelia osiva. Čína bola po USA druhou krajinou, ktorá začala pestovať geneticky upravenú bavlnu Bt-Cotton (Bt je skratka génu Bazillus thuringensis, cotton je po anglicky bavlna). V prvých dvoch až troch rokoch ušetrili pestovatelia 70 percent dovtedy používaných insekticídov proti Pectinophora gossypiella. Bola to ochrana pre ľudí i životné prostredie.
Najnovšia štúdia tímu Pera Pinstrupa-Andersena však podáva celkom iný obraz. Sekundárni škodcovia, najmä chrobáky Deraeocoris ruber, si vynútili návrat k insekticídom. V časoch pestovania obyčajnej bavlny sa proti nim bojovalo širokým spektrom týchto chemikálií. Nová invázia škodcov dostala pestovateľov do chúlostivej finančnej situácie, pretože Bt-bavlna stojí viac ako konvenčná. "Je to poriadny šok," konštatoval Šeng-chej.
Ďalším faktom je, že množstvo a druhy sekundárnych škodcov sa regionálne silno odlišujú. Podľa entomológa (odborníka na hmyz) Yvesa Carriera z Arizonskej univerzity v Tucsone to bolo v USA s geneticky modifikovanou bavlnou podobné. Tam sa však problém nevymkol kontrole do takej miery, ako v Číne, pretože sekundárni škodcovia boli pod dohľadom odborníkov. Na druhej strane sa nevie, koľko pesticídov sa muselo použiť.
