Bavlna je najdôležitejšia zo všetkých plodín pestovaných na výrobu textilného vlákna. Vlákna sa získavajú z plodov kríka bavlníku. Bavlnené vlákna sú prítomné vo viac ako 50 % dnes vyrábaných textílií. Kultivácia bavlny mala výrazný ekonomický dopad už od doby, keď bola bavlna po prvý krát domestifikovaná pred približne 5 000 (možno až 10 000) rokmi.
V Európe bola bavlna neznáma až do neskorého stredoveku. V období priemyselnej revolúcie sa bavlna stala vďaka svojim fyzikálnym vlastnostiam dôležitou pre textilný priemysel a koncom 19. storočia predstavovala približne 80 % objemu všetkých textilných materiálov.
V dnešnej dobe si bavlna síce udržiava svoje postavenie ako najvýznamnejší zdroj prírodného vlákna, ale jej význam bol do značnej miery zmenšený syntetickými vláknami. Na dnešnej produkcii textílií sa bavlna podieľa zhruba 40 %. Vlákna sa získavajú zo semien bavlny. Ich hodnota závisí od dĺžky vlákna bavlny (20 až 55 mm) a na jeho jednotnosti. Bavlna je považovaná za materiál, ktorý je priateľský k pokožke vďaka svojej priedušnosti a schopnosti absorbovať vlhkosť. Je odolná voči svetlu, môže sa prať, je odolná voči vplyvom počasia, netrhá sa a nezráža sa. Biela bavlna sa môže vyvárať. Najjemnejšie a najcennejšie podoby, ako je Karnak a Mako z Egypta, sú najobľúbenejšími materiálmi na výrobu pančúch.
Vzhľadom k tomu, že bavlna je z prírodných surovín, je celkom neelastická. Bavlna je často kombinovaná s materiálom nazývaným Thanelast, ktorý má výhodu, že je príjemný na pokožku a výsledkom je dokonalé sadnutie. Bavlnu je možné upravovať, aby sa zvýšila jej kvalita:
- Mercerovanie: bavlnené vlákno sa pod tlakom sploští v soľnom roztoku. Táto technika má za výsledok i vysoký lesk.
- Česanie: predstavuje odstránenie nečistôt, uzlov a krátkych vlákien z nite dlhých vlákien za účelom získania jemného a hladkého vlákna.
- Superčesanie je najvyšším štádiom česanej bavlny: supermäkké s rovnomernou kvalitou.
- Opaľovaná bavlnená priadza je uhladzovaná opálením všetkých vyčnievajúcich vlákien priadze
História
V tropických oblastiach bola bavlna používaná na výrobu ľahkých textílií celé tisícročia. Niektorí autori uvádzajú, že starí Egypťania používali bavlnené tkaniny už pred 12 000 rokmi. Bavlna, spolu s perím a vláknami živočíšneho pôvodu bola tiež objavená v tkaninách nájdených v jaskyniach v Mexiku. Tieto nálezy boli datované do 5. tisícročia pred Kr. Existujú dôkazy pre tvrdenia, že rôzne odrody bavlny boli nezávisle domestikované v južnej Amerike a v Indii.
Najstaršia písomná zmienka o bavlne pochádza z Indie (Rig-Veda, 1500 pred Kr.). Približne 1000 rokov neskôr popisuje indickú bavlnu Herodotos takto: „a rastú tam stromy, ktorých plodom je vlna, ktorá prekonáva svojou nádherou a kvalitou ovčiu vlnu. Indovia si robia svoje Arabskí kupci doviezli prvé bavlnené látky do Európy niekedy v 9. storočí. Keď Kolumbus objavil v roku 1492 Ameriku, našiel na Bahamách bavlníkové plantáže. V 16. storočí bola bavlna a výrobky z nej všeobecne známe.
Bavlna v Novom svete
Pestovanie bavlny bolo jednou z hlavných ekonomických aktivít prvých kolonistov v Novom svete. Prvé zmienky o pestovaní bavlny sú z roku 1556 od kedy bola pestovaná na Floride a z roku 1607 od kedy bola pestovaná vo Virgínii. Skutočným bodom, kedy sa z bavlny stal najdôležitejší zdroj textilného vlákna bola priemyselná revolúcia v druhej polovici 18. storočia. V 30-tych rokoch 18. storočia boli po prvý krát v Anglicku použité na výrobu bavlnenej priadze spriadacie stroje, ktoré boli čoskoro nato poháňané ďalším vynálezom - Wattovým parným strojom.
V roku 1764 bol v Blackburne v severozápadnom Anglicku vynájdený stroj na spriadanie priadze Spinning Jenny, ktorý ďalej zvýšil efektivitu spracovania bavlny.Brzdou celého procesu bolo naďalej zdĺhavé a pracné ručné odstraňovanie semienok zo surovej bavlny. Jeden robotník bol spravidla schopný prečistiť iba 1 libru surovej bavlny denne. V roku 1793 vynašiel Massachusettský rodák Eli Whitney jednoduchý stroj na čistenie surovej bavlny a odstraňovanie semienok (Cotton gin). Zdroje amerického patentového úradu síce naznačujú, že prvý takýto stroj bol zostrojený o dva roky skôr Noahom Homesom, ale aj napriek tomu je dnes väčšinou označovaný ako vynálezca práve Whitney.
Cotton gin umožnil spracovávať 50 až 100 krát väčšie množstvo bavlny v prípade ručne poháňaného stroja. Ešte oveľa efektívnejšie boli stroje poháňané koňmi alebo neskôr parným strojom. Tým bola odstránená najväčšia prekážka priemyselného využitia bavlny. Za dva roky od vynálezu cotton ginu vzrástla produkcia bavlny v Spojených štátoch 33 krát (z 0,18 milióna libier na 6 miliónov) a do roku 1810 na 93 miliónov libier. Ekonomika celého Juhu bola od tejto doby založená na pestovaní bavlny. Potreba ohromného množstva lacnej pracovnej sily na rozsiahle bavlníkové plantáže bola vyriešená dovozom otrokov z Afriky.
Produkcia
Dnes sa bavlna pestuje vo všetkych teplých oblastiach sveta, pričom sa pestujú vysoko vyšľachtené odrody a druhy, ktoré sú ale založené na pôvodných lokálnych odrodách. Najjemnejšie druhy bavlny, ktoré sa používajú na spodné prádlo, sa pestujú v Egypte a Stredomorí. Stredné typy sa pestujú v Indii a Severnej Amerike a používajú sa na výrobu tričiek a podobne. Najhrubšie typy bavlny sa používajú na výrobu kobercov a niektorých priemyselných textílií.V roku 2002 sa podľa FAO pestovala bavlna na 330 000 km² a jej svetová produkcia dosiahla 21 miliónov ton v hodnote asi 20 miliárd dolárov.
Od začiatku 60-tych rokov sa tak produkcia viac ako zdvojnásobila a to vďaka zdvojnásobeniu priemerných výnosov z 305 kg/ha na dnešných 635 kg/ha.Bavlna a biotechnológiaPestovanie bavlny je veľmi náročné na používanie pesticídov, ktoré sa aplikujú 10-20 krát ročne, niekedy aj častejšie. Najmä v rozvojových krajinách bez dostatku ochranných pomôcok dochádza často ku smrteľným otravám počas ich aplikácie. Hlavnými škodcami sú v rôznych častiach sveta motýle z rodov Helicoverpa, Earias, Heliothis a Pectinophora. Aplikáciu insekticídov je možné znížiť o 60 až 80 % pestovaním transgenných odrôd bavlny, ktoré sú vďaka vloženému Bt-génu z pôdnej baktérie Bacillus thuringiensis jedovaté pre húsenice týchto motýľov.
Transgenné odrody bavlny sa pestujú v USA, Číne, Austrálii a Indii. Bohužiaľ v niektorých prípadoch, napríklad v roku 2001 v Austrálii alebo v roku 2003 v Indii, došlo ku zlyhaniu tejto genetickej ochrany a poľnohospodári pestujúci tieto odrody utrpeli veľké ekonomické straty. V Indii môžeme problémy s transgennou bavlnou do istej miery vysvetliť čiernym trhom, kde sa vďaka vysokému dopytu po geneticky modifikovanej bavlne predávajú často bežné semená ako transgenné.Spracovanie bavlnyBavlna je veľmi vhodná plodina pre priemyselné strojové spracovanie. V prvých krokoch sú najprv odstránené semienka a nečistoty ako prírodné vosky a proteíny tak, aby ostala v podstate len čistá celulóza. Počas čistenia sa stráca len asi 10 % hmotnosti surovej bavlny.
Geneticky upravená bavlna Long Beach
2. augusta sedem rokov po začiatku pestovania geneticky upravenej bavlny v Číne sa síce podarilo udržať v šachu hlavného škodcu, húsenicu Pectinophora gossypiella, ale objavil sa nový problém: Jej miesto zaplnili ďalší škodcovia a tak musia pestovatelia opäť používať insekticídy ako predtým.Píše v najnovšom čísle časopis Nature: "Štúdia vedcov z Cornellovej univerzity v New Yorku medzi takmer 500 pestovateľmi bavlny nedopadla ani zďaleka tak pozitívne, ako to pred niekoľkými rokmi vyhlasovali dodávatelia osiva. Čína bola po USA druhou krajinou, ktorá začala pestovať geneticky upravenú bavlnu Bt-Cotton (Bt je skratka génu Bazillus thuringensis, cotton je po anglicky bavlna). V prvých dvoch až troch rokoch ušetrili pestovatelia 70 percent dovtedy používaných insekticídov proti Pectinophora gossypiella. Bola to ochrana pre ľudí i životné prostredie.
Najnovšia štúdia tímu Pera Pinstrupa-Andersena však podáva celkom iný obraz. Sekundárni škodcovia, najmä chrobáky Deraeocoris ruber, si vynútili návrat k insekticídom. V časoch pestovania obyčajnej bavlny sa proti nim bojovalo širokým spektrom týchto chemikálií. Nová invázia škodcov dostala pestovateľov do chúlostivej finančnej situácie, pretože Bt-bavlna stojí viac ako konvenčná. "Je to poriadny šok," konštatoval Šeng-chej.
Ďalším faktom je, že množstvo a druhy sekundárnych škodcov sa regionálne silno odlišujú. Podľa entomológa (odborníka na hmyz) Yvesa Carriera z Arizonskej univerzity v Tucsone to bolo v USA s geneticky modifikovanou bavlnou podobné. Tam sa však problém nevymkol kontrole do takej miery, ako v Číne, pretože sekundárni škodcovia boli pod dohľadom odborníkov. Na druhej strane sa nevie, koľko pesticídov sa muselo použiť.
