Výsevok

Optimum výsevkov v dobrých podmienkach pri väčšine odrôd sa pohybuje v rozpätí 4 – 5 mil. klíčivých zŕn na ha a v suchých oblastiach 5,5 mil. klíčivých zŕn na ha.

Hĺbka sejby

Optimálna hĺbka sejby pri pšenici je 40 – 60 mm. Pri jej prekročení rastliny pomaly vzchádzajú, sú oslabené a viac napádané chorobami. Plytká sejba je tiež škodlivá, zvlášť na ľahkých pôdach, kde môže zapríčiniť nedostatočný kontakt zrna s pôdnou vlhkosťou, čo sa prejaví v nízkej vzchádzavosti.Pre dosiahnutie optimálneho počtu rastlín i celkovú úrodu má značný význam aj vzdialenosť riadkov. V praxi sa používa vzdialenosť riadkov 75 mm, 125 mm, prípadne až 150 mm, alebo pásová sejba.

Zber a pozberová úprava

Zberová zrelosť zrna je charakterizovaná skončením ukladania rezervných látok v zrne. Odrodové rozdiely v procese dozrievania a ich zberová stabilita sú dôležitým ukazovateľom pre postup a organizáciu zberových prác. Termín zberu závisí aj od ekologických podmienok a stavu porastu. Predčasným zberom sa znižuje úroda, pretože sa ešte neukončil proces ukladania zásobných látok v zrne. Pri oneskorenom zbere sa znižuje úroda spôsobená stratami, vypadávaním zrna, znižuje sa množstvo lepku, objemová hmotnosť a zvyšuje sa nebezpečenstvo porastania zrna. Pšenicu zberáme priamo kombajnom na konci žltej a na začiatku plnej zrelosti, pri nižšej vlhkosti zrna pod 16 %. Potravinárske odrody a množiteľské porasty sa zberajú prednostne. Pri zbere treba venovať pozornosť nastaveniu kombajnu z hľadiska obmedzenia zberových strát i možnosti mechanického poškodenia zrna. Po zbere treba vykonať celý rad operácií, od ktorých do značnej miery bude závisieť kvalita zrna, jeho zdravotný stav a straty pri uskladňovaní. Medzi základné operácie pozberovej úpravy patria: predčistenie, sušenie, triedenie a príprava na skladovanie (POSPIŠIL, a kol., 2005).

Skladovanie zrna pšenice

Pre skladovanie zrnín v poľnohospodárskej prvovýrobe sa v súčasnej dobe využívajú tieto typy skladov:

- podlahové sklady s prevzdušňovaním mechanizované alebo nemechanizované s kapacitou až 5000 t, oceľové, bunkové vežové, sklady úplne mechanizované s aktívnym prevzdušňovaním alebo bez prevzdušňovania,
- vežové zásobníky s prevzdušňovaním s jednotkovou skladovacou kapacitou 200 až 1000 t.

Príjmové koše musia byt riešené tak, aby umožňovali sklápanie zrna z dopravných prostriedkov do boku a dozadu. Tieto zariadenia musia byt vybavené kontinuálnym uzáverom pre plynulú reguláciu toku zrna (spravidla šupátkovým uzáverom). Kapacita príjmových košov musí umožniť plynulý príjem zrna od obilných kombajnov napr. od 20 do 80 t (kapacita jedného koša). Ovládanie uzáverov u príjmových košov je najvhodnejšie riešiť zhora. Dĺžka príjmových košov sa volí podľa používaných dopravných prostriedkov. Riešenie spôsobu skladovania zrna závisí predovšetkým od vlastností skladovaných zrnín, od ekonomickej účelnosti, od konkrétnych výrobných podmienok a požiadaviek na rozsah a priebeh skladovania. Vlastnosti skladovaných významne ovplyvňujú technické riešenie samotných skladovacích priestorov, ale aj technických prostriedkov ktoré slúžiacich pre zabezpečovanie technológie skladovania čiže naskladňovanie, prevzdušňovanie a vyskladňovanie. Z hľadiska skladovania zrnín za hlavné vlastnosti zrnín možno považovať:

- objemová hmotnosť zrnín a medzerovitosť,
- sypkosť zrnín,
- rovnovážny obsah vody v zrninách,
- teplota zrnín,
- obsah nežiadúcich prímesí.

Objemová hmotnosť zrnín

Udáva, aký skladovací priestor je potrebný pre skladovanie zadaného množstva zrna, prípadne aké množstvo zrna možno skladovať v zadanom skladovacom priestore. Jednotlivé druhy zrnín sa vyznačujú rozdielnymi hodnotami objemovej hmotnosti. Medzizrnový priestor, označovaný ako medzerovitosť, je vyplnený vzduchom a ovplyvňuje objemovú hmotnosť zrnín.

Teplota skladovaných zrnín

Je významným parametrom, ktorý je ovplyvňovaný prístupom kyslíka. Pri skladovaní zrnín v uzavretom priestore v dôsledku intenzívneho dýchania dochádza k tvorbe oxidu uhličitého pri súčasnom úbytku množstva kyslíka. Tým postupne dochádza k obmedzovaniu intenzity dýchania zrna. Voľný prístup kyslíka do zrnovej hmoty však naopak vedie k zvyšovaniu intenzity dýchania a tomu zodpovedajúcemu nárastu teploty.K samozáhrevu zrnín dochádza potom vtedy, keď množstvo tepla vznikajúce v dôsledku dýchania prevyšuje množstvo tepla odvádzaného prevzdušňovaním. V priebehu skladovania zrnín je dôležité, aby prístup vzduchu s obsahom kyslíka zabezpečoval znižovanie teploty zrna. Prevzdušňovanie musí preto zabezpečovať prívod vzduchu s nízkou relatívnou vlhkosťou a teplotou aspoň 5°C nižšou než je hodnota teploty vetraných zrnín. Samozáhrev skladovaných zrnín je dôsledok pôsobenia samotného dýchania zrnín, ale aj životných pochodov mikróbov nachádzajúcich sa na povrchu zŕn.