referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Kornel
Štvrtok, 26. novembra 2020
Údržné produkty - Skladovanie pšenice
Dátum pridania: 07.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: choroba3
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 060
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 6.1
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 10m 10s
Pomalé čítanie: 15m 15s
 

Botanická charakteristika

Rod pšenica (Triticum L.) patrí do čeľade lipnicovitých (Poaceae). Hlavné sú dva druhy: pšenica obyčajná (Triticum aestivum L.) a pšenica tvrdá (Triticum durum). Rod pšenica sa delí na tri podrody:

-diploidné pšenice so 14 chromozómami (napr. Triticum monoccocum)
-tetraploidné pšenice s 28 chromozómami (napr. Triticum durum)
-hexaploidné pšenice so 42 chromozómami (napr. Triticum aestivum)

Druhy príslušného podrodu sa medzi sebou ľahko krížia a poskytujú fertilné potomstvo. Každý podrod môžeme ďalej rozdeliť na tri typy:

-bezplevnaté, čiže nahé pšenice
-plevnaté pšenice-nekultúrne, plané pšenice

Planá jednozrnná pšenica – jednozrnka (Triticum urartum) je arménskeho pôvodu. Priamy, alebo nepriamy predok dnešných odrôd pšenica dvojzrnová – dvojzrnka (Triticum dicoccum), sa považuje za samičieho rodiča najpestovanejšej hybridnej pšenice letnej, známej v súčasnosti vo viac než 4000 odrodách (ŠPALDON, a kol., 1989).

Požiadavky pšenice na agroekologické podmienky

Pšenica patrí medzi najnáročnejšie obilniny z hľadiska agroekologických podmienok. Nároky na pôdu –z pestovaných obilnín je pšenica najnáročnejšia na pôdu. Súvisí to s jej pomerne málo vyvinutým koreňovým systémom a pomalším počiatočným rastom. Vyžaduje hlboké, ťažšie, ale pritom vzdušné, štrukturálne a bohato živinami a humusom zásobené pôdy. Najlepšie jej vyhovujú hlinité, ílovité, ílovito – hlinité pôdy s neutrálnou až slabo zásaditou reakciou – pH 6,2 – 7,5. Z pôdnych typov sú najvhodnejšie černozeme, ak netrpia suchom a ich subtypy, hnedozeme na sprašiach a sprašových hlinách. Vysoké úrody sa môžu dosahovať aj na ilimerizovaných, lužných a nivných pôdach pokiaľ hladina spodnej vody nie je vysoko. Za nevhodné považujeme pôdy piesočnaté, kyslé, plytké pôdy, zamokrené, kde hladina podzemnej vody je 1,1 m.

Poveternostné podmienky v našej oblasti vyhovujú na pestovanie pšenice, u nás sa pestuje najviac vo výrobnej oblasti repárskej, potom kukuričnej a zemiakárskej. Horná hranica pestovania sa zvýšila z 500 na 700 m nadmorskej výšky, kde vytláča z pestovania raž a ovos. Nároky na teplotu sa v priebehu vegetačného obdobia značne diferencujú-klíčenie začína už pri teplote 1 – 2 stupňov, ale vzchádzanie až pri 5 – 6 stupňoch-odumretie rastlín spôsobené chladom v dôsledku toho, že došlo k úbytku vody z protoplazmy a k vytvoreniu kryštálikov ľadu v medzibunkových priestorochvetre a slnečnom svite s prerušenou možnosťou prívodu vody do rastlín zo zamrznutej pôdy.

Vyzimovanie udusením – najmä prerastených porastov vplyvom dlhotrvajúcej snehovej prikrývky, ktorá vzhľadom na svoju hrúbku alebo zľadovatenie, spôsobila negatívnu energetickú bilanciu. Pšenica je náročná na vodu, pre obdobie mesiac pred a mesiac po vzídení je optimálny suma zrážok asi 120 mm. Vtedy sú dobré podmienky pre prípravu pôdy, vzchádzanie a počiatočný rast. Vysoké zrážky koncom jesene a počas zimy znižujú odolnosť proti vyzimovaniu a zvyšujú náchylnosť na choroby koreňov a päty stebla.

Zaradenie v osevnom postupe. Pšenica je náročná na predplodinu, z hľadiska striedania plodín, hlavne v kukuričnej výrobnej oblasti, je dôležitý vodný režim, ktorý ovplyvňuje výber predplodín pre pšenicu. V suchých oblastiach je potrebné prispôsobiť osevný postup tak, aby sa striedali plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu a nedochádzalo ku kumulácii plodín, ktoré zvyšujú vodný deficit. Najvyššie úrody sú po širokolistých predplodinách, ako sú viacročné krmoviny, strukoviny, repka olejná, kukurica na siláž. Kukurica na siláž ako predplodina pre pšenicu sa v praxi používa dosť často. Úrady pšenice v tomto prípade závisia od úrovne organického hnojenia pod kukuricu, aplikácie herbicídov a vplyvu od ich reziduálnych účinkov, termínu zberu a stavu pôdy po zbere kukurice. Pšenica veľmi citlivo reaguje na predplodiny, neodporúča sa ju pestovať po sebe. Ak nasleduje po jednej obilnine je nutné použiť eliminačné opatrenia: dôkladne namoriť osivá proti chorobám päty stebla, účinne podmietnuť a predsejbovo zaorať, zvýšiť dávku dusíka a v prípade, že bude potrebné ju pestovať po dvoch obilninách, je nutné okrem zvýšenej dávky dusíka zapraviť i organickú hmotu, zvýšiť výsevok a dôsledne kontrolovať choroby.

Základná predsejbová príprava

Za základnú požiadavku správneho obrábania pôdy sa pokladá dobre uľahnutá pôda, buď prirodzeným spôsobom alebo pri neskoršom obrábaní primeraným utláčaním oráčiny, najmä v suchšom období. Spôsob prípravy pôdy závisí na predplodine, stupni zaburinenia a stavu pôdy v období orby. Vlastná príprava lôžka pre osivo sa v súčasnosti najčastejšie robí sústavou smykov a brán. Moderné spôsoby prípravy lôžka však smyky a brány vylučujú, pole sa urovná orbou otočnými pluhmi, teda bez rozoru a skladu. Lôžko pre osivo sa pripraví aktívnymi bránami, za ktorými nasleduje valec utužujúce lôžko a za touto súpravou sa pripája sejací stroj.

Výživa a hnojenie

Pšenica má relatívne dlhé vegetačné obdobie a pri vysokých úrodách aj tomu zodpovedajúce nároky na dusík a na ostatné živiny. Príjem živín v jesenných mesiacoch je malý, vrcholí pred klasením a v období mliečnej zrelosti. V dynamike prijímania živín sú značné rozdiely. Kým prijímanie dusíka sa zvyšuje v období steblovania a vrcholí v mliečnej zrelosti, prijímanie draslíka nastupuje skoršie, maximum je vo fáze klasenia a kvitnutia. Fosfor prijíma počas celej vegetačnej doby rovnomerne, maximum je vo fáze žltej zrelosti.

Založenie porastu pšenice

Optimálne stanovenie termínu sejby a výsevku v rozhodujúcej miere ovplyvňuje organizácia a hustota porastu. Optimálny termín sejby pšenice v závislosti od odrôd a nadmorskej výšky sa pohybuje: v kukuričnej výrobnej oblasti od 25.9 – 15.10, v repárskej výrobnej oblasti od 20.9 – 10.10 a v zemiakárskej výrobnej oblasti od 10.9 – 30.9. Agrotechnický termín sejby úzko súvisí s teplotou a vlhkosťou pôdy. V mimoriadnych suchých podmienkach, keď je predpoklad, že osivo sa v pôde konzervuje suchom, možno určité oneskorenie sejby chápať ako agronomické opatrenie na nedostatok vody. Najvhodnejší termín pre sejbu pšenice ozimnej je taký, ktorý umožní rastlinám vytvoriť do zimy 2 – 3 odnože.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: BRESSANI, R.: Amaranth. Encyclopedia of food science and nutrion, Academic Press, Oxford, vol. 1, 2003, s. 166-173., BUSHUK, W.: Rye. Encyklopedia of Grain Science., Vol. 3, Academic Press, Oxford, 2005, s. 85-91., DODOK, L.: Obilniny – zdroj základných živín v ľudskej výžive. Výživa a Zdravie, Vol. 4 1989, s. 5-6., FERENČÍK, M., ŠKÁRKA, B., NOVÁK, M., TURECKÝ, L.: Biochémia. Slovak Academic Press, Bratislava, 2000, s. 927., FRANČÁKOVÁ, H., ČUBOŇ, J., MICHALCOVÁ, A.: Hodnotenie poľnohospodárskych produktov, 2002, s. 10-23, ISBN 80-7337-980-8IKEDA, K.: Buckwheat composition, chemistry, and processing. Advan. Food Nutr. Res., 44, 2002, s.395-434., JAKUBECOVÁ, H.: Znovuobjavenie pšenice. Výživa a Zdravie, 1, 2004, s.28-29., KRAJČOVIČOVÁ-KUDLÁČKOVÁ, M.,GINTER, E., BLAŽÍČEK, P., KLVANOVÁ, J., BABINSKÁ, K.: Nutričný status dospelých na alternatívnom vs tradičnom stravovaní, 2001, s. 140., MCINTOSH, R.A.: Wheat. Enciclopedia of Grain Science., Vol. 3, Academic Press, Oxford, 2004, s. 323-329.MICHALOVÁ, A., STEHNO, Z., VACULOVÁ, K.: Opomíjené plodiny a jejich využití ve výživě 1. – Obilniny, 2000., POSPIŠIL., a kol.: Integrovaná rastlinná výroba, 2005, s. 70-80, ISBN 80-8069-463-X
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.