Miliónom ľudí pomáhajú dnes okuliare odhaľovať svet. Ich história je dlhá. V Tróji našli krištáliky, ktorých úlohou bolo približovať a zväčšovať zraku predmety. Svedčí to o tom, že človek sa usiloval naprávať si zrak už v dávnych dobách. Číňania v 13. str. používali na čítanie vypuklé zarámované sklá. V Indii mali už v stredoveku odborníkov na očné choroby.

Rozvoj okuliarov v Európe sa začína v 13. str., kedy ang. vedec Roger Bacom prišiel s myšlienkou, že sklo možno zbrúsiť tak, aby slabému zraku umožnilo rozoznať aj tie najdrobnejšie predmety. V 14.str. sa používal v okuliaroch kremeň alebo beryl. Neskôr ich vystriedalo optické sklo. V 18. str. už poznali 2 druhy šošoviek - vypuklé a duté.

Jedno sklíčko zachytené pri oku viečkami a obrvami sa nazýval monokel. Sklíčko s rúčkou sa volalo lorňon. Dve spojené sklíčka s rukoväťou sa volali lornet.

Kontaktné šošovky sa vkladajú rovno do oka a nemusia sa nosiť okuliare. Vyrábajú sa z priezračného organického plastu.