Hneď po Slovensku je obsiahla pozornosť venovaná Nemecku. Pripomína sa historická tradícia vzájomných vzťahov a v tejto súvislosti je zdôraznené, že je potrebné vzťahy oboch krajín aj napriek traumatickej minulosti orientovať do budúcnosti. Vedľa stále problematicky vnímanej historickej dimenzie treba zdôrazniť vzhľadom k súčasnosti a budúcnosti omnoho závažnejšie skutočnosti. Predovšetkým to bola skutočnosť, že Nemecko sa vypracovalo od konca vojny na poprednú politickú a ekonomickú mocnosť a je kvalifikované ako hlavný „motor európskej integrácie“. Ak bude Česká republika predvádzať vyváženú politiku, nemusí sa politickej ani hospodárskej sily svojho suseda báť. Naopak ju môže plne využiť vo svoj prospech tak, ako to už roky činia iné krajiny.

Významné miesto v koncepcii českej zahraničnej politiky je prisudzované Poľsku a Maďarsku. O ich spoluprácu Česká republika stojí. Ak budú aj naďalej podporovať aktivity, ktoré prispejú k udržaniu politickej a ekonomickej stability v strednej Európe a k ďalšej liberalizácii vzájomného obchodu. Stručne bol potom rozobraný vzťah k ďalším štátom. Zdôraznený bol význam spolupráce s Veľkou Britániou a Francúzskom, a potom i s ďalšími západoeurópskymi štátmi. Verbálne bol pripomenutý aj význam vzťahov s krajinami východnej a juhovýchodnej Európy aj napriek tomu, že táto oblasť bola klasifikovaná ako nestabilná a zmietaná hlbookými politickými, etnickými a ekonomickými krízami. Vo vzťahu k Rusku sa upozorňovalo na jeho význam z hľadiska strategických surovín, u Ukrajiny jej význam z hľadiska tranzitu týchto surovín. Hlavné ťažisko pre utváranie celkovej bezpečnostnej a zahraničnej politickej koncepcie ČR spočívalo v oblasti hospodársko strategického záujmu, predovšetkým v maximálnom zapojení sa do svetovej ekonomiky a jej inštitúcií. Hlavnou záležitosťou bolo členstvo v ES. Ako bezprostredné úlohy v tejto oblasti boli stanovené harmonizácie legislatívy a noriem ČR a ES, postupný vznik oblasti voľného obchodu a pravidelný politický kontakt na úseku zahraničnej a bezpečnostnej politiky a pri riešení konkrétnych európskych problémov. V oblasti bezpečnosti štátu koncepcia českej zahr. politiky nehovorila o možnosti hrozby priamej intervencie nejakého cudzieho štátu, ale poukazovala na možnú hrozbu plynúcu z militantného nacionalizmu a etnických konfliktov vo východnej Európe a na Balkáne, či z problémov globálnej povahy ako sú nekontrolovateľné šírenie jadrových materiálov a nebezpečie ich zneužitia, medzinárodný terorizmus, náboženský fundamentalizmus a problémy tzv. trerieho sveta.


Celkove sa dá koncepcia českej zahraničnej politiky predložená Poslaneckej snemovni PČR hodnotiť ako rutinný materiál, ktorý ma bežnú štruktúru. A to je u takéhoto materiálu závažná slabina. Úlohy sú poňaté, takpovediac, v strednom časovom horizonte, ale chýba im dlhší strategický výhľad. Sú formulované takmer v rovnakej miere obecnosti ako ciele, chýba náznak vlastného českého pohľadu na problémy svetovej politiky i formulácia špecifických záujmov zahraničnej politiky malého štátu, ktorý ČR v globálnom merítku predstavuje. Budia dojem pasívneho pristúpenia Českej republiky k už hotovým západoeurópskym či euroatlantickým štruktúram.


Realizácia hlavných úloh českej zahraničnej politiky

Česká republika a medzinárodné organizácie

Českej republike a jej diplomacii sa dostalo veľkej pocty, pretože v roku 1994-1995 bola zvolená za jedného z nestálych členov Rady bezpečnosti OSN . O kandidatúru sa uchádzalo aj Bielorusko. Pretože v prvom kole hlasovania ani jeden z kandidátov nezískal potrebnú väčšinu, nasledovalo druhé kolo, v ktorom bola ČR úspešnejšia. Českým predstaviteľom v RB sa stal veľvyslanec Karel Kovanda, ktorý pôsobil ako vedúci Stálej misie ČR v OSN. České členstvo v RB bolo veľmi aktívne, čo sa prejavilo i v predsedníctve niektorých zasadaní a rade iniciatívnych vystúpení. V rokoch 1996-1997 sa Česká republika stala členom Hospodárskej a sociálnej rady OSN.

Aktívne si ČR počínala i v činnosti rôznych medzinárodných svetových organizácií. V roku 1994 to bol podiel na záverečných jednaniach tzv. Uruguayského kola GATT a pri vypracovaní programových dokumentov ich nástupníckej organizácie, tj. Svetovej obchodnej organizácie (WTO). V decembri 1995 bola Česká republika prijatá za člena Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Prvou európskou štruktúrou, do ktorej sa Česká republika začlenila ešte v rámci československej federácie, bola v roku 1991 rada Európy. Podobne ako u iných medzinárodných organizácií (OSN ai.) prebehla v roku 1993 bezproblémová sukcesia.