bola zastúpená 19 poslancami. Napriek značnej ideovej spriaznenosti oboch strán nedalo sa s ich spoluprácou moc počítať, lebo roztržka vo vnútry ODS na jeseň 1997 zďaleka ešte nebola zabudnutá. Ak počítame KDU-ČSL k politickému stredu, matematicky existovala v parlamente istá pravostredová väčšina 63 + 20 + 19 = 102. Nebola tu ale vôľa týchto troch politických strán spolupracovať. Došlo k podobnej dohode, ako keď Miloš Zeman uzavrel istú dohohu s ODS. ČSSD sa zaviazala podporovať kandidátov ODS na funcie predsedu Poslaneckej snemovne a Senátu a ďalej konzultovať niektoré závažné aktuálne otázky i dlhodobé problémy napred a aj inak hľadať najrôznejšie formy spolupráce k riešeniu zložitých problémov súčasnej situácie. Dohoda bola písomne potvrdená v tzv. „opozičnej zmluve“.


Menšinová vláda a ich program

Ako prvý bod svojej zahraničnej činnosti ČR proklamovala vstup a plnohodnotné členstvo v NATO: „Za prvoradé pri zaisťovaní vnútornej bezpečnosti štátu považuje vláda vstup Českej republiky do štruktúr Severoatlantickej aliancie v roku 1999 a jej následné plnohodnotné členstvo.“ Niet pochýb, že ide o úlohu, kde vojenská zložka musela čo najtesnejšie spolupracovať s diplomatickou. Ďalej sa mala zvláštna pozornosť venovať rozvoju vzťahov s Poľskou republikou a Maďarskom. Spolu s týmito štátmi bude riešiť konkrétne otázky vo vojenskej oblasti, ktoré majú bezprostredný vzťah ku vstupu týchto troch krajín do euroatlantických štruktúr. Zvláštnu pozornosť si nepochybne zaslúžia tieto slová programového prehlásenia: „Obranu Českej republiky vláda nepovažuje za čisto armádnu záležitosť, ale za úlohu celej spoločnosti, všetkých občanov.“ Vláda sa taktiež zaväzuje postupne zvyšovať vojenské výdaje, ako to súvisí s členstvom v NATO, a sľubuje že „bude vytvárať podmienky pre rozvoj domáceho obranného priemyslu.“ Nie je náhoda, že zvláštnu pozornosť v dokumente venuje vláda Európe. Hlási sa k vízii zjednotenej, demokratickej, prosperujúcej a mierovej Európy bez napätia a konfliktov, Európy slobodných občanov a spolupracujúcich regiónov.

Pokiaľ šlo o vstup do Európskej únie, vláda sľubovala, že sa bude usilovať o to, aby dojednané podmienky vstupu do únie zodpovedali národným záujmom. A pretože bolo jasné, že vstup do EU ovplyvní všetky oblasti života českej spoločnosti a každého občana, bola vláda rozhodnutá iniciovať referendum o pristúpení Českej republiky do Európskej únie. Aký prednostný význam prikladala nová vláda zapojeniu Českej republiky do európskeho integračného procesu ukazuje časť prehlásenia venovaná „príprave Českej republiky na členstvo v Európskej únii“, v rámci ktorej chce vláda zaistiť plné a efektívne využitie zvýšenej hospodárskej pomoci, ktorú Európska únia poskytne Českej republike v rámci programu Agenda 2000. Vláda bola rozhodnutá plne využiť možností, ktoré boli vytvorené v Európskej investičnej banke k financovaniu projektov v krajinách, ktoré požiadali o členstvo v Európskej únii. Pokiaľ šlo o bezprostredných susedov malo sa pokračovať v rozvíjaní a ďalšom rozširovaní doterajších dobrých vzťahov s Poľskom a Rakúskom. Čo sa týka Slovenska, vzťahy so Slovenskom mali dostať nadštandartný rozmer.

Samozrejme netreba zabúdať na najväčšieho českého suseda Nemecko. Vláda zdieľala myšlienku, že perspektíva vzájomných česko-nemeckých vzťahov spočíva v ich zameraní do budúcnosti a zakotvení na porozumení a vzájomnej zhode v rámci mierovej, demokratickej a prosperujúcej Európy. O najväčších medzinárodných organizáciách, na ktorých založení sa Československo aktívne podieľalo, sa v prehlásení uvádza: „Vláda podporí reformné snahy k posilneniu autority OSN. Je pripravená podieľať sa v rámci svojich možností na mierových operáciách schválených Radou bezpečnosti OSN a posilniť medzinárodný program humanitárnej a rozvojovej pomoci. “Při uskutočňovaní zahraničnej politiky sa vláda hlásila k otvorenému štýlu zahraničnej politiky a ku konsenzu so všetkými rozhodujúcimi politickými silami zeme. Sem patrilo aj zaistenie potrebnej koordinácie ako medzi ústavnými činiteľmi, tak medzi jednotlivými rezortami. Ministrom zahraničných vecí sa v Zemanovej vláde stal Jan Kavan, doterajší vedúci zahraničnej komisie ČSSD, ministrom obrany Vladimír Vetchý a ministrom vnútra Václav Grulich.


Zahraničná politická aktivita vlády

Prednostná pozornosť novej českej vlády bola podľa schváleného vládneho prehlásenia v oblasti zahraničnej politiky zameraná na priblíženie Českej republiky Európskej únii. Aj keď bolo treba vyriešiť radu administratívnych otázok, mimo iných aj stanovenie hlavného vyjednávača, ktorým sa stal námestník ministra zahraničných vecí Pavel Telička, rozšírili sa styky Prahy s Bruselom zcela nezvyklým tempo a intenzitou. Nezbytnosť vyjasniť kritizované aspekty českej politiky voči Európskej únii a pokiaľ možno odstrániť čo najväčší počet nedostatkov uvádzaných v hodnotení Komisie si však takúto zmenu v štýle práce naliehavo vyžadovali. Toto prednostné zameranie neznamenalo, že by sa česká diplomacia nevenovala aj iným smerom. Hneď 11.-12. septembra 1998 sa zasadanie CEFTA uskutočnilo v Prahe, lebo Česká republika bola v tomto roku poverená v tejto medzinárodnej organizácii predsedníctvom. Nové prvky v spolupráci stredoeurópskych štátov sa prejavili aj na zasadaní Stredoeurópskej iniciatívy na úrovni predsedov vlád 20.novembra v chorvátskom Záhrebe. Česká delegácia na čele s premiérom M. Zemanom prišla s iniciatívou konkrétnejších foriem spolupráce, k čomu podnety malo dať aj súčasne konané ekonomické fórum na úrovni ministrov obchodu a priemyslu.